A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Skúsenosť je podstatná stránka vzťahov človeka k okolitému svetu, ktorá súvisí so spracúvaním dojmov o okolitom svete (čo sa uskutočňuje vedome a zároveň s učením), alebo získané znalosti, schopnosti a zručnosti technického a metodického charakteru. Podľa toho, aké kategórie alebo pojmy intervenujú v našich úvahách o skúsenosti, skúsenosť chápeme ako dianie, priebeh, proces, výsledok a pod.
Skúsenosť (od „skúsiť“, „vyskúšať“) sa používa aj v niekoľkých významoch:
- nadobudnutá šikovnosť, získaná dlhodobou praxou: „skúsený lekár“, „životná skúsenosť“;
- výsledok obvykle zmyslového vnímania, zdroj poznania, ktorý ešte nemusí byť formulovaný slovami: „skúsenosť červenej farby“;
- trvalý výsledok zážitku alebo prežitia (napr. prežitie, zažitie určitej udalosti): vnútorná skúsenosť, náboženská skúsenosť;
- empíria – výsledok riadeného a opakovateľného pozorovania, najmä v empirických vedách.
Vo všetkých prípadoch sa kladie dôraz na bezprostrednú vlastnú skúsenosť v protiklade napríklad k veciam naučeným, vypočutým od iných alebo prečítaných. Potiaľto je skúsenosť v pravom zmysle slova neprenositeľná a len ťažko vysvetliteľná. Na druhej strane je učenie vlastnými skúsenosťami nákladné alebo aj nebezpečné a preto sa ľudia častejšie riadia príkladom alebo radou iných, vyskúšaným spoločenským zvykom, než by riskovali neúspech a vlastnú skúsenosť.
| „ | Skúsenosť je drahá škola, ale hlupáci sa inde učiť nechcú. | “ |
| – Benjamin Franklin | ||
Z tohoto hľadiska je možné hovoriť aj o kolektívnej skúsenosti, v zásobe osvedčených vzorov konania, príbehov, jazykových obratov a pojmov, v ktorých členovia určitého spoločenstva využívajú skúsenosti iných. Každý prirodzený jazyk je tak výsledkom stáročných skúseností určitého národa (Hans-Georg Gadamer).
Skúsenosť vo filozofii
Už starovekí filozofi si všimli, že základným zdrojom poznania nie je to isté ako prežitky jednotlivých zmyslov, pretože tieto vnemy alebo prežitky sa navzájom doplňujú a podporujú. Aristotelés, scholastika i Kant preto hovoria o „spoločnom zmysle“ (sensus communis), ktorý skladá vnemy rôznych zmyslov a vytvára tak zmyslovú skúsenosť nejakej udalosti, veci a podobne. Takúto skúsenosť si človek môže pamätať, porovnávať s inými, pokúsiť sa o vyjadrenie slovami a v tomto zmysle je zdrojom ľudského poznania.
Aristoteles… opisuje skúsenosť (empeiria, empíria) takto: U ľudí z pamäti vzniká skúsenosť; pretože mnohokrát opakovaný a pamäťou uchovaný vnem tej istej veci nadobúda význam jednej skúsenosti. A skúsenosť… sa podobá takmer vedeniu a umeniu; vedenie a umenie vzniká u ľudí preto, že majú skúsenosť (Metafyzika I, 1, 980b-981a)
| „ | Zo zmyslov pochádza ľudské poznanie. | “ |
| – Tomáš Akvinský[1] | ||
Novoveký empirizmus (Francis Bacon, John Locke, David Hume) zdôraznil opäť význam zmyslového vnímania oproti racionalizmu, zároveň však prehliadol otázku podmienok poznania. proti tomu postavil Immanuel Kant svoju transcendentálnu filozofiu a teóriu poznania, kde je ústredným pojmom práve skúsenosť. Immanuel Kant predovšetkým ukázal, že samotné prežitky k poznaniu nestačia: dokonca aj zmyslový vnem je možný len niekde a niekedy atak už predpokladá kategóriu priestoru a času. Až zapamätaný, kriticky spracovaný vnem tvorí skúsenosť a tak aj nutný predpoklad aposteriórneho poznania.
Na druhej strane je rozumové apriórne poznanie vždy tautologické, takže iba skúsenostne poznanie prináša niečo nového. V modernej epistemológii sa obidve stránky poznania kombinujú: každé poznanie už predpokladá nejaké vedomosti, na ktorom základe si človek kladie otázky, prípadne tvorí hypotézu a navrhuje experimenty. Tie sa však potom musia podrobiť skúsenosti v presnom pozorovaní alebo experimente.
Literatúra
- G. Bataille, Vnitřní zkušenost; Metoda meditace. Praha-Podlesí: Dauphin 2003 - 267 s. ISBN 80-7272-060-0
- J. Karásek, Kantova analogie estetické zkušenosti: systematická a argumentačně analytická studie ke Kantově estetice. Praha: Filosofia, 2004 - 89 s. ISBN 80-7007-205-9
- A. Mokrejš, Hermeneutické pojetí zkušenosti. Praha: Filosofia, 1998 - 53 s. ; 19 cm ISBN 80-7007-107-9
- J. Sudbrack, Mystika: Zkušenost mne samého. Kosmická zkušenost. Zkušenost Boha. Křesťanská orientace v náboženském pluralismu. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1994 - 150 s. ISBN 80-85527-63-4
Referencie
- ↑ Tomáš Akvinský, Summa contra gent. III,26
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Skúsenosť
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zkušenost na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Enc. Seznam, heslo Zkušenost Archivované 2009-02-12 na Wayback Machine česky
- Stanford encyclopedia of philosophy, heslo Problems of perception anglicky
- Internet encyclopedia, heslo A priori and A posteriori anglicky
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aferentná syntéza
An sich
Apodiktickosť
Apriórna nazeracia forma
Apriori
Apriorizmus
Archai
A posteriori
Bezprostredné poznanie
Bezprostredný fakt
Celok predkriticky daného
Demonštratívne poznanie
Diskurzívne myslenie
Diskurzívne poznanie
Dojem
Doxa
Eidetická variácia
Eidetická veda
Empíria
Empiréma
Empirické poznanie
Epagoga
Epistéma (Foucault)
Epistemologický anarchizmus
Eristická dialektika
Evidencia (filozofia)
Evidentnosť
Falibilizmus
Fenomenalizmus
Filozofický názor
Fundacionalistická teória
Genetická epistemológia
Gettierov problém
Gnozeologická kategória
Introjekcia (Avenarius)
Istota
Každodenná skúsenosť
Každodenné vedomie
Každodenný svet
Koherenčná teória zdôvodnenia
Konceptuálny systém
Kritérium pravdivosti
Kritika poznania
Kvalita poznatkov
Metagnozeológia
Metodická skepsa
Nepravdivosť
Noumenon
Objektívna pravda
Observačný termín
Overovanie
Platónova noetika
Pochybovanie
Pravda (filozofia)
Pravdivý
Pravdivosť
Predmet poznania
Princípy poznania
Probabilizmus
Racionalizmus (filozofia)
Reizmus
Relatívna pravda
Rozum
Rozumové poznanie
Súvislosť zdôvodnenia/súvislosť objavu
Sebapoznávanie
Sebareflexia
Situačná aferentácia
Skúsenosť
Skepsa
Spor o pozitivizmus
Spor o univerzálie
Svetonázor
Teória hieroglyfov
Teória odrazu
Teória poznania
Teória zdôvodnenia
Učenie o dvojakej pravde
Východisko poznania
Vedecké poznanie
Vlastná skúsenosť
Zdôvodňovanie
Zdanie
Zdravý rozum
Zmyslové poznanie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
