Skúšobný pilot alebo testovací pilot je letec, ktorý na nových alebo zmenených lietadlách, helikoptérach, závesných alebo padákových klzákoch lieta špeciálne určené manévre a pri vykonávaní týchto leteckých skúšobných techník umožňuje meranie výsledkov a zhodnotenie dizajnu lietadla.

Skúšobní letci pracú zvyčajne pre súkromné firmy alebo armádu. Testovanie vojenských lietadiel sa považuje za najnáročnejšie a najriskantnejšie lietanie vykonávané v mierovom období.

V 50. rokoch 20.storočia zahynul v priemere jeden skúšobný pilot týždenne. Riziko v dnešnej dobe je oproti tomu už len zlomkom, hlavne vďaka vyspelosti leteckých technológií, lepšiemu testovaniu na zemi a simulácii správania lietadiel. V poslednej dobe prispelo k zlepšeniu štatistík pri testovaní pokusných funkcií aj nových konštrukcii aj používanie bezpilotných lietadiel. Pilotovanie experimentálnych lietadiel ostáva stále nebezpečnejšie ako iné spôsoby lietania.

Testovací pilot musí byť schopný:

• rozumieť plánu testu;
• dodržiavať testovací plán, letieť s lietadlom veľmi špecifickým spôsobom;
• starostlivo zdokumentovať výsledky každého testu;
• mať vynikajúci cit pre lietadlo a presne vedieť vycítiť kedy sa lietadlo správa zvláštne;
• rýchlo riešiť akékoľvek problémy vzniknuté počas testu;
• vysporiadať sa so situáciou, aj keď sa nepodarí viacero vecí naraz.

Skúšobné lietanie vo forme systematickej činnosti začalo počas prvej svetovej vojny, vo výskumnom stredisku britského Ministerstva obrany (RAE) v Spojenom kráľovstve. Skúšobné lety sa začali v Ústrednej leteckej škole Royal Flying Corps.

V 20. rokoch 20. storočia bolo skúšobné lietanie ďalej vyvíjané RAE vo Spojenom kráľovstve a v NACA v USA. Pokrok v skúšobnom lietaní nastal v 50. rokoch, po vylepšení stability lietadiel a presnosti ich ovládania.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Test pilot na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skúšobný pilot