A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sitia | |
gr. Σητεία | |
mesto | |
Prístav v Sitii
| |
Štát | Grécko |
---|---|
Región | Kréta |
Krajská jednotka | Lasithi |
Historický región | Lasithi |
Súradnice | 35°12′30.96″S 26°6′14.2″V / 35,2086000°S 26,103944°V |
Obyvateľstvo | 14 513 (2001) |
Primátor | Theodoros Paterakis (2011) |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
- letný čas | VELČ (UTC+3) |
PSČ | 72x xx |
Telefónna prevoľba | 284x0 |
EČV | AN |
Poloha mesta v rámci Grécka
| |
Wikimedia Commons: Sitia | |
Webová stránka: sitia.gr | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitia (po grécky: Σητεία) je prístavné mesto Krétskeho mora, ležiace v regióne Lasithi na severovýchodnom pobreží gréckeho ostrova Kréta. Mesto má nielen prístav ale aj letisko, kde okrem vnútroštátnych liniek sezónne pristávajú i lietadlá z Bratislavy. Je aj koncovým bodom európskej cesty E75.
V meste žije 14 513 (2001) obyvateľov a patrí k ekonomickým a turistickým centrám ostrova.
Dejiny
Najstaršie osídlenie pochádza z predminojských čias. Vykopávky v susednom Petras objavili architektonické zvyšky z konca neolitu (pribl. 3000 pred Kr.) aj z bronzovej doby (3000 - 1050 pred Kr.). V blízkosti mesta bolo odkrytých niekoľko minojských usadlostí ako sú Itanos a Mochlos.
Benátska vláda
Mesto bolo neskôr rozšírené a opevnené Benátčanmi, ktorí ho potom využívali ako základňu pre operácie vo východnom Stredomorí. Počas ich vlády bolo mesto trikrát zničené - najprv v roku 1508 pri zemetrasení, potom v roku 1538 pri pirátskom útoku a napokon ho Benátčania zničili sami v roku 1651. Napokon bolo mesto dobyté Osmanskou ríšou. Potom ako odišli Benátčania bolo mesto opustené dvesto rokov. Až v roku 1869 sa tu usadili farmári. Hlavnou pamiatkou na benátsku prítomnosť je pevnosť „Kazarma“ (z taliančiny casa di arma) nad prístavom.
Turistické ciele v okolí
- palmová pláž Vai - je tu najväčší prírodný palmový háj v Európe.
- Moni Toplu jeden z najvýznamnejších kláštorov Kréty, bol založený v polovici 15. storočia.
- Pevnosť Kazarma v meste Sitia.
- Roklina Richtis a vodopád pri dedinke Exo Muliana (Mapa).
- Roklina mŕtvych pri Kato Zakros.
- Ruiny minojského paláca v Kato Zakros.
- Archeologické náleziská Minojskej civilizácie ako sú Mochlos a Itanos.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sitia
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ajos Stefanos
Alexandrupoli
Arachova
Argos (mesto na Peloponéze)
Artemida (Atika)
Atény
Chania
Delfy
Dimitsana
Dionysos (mesto)
Edessa (Grécko)
Elefsina
Eretria
Fira
Florina
Grevena
Ioannina
Iraklio (mesto na Kréte)
Kalamata
Kalentzi
Kallithea
Karditsa
Karyes (Lakónia)
Katerini
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk