A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Sihlianka | |
| potok | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Obce | Kolačkov, Jakubany, Nová Ľubovňa |
| Prameň | Levočské vrchy |
| - poloha | Kolačkov, Levočská vysočina |
| - výška | 967 m |
| - súradnice | 49°14′33″S 20°39′05″V / 49,2425°S 20,6513°V |
| Ústie | Kolačkovský potok |
| - poloha | Kolačkov, Nová Ľubovňa, Levočské vrchy, Levočská vysočina |
| - výška | 608 m |
| - súradnice | 49°16′15″S 20°38′50″V / 49,2708°S 20,6472°V |
| Dĺžka | 3,9 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologické poradie | 3-01-03-645 |
|
Poloha ústia
| |
Interaktívna mapa toku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sihlianka[1] je potok v regióne Spiš, v jeho severnej časti s názvom Horný Spiš, v hraničnej oblasti troch obcí Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom Kolačkovského potoka, v povodí Popradu; má dĺžku 3,9 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 3-01-03-645. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Levočské vrchy, geomorfologický podcelok Levočská vysočina.[2]
Prameň
Pramení v nadmorskej výške 967 m n. m. v lesnom extraviláne, na severozápadnom úbočí vrchu Javorinka (1 167 m n. m.) a zároveň na juhovýchodnom úbočí vrchu Predné hory (1 063 m n. m.) na území obce Kolačkov neďaleko od obecnej hranice medzi obcou Kolačkov a obcou Jakubany, v okrese Stará Ľubovňa, v geomorfologickom celku Levočské vrchy, v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina.
Opis toku
Tečie severovýchodoseverným smerom lesným extravilánom, po krátkom 100 m úseku vteká na obecnú hranicu medzi obcou Kolačkov a obcou Jakubany, mení smer na severný, preteká riedkym lesom a trvalým trávnym porastom, v nadmorskej výške 830 m n. m. na trojchotárniku obcí Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa sa končí časť toku, v ktorej Sihlianka sleduje obecnú hranicu medzi Kolačkovom a obcou Jakubany a začína sa časť, v ktorej potok sleduje obecnú hranicu medzi Kolačkovom a obcou Nová Ľubovňa a to až do ústia potoka, v nadmorskej výške 817 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok z východných svahov vrchu Predné hory (1 063 m n. m.), v nadmorskej výške 785 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok spod juhovýchodných svahov vrchu Sihla (1 019 m n. m.), preteká úzkou hlbokou dolinou s hustým lesným porastom, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Za Sihlou, pravým brehom obmýva úpätie lesa Flubarg, v nadmorskej výške 698 m n. m. opúšťa les a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, lemovaný pásom príbrežnej vegetácie ľavým brehom obmýva trvalý trávny porast Košariská, esovite obteká pravým brehom zalesnený vrch Hŕbok (685 m n. m.), ľavým brehom obteká pole Za Hŕbkom a v nadmorskej výške 608 m n. m. ústi do Kolačkovského potoka ako jeho pravostranný prítok. Sihlianka má dva bezmenné prítoky.[3][4][5]
Pramení a krátky horný úsek toku preteká v lesnom extraviláne obce Kolačkov, celú zvyšnú časť toku tečie v lesnom a poľnohospodárskom extraviláne po obecnej hranici najprv medzi obcami Kolačkov a Jakubany a v strednej a dolnej časti toku medzi obcami Kolačkov a Nová Ľubovňa vrátane ústia, v okrese Stará Ľubovňa, v geomorfologickom celku Levočské vrchy, v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina.[6]
Pôvod názvu
Hydronymum Sihlianka má pôvod v názve vrchu Sihla (1 019 m n. m.), pod ktorého východným úbočím Sihlianka preteká. Z toponyma Sihla rozšírením o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné hydronymum ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Hydronymum Sihlianka bolo štandardizované v roku 2007.[7]
Názov vrchu Sihla (1 019 m n. m.) má pôvod v apelatíve sihla s významom v stredovekej slovenčine vlhké miesto v teréne. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania vrchu bol charakteristický výskyt sihiel v priestore vrchu. Prenesením apelatíva sihla bez ďalšej zmeny na pomenovanie vrchu bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov vrchu ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby;[8] porovnaj aj hydronymá napr. Sihelčík, Sihelniansky potok.[9][10]
Najstarší doložený písomný záznam názvu obce Kolačkov je z roka 1361 a obce Nová Ľubovňa je z roka 1322.
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-12-05).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na .
- ↑ Priebeh vodného toku Sihlianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na Archivované 2021-12-05 na Wayback Machine .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 43, 58, 104, 112. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 z 11.7.1988. 58 s. S. 22, 30, 46, 47, 48, 53, 56. ISBN 80-85164-14-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120, 121. 079-902-87 NVA.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40, 48. Dostupné online
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 133, 134,144.
- ↑ sihla. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 5, R-Š. Bratislava : Veda, 2000. 7 zv. (690 s.) Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7. S. 252.
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Slová brloh, pleš, prieloh a sihla v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 2006, číslo 5, s. 278 – 287. ISSN 0023-5202. .
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

