Sgrafito na dome v Guarde, (Švajčiarsko).

Sgrafito (z tal. sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. Sgrafito vzniklo v Taliansku v období renesancie ako typický dekoratívny prvok tohto slohu a uplatňovalo sa najmä pri výzdobe fasád budov, neskôr aj v interiéroch.

Vznik a rozšírenie sgrafita

Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do 16. storočia. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný Ouden Feltrini, no iný zdroj poukazuje na maliara z Florencie - Piera di Cosimu. Technika sa však používala aj v nemecky hovoriacich krajinách (okolie Marburgu a Wetterau) ako jednoduchá ľudová úprava fasád už v 13. storočí.

Na Slovensko sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti banských miest na stredom Slovensku a v spišských mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel (napr. Thurzov dom v Banskej Bystrici, zvonica v Kežmarku).

Súčasné sgrafito

V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme umeleckého diela, ktoré je už v inom vzťahu k architektúre ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície a experimenty. Uplatnenie tradičných materiálov v súčasnom sgrafite je nákladnejšie ako použitie moderných, preto sú často dnešní umelci nútení použiť moderné materiály. Mnohokrát sa kompozícia dotvára vkladaním prírodných prvkov - kameňov, dreva a podobne. Nižšie uvedené obrázky ukazujú sgrafito v kontexte moderného umenia. Ich aplikácia je možná na steny interiéru aj exteriéru.

Princíp vytvárania sgrafita

Skica zobrazujúca princíp vytvorenia sgrafita.

Na stenu sa nanesie hrubšia spodná vrstva zafarbenej omietky (intonaco collorito). Po jej zaschnutí sa nanesie tenká vrchná vrstva omietky bielej farby (intonaco bianco), do ktorej sa ešte za čerstva preškrabávajú motívy. Farba spodnej omietky v talianskej renesancii bola zvyčajne čierna až sivá a aj hnedá a červená. Zafarbenie sa dosahovalo pomocou prírodných prímesí - popol zo slamy alebo dreva, rozomleté tehly a podobne. Na vrchnú vrstvu bola vhodná čo najjemnejšia vápenná omietka, prípadne iba vápenný náter, pretože umožňovali oveľa precíznejšiu kresbu zložitejších ornamentov ako hrubozrnné omietky. Obrátenie farebnosti tak, že spodná vrstva bola svetlá a vrchná tmavá sa nazýva kontrasgrafito. Okrem dvojfarebných motívov a ornamentov bolo možné navrstvením viacerých omietok vytvárať pestrejšie a dokonalejšie diela.

Okrem spomenutého postupu existuje aj technika vytvorenia sgrafita do jednofarebnej omietky. Po nanesení sa do jednofarebnej omietky vyškrabe obrazec, pričom dotknuté miesta ostávajú drsnejšie a ináč reflektujú svetlo, čo má v konečnom dôsledku podobný efekt ako iná farebnosť. Okrem toho sa časom rozdiel ešte umocní, pretože na zdrsnených plôškach obrazu sa zachytávajú nečistoty, následkom čoho ešte viac stmavnú.

V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. kamenná bosáž. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom.

Grafické motívy

• spočiatku jednoduchšie - geometrické obrazce, geometrické súvislé vzory vytvorené z priamok, kružníc a vlnoviek, obdĺžniky, kvádrovanie rôznych foriem, diamantová bosáž, klasické renesančné "psaníčko" (list - vzor pripomínajúci obálku)
• súvislý kobercový vzor, motivicky neohraničený, pokrývajúci ako textília celé priečelie
• rastlinné a iné ornamenty, figurálne alegorické, historické, mytologické výjavy - vznikali kopírovaním a zväčšovaním grafických predlôh, či už podľa grafických listov, alebo podľa ilustrácií z biblie

Galéria

Referencie

• Koch, W.: Malý lexikon architektúry; Bratislava, 1975, s.178
• Takátsová, J., Veľasová, L.: Sgrafitová výzdoba kaštieľa v Ladomerskej Vieske in: Pamiatky a múzeá, 1999/1

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému sgrafito.

Externé odkazy

• http://www.sgraffiare.com/sgraphito.htm
• http://www.hradkarlstejn.cz/vykladovy-slovnik/s/