A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Seraphimite Church bola prvá nezávislá ukrajinská cirkev v Severnej Amerike. Tvorili ju prívrženci biskupa Serafima, vznikla samostatne vo Winnipegu.
Jej prvý a hlavný kostol bola tzv. Tin Can Cathedral (po ukrajinsky Bľašana Katedra - Бляшaна Катедра) vo Winnipegu, v kanadskej provincii Manitoba.
Ukrajinskí emigranti začali prichádzať do Kanady v roku 1891 hlavne z rakúsko-uhorských území, z regiónov Bukovina a Halič. Noví prisťahovalci z Bukoviny boli východní pravoslávni kresťania a z Haliče boli vychodní katolíci. V oboch prípadoch sa riadili byzantským obradom. V roku 1903 už bola ukrajinská prisťahovalecká populácia v západnej Kanade dostatočne veľká na to, aby lákala pozornosť vodcov z náboženských, politických a vzdelávacích kruhov.
Hlavné osobnosti
Ústrednou postavou ukrajinskej komunity vo Winnipegu bol Kyrylo Henyk (1857-1925). Pochádzal z Haliče, maturoval na Ukrajinskom akademickom gymnáziu v Ľvove a krátko študoval právo na Černovickej univerzite.[1] Henyk bol priateľom Ivana Franka, ukrajinského autora diela Líška Mykyta, ktorý bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Henyk pravdepodobne zdieľal Frankovu uštipačnú satiru upriamenú na vtedajších kňazov a jeho socialistické učenie, pretože sa zúčastnil jeho svadby ako Frankov svedok. Oslobodenie obyvateľstva od kňazského stavu, spolu s pozemkovou reformou, bol spôsob ako oslobodiť roľníkov od statkárov (nežijúcich na svojich pozemkoch), ktorí mali v moci pôdu v spolupráci s hierarchiou kňazov. Po príchode do Kanady sa Henyk stal prvým Ukrajincom, ktorého zamestnala kanadská vláda; pracoval ako zamestnanec imigračného úradu vodiaci nových usadlíkov na im pridelenú pôdu. Henykov bratranec Ivan Bodrug (1874-1952) a Bodrugov priateľ Ivan Negrič (1875-1946) tiež pochádzali z dediny Bereziv v okrese Kolomija a mali kvalifikáciu ako učitelia na základnej škole v Haliči.[1] Títo traja muži tvorili základ inteligencie ukrajinskej komunity a boli známi pod názvom Berezivská trojka. Henyk, najstarší z nich, bol jediný z trojice, ktorý bol už ženatý. Jeho manželka Paulina (za slobodna Tsurkowská) bola dcérou kňaza, bola to vzdelaná žena, a mali spolu troch synov a tri dcéry.[2]
Ďalšou hlavnou postavou bol biskup Serafim, ktorého skutočné meno bolo Stefan Ustvoľskyj. Ustvolského nakoniec zbavila Svätá synoda ruskej pravoslávnej cirkvi v Petrohrade kňazstva. Ale jeho príbeh sa začal, keď z osobných dôvodov cestoval na Vrch Athos, kde bol vysvätený za biskupa svätým Anphimom, ktorý tvrdil, že je biskupom. Existovalo podozrenie, že svätý Anphim vysvätil Ustvoľského, aby nazlostil ruského cára, pretože v tom čase existoval konflikt medzi Svätou synodou a cárom o ovládnutie ruskej pravoslávnej cirkvi.[3] Po vysvätení za biskupa Seraphim cestoval do Severnej Ameriky a krátky čas zotrval u ukrajinských kňazov vo Philadelphii. V čase, keď prišiel do Winnipegu, nemal už žiadny vzťah k ruskej pravoslávnej cirkvi, ani k nikomu inému. Ukrajinci v prériách ho prijali ako potulného svätého muža, čo je tradícia, ktorá má korene v začiatkoch kresťanstva.[4]
Ďalšou postavou, ktorá bola súčasťou a prispela ku vzniku Tin Can Cathedral, bol Serafimov asistent Makarij Marčenko. Marčenko pôsobil ako kantor, pomáhal Serafimovi s kostolnými obradmi, ktoré dobre ovládal. Prišiel so Serafimom zo Spojených štátov. Arcibiskup Langevin, ktorý sídlil v St. Boniface, bol hlavou rímskokatolíckej diecézy v západnej Kanade, pričom bol v priamom kontakte s pápežom v Ríme. Nazdával sa, že jeho kňazi sú viac než adekvátni na potreby ukrajinského obyvateľstva. [5] Ďalšími "hráčmi" boli napr. Dr. William Patrick, riaditeľ Manitoba College, presbyteriánskej školy vo Winnipegu; Liberálna strana Manitoby; a ruskí pravoslávni misionári.
Udalosti
Ak niektorý z incidentov spôsobil nasledujúcu drámu, tak to mohol byt ten keď člen manitobskeho parlamentu, Joseph Bernier, predstavil návrh zákona z roku 1902, ktorým sa prenášali "majetky gréckej rusínskej cirkvi spojenej s Rímom pod kontrolu právnických osôb Rímskej cirkvi".[6] Arcibiskup Langevin vyhlásil: “Rusíni musia dokázať, že sú katolíci tým, že odovzdajú majetok cirkvi, a nie ako protestanti…jednotlivcom alebo výboru laikov nezávislým od kňaza či biskupa.[7] Veľkosť ukrajinského obyvateľstva na prériách zaujala aj ruských pravoslávnych misionárov. V tom čase ruská pravoslávna cirkev vynakladala 100 000 dolárov ročne na misionárske práce v Severnej Amerike.[3] Aj presbytariánska cirkev sa začala o vec zaujímať a pozývala mladých mužov z ukrajinskej komunity na navštevovanie Manitoba College, kde boli zriadené špeciálne triedy pre Ukrajincov, ktorí sa chceli stať školskými učiteľmi (a neskôr nezávislými farármi v gréckokatolíckej cirkvi).[8] Dr. King, ktorý plynulo hovoril po nemecky a bol riaditeľom Manitoba College, viedol pohovory s kandidátmi Bodrugom and Negričom v nemčine. Henyk preložil ich školské dokumenty z poľštiny do angličtiny. Stali sa prvými ukrajinskými študentmi na univerzite v Severnej Amerike – Manitoba College bol v tom čase súčasťou Manitobskej university.
Henyk, Bodrug, a Negrič konali rýchlo s cieľom zabezpečiť svoju komunitu.[9] Do veci zapojili Serafima. Prišiel do Winnipegu v apríli 1903[10] založiť cirkev nezávislú od cirkví v Európe a náboženských záujmových skupín usilujúcich sa o priazeň nových ukrajinských prisťahovalcov na prériách. K ich spokojnosti Serafim založil Pravoslávnu ruskú cirkev (nie Ruskú pravoslávnu cirkev) a vyhlásil sa za jej vedúceho; na uspokojenie Ukrajincov sa cirkev volala aj Serafimova cirkev. Farníkom poskytol východný obrad, ktorý bol prisťahovalcom známy, začal vysväcovať kantorov a diakonov a ”… 13. decembra 1903 Serafim oficiálne požehnal a pre modlitby otvoril malú budovu na východnej strane ulice McGregor Street medzi Manitoba a Pritchard Avenue, ktorá sa volala Kostol svätého ducha.”[11] “V novembri 1904 začal stavať svoju známu “tin can cathedral" na rohu King Street a Stella Avenue[12], Serafim, "vysvätil okolo 50 kňazov a veľa diakonov (z ktorých mnohí boli len čiastočne gramotní), ktorí vykonávali svoje kňazské povinnosti v usadlostiach, kde kázali nezávislé pravoslávie a zverenecké vlastníctvo majetku cirkvi. O dva roky neskôr táto cirkev tvrdila, že má takmer 60 000 prívržencov.[13]
Z dôvodu rozličných indiskrétností a problémov s alkoholom,[9] stratil dôveru inteligencie, ktorá ho priviedla do Winnipegu, a došlo k puču, pri ktorom sa ho zbavili bez toho, aby stratili aj jeho kongregáciu. Serafim odišiel do Petrohradu, aby tam dosiahol uznanie a ďalšie financovanie od Ruskej svätej synody pre serafimovskú cirkev. Počas jeho neprítomnosti Ivan Bodrug a Ivan Negrič, medzičasom už študenti teológie na Manitoba College a zároveň kňazi v serafimovskej cirkvi, boli schopní získať záruky presbyteriánskeho financovania pre Serafimovu cirkev pod podmienkou, že sa cirkev časom zmení na presbyteriánsky model cirkvi. Na konci jesene 1904 sa Serafim vrátil z Ruska, ale nepriniesol so sebou žiadne “posobije”.[14] Po návrate objavil vyššie uvedenú zradu a hneď exkomunikoval kňazov, ktorí sa na nej zúčastnili. Publikoval ich fotografie v lokálnych novinách s ich menami vytlačeným cez ich hrude, ako keby boli kriminálnikmi.[15] Jeho pomsta však bola krátka, lebo sa dozvedel, že on sám bol exkomunikovaný z Ruskej svätej synody: “keď Svätá synoda exkomunikovala Serafima a všetkých jeho kňazov, odišiel v roku 1908 a nikdy sa nevrátil.”[13]
Dozvuky
Plodom tohto sociálneho a spirituálneho požiaru, ktorý sa prehnal prériou, bol vznik ukrajinskokanadskej komunity.
Ivan Bodrug, jeden z rebelov v Serafimovej cirkvi sa stal riaditeľom novej nezávislej cirkvi a bol pomerne charizmatickým kňazom, hlásajúcim evanjelické kresťanstvo z dôvodu vplyvu presbyteriánov. Žil až do 50. rokov 20. storočia. Budovy nezávislej cirkvi sa nachádzali na rohu Pritchard Avenue a McGregor Street, a hoci prvá už je zbúraná (tá, ktorú Serafim používal pre svoju prvú cirkev), druhá budova postavená z presbyteriánskych financií stále stojí krížom od Labour Temple v North Ende vo Winnipegu.[16]
Arcibiskup Langevin zvýšil svoje úsilie o asimilíciu ukrajinskej komunity do rimskokatolickej. Založil Baziliánsky kostol sv. Mikuláša s belgickými kňazmi, otcom Delaerem a inými, ktorí viedli omše v staroslovienčine, oblečení podľa gréckeho rituálu, a viedli obrady v poľštine. Tento kostol sa nachádzal na druhej strane ulice oproti nezávislej Ukrajinskej katolíckej katedrále sv. Vladimíra a Oľgy na McGregor Street v North Ende vo Winnipegu. Takáto konkurencia poskytla ukrajinskokanadským deťom viac možností naučiť sa hovoriť po ukrajinsky.[15]
Liberálna strana, vedomá si toho, že Ukrajinci neboli už spojencami arcibiskupa Langevina a rímskych katolíkov, ktorí boli spojení s Konzervatívnou stranou, financovala prvé ukrajinské noviny v Kanade, “Kanadiskyi Farmer”, ktorých prvým šéfredaktorom nebol nik iný než Ivan Negrič.
Serafim zmizol v roku 1908, ale sú o ňom zmienky v novinách “Ukrainskyj Holos” (Ukrajinský hlas – noviny, ktoré sa vydávajú dodnes vo Winnipegu), kde sa uvádza, že predáva biblie robotníkom na železnici v provincii Britská Kolumbia v roku 1913.
Kyrylo Henyk sa presťahoval so svojou najstaršou dcérou a jedným so svojim synom do Spojených štátov, do Severnej Dakoty, potom sa vrátil späť a zomrel v roku 1925.
Makarij Marčenko sa po Serafimovom odchode vyhlásil nielen za nového biskupa serafimskej cirkvi, ale aj za arcipatriarchu, arcipápeža, arcihajtmana a arciknieža. Pre istotu exkomunikoval pápeža a Ruskú svätú synodu.[13] Existujú správy, že ešte v 30. rokoch 20. storočia cestoval do vidieckych oblastí a bol pastorom Ukrajincom, ktorí uprednostňovali svoj východný rítus.
Referencie
- ↑ a b Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 170.
- ↑ Hryniuk, Stella. Dictionary of Canadian Biography Online, www.biographi.ca/EN/009004-119.01-e.php?id_nbr=8154
- ↑ a b Mitchell, Nick. Ukrainian-Canadian History as Theatre in The Ukrainian Experience in Canada: Reflections 1994, Editors: Gerus, Oleh W.; Gerus-Tarnawecka, Iraida; Jarmus, Stephan, The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, Winnipeg, page 226
- ↑ Mitchell, Nick. The Mythology of Exile in Jewish, Mennonite and Ukrainian Canadian Writing in A Sharing of Diversities, Proceedings of the Jewish Mennonite Ukrainian Conference, "Building Bridges", General Editor: Stambrook, Fred, Canadian Plains Research Center, University of Regina, 1999, page 188.
- ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 184.
- ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 189.
- ↑ Winnipeg Tribune 25 February 1903.
- ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 192
- ↑ a b Yereniuk, Roman, A Short Historical Outline of the Ukrainian Orthodox Church of Canada, www.uocc.ca/pdf, page 9
- ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 190
- ↑ Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches, umanitoba.ca/...canadian.../05_The_Seraphimite_Independent_Greek_Presbyterian_and_United_Churches.pdf -, page 1
- ↑ Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches, umanitoba.ca/...canadian.../05_The_Seraphimite_Independent_Greek_Presbyterian_and_United_Churches.pdf -, page 2
- ↑ a b c Bodrug, Ivan. Independent Orthodox Church: Memoirs Pertaining to the History of a Ukrainian Canadian Church in the Years 1903-1913, translators: Bodrug, Edward; Biddle, Lydia, Toronto, Ukrainian Research Foundation, 1982, page xiii
- ↑ Bodrug, Ivan. Independent Orthodox Church: Memoirs Pertaining to the History of a Ukrainian Canadian Church in the Years 1903-1913, translators: Bodrug, Edward; Biddle, Lydia, Toronto, Ukrainian Research Foundation, 1982, page 81
- ↑ a b Mitchell, Nick. Ukrainian-Canadian History as Theatre in The Ukrainian Experience in Canada: Reflections 1994, Editors: Gerus, Oleh W.; Gerus-Tarnawecka, Iraida; Jarmus, Stephan, The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, Winnipeg, page 229
- ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, photograph 47.
Bibliografia
- Bodrug, Ivan. Independent Orthodox Church: Memoirs Pertaining to the History of a Ukrainian Canadian Church in the Years 1903-1913, translators: Bodrug, Edward; Biddle, Lydia, Toronto, Ukrainian Research Foundation, 1982.
- Hryniuk, Stella, GENYK, CYRIL - Dictionary of Canadian Biography Online, www.biographi.ca/EN/009004-119.01-e.php?id_nbr=8154
- Manitoba Free Press, issues of 10 October 1904, 20 January 1905, 28 December 1905.
- Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches, umanitoba.ca/...canadian.../05_The_Seraphimite_Independent_Greek_Presbyterian_and_United_Churches.pdf -
- Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991.
- Maruschak, M. The Ukrainian Canadians: A History, 2nd ed., Winnipeg: The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, 1982.
- Mitchell, Nick. The Mythology of Exile in Jewish, Mennonite and Ukrainian Canadian Writing in A Sharing of Diversities, Proceedings of the Jewish Mennonite Ukrainian Conference, "Building Bridges", General Editor: Stambrook, Fred, Canadian Plains Research Center, University of Regina, 1999.
- Mitchell, Nick. Ukrainian-Canadian History as Theatre in The Ukrainian Experience in Canada: Reflections 1994, Editors: Gerus, Oleh W.; Gerus-Tarnawecka, Iraida; Jarmus, Stephan, The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, Winnipeg.
- Winnipeg Tribune, issue of 25 February 1903.
- Yereniuk, Roman, A Short Historical Outline of the Ukrainian Orthodox Church of Canada.
Externé odkazy
- Kyjevská Rus
- Православная Церковь Всероссийского Патриаршества
- Five Door Films, Romance of the Far Fur Country
- Hryniuk, Stella. Cyril Genik . Dictionary of Canadian Biography. Dostupné online.
- Hryniuk, Stella. Bishop Seraphim . Dictionary of Canadian Biography. Dostupné online.
- Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches
- Tin Can Cathedral by Nick Mitchell
- Orysia Paszczak Tracz. Our Christmas: nothing's really changed . The Ukrainian Weekly, 1998. Dostupné online.
- University of Manitoba Libraries: Winnipeg Building Index. Tin Can Cathedral Selkirk Avenue 1904
- Yereniuk, Roman, A Short Historical Outline of the Ukrainian Orthodox Church of Canada
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šintoizmus
Baháizmus
Budhizmus
Džinizmus
Etruské náboženstvo
Ezoterika
Gnosticizmus
Grécke náboženstvo
Indické náboženstvá
Šintoizmus
Abrahámovské náboženstvo
Adventizmus
Animatizmus
Bönizmus
Bahaizmus
Chetitské náboženstvo
Drúzovia
Fideizmus
Homaranizmus
Jediizmus
Jehovovi svedkovia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk