Sauli Niinistö
Sauli Niinistö v roku 2022
12. prezident Fínska
Momentálne v úrade
od 1. marec 2012
Tarja Halonenová
Biografické údaje
Rodné meno	Sauli Väinämö Niinistö
Narodenie	24.08.194824. august 1948 (75 rokov) Salo, Fínsko
Politická strana	Strana národnej koalície
Alma mater	Univerzita v Turku
Profesia	politik, právnik
Rodina
Manželka	Marja-Leena Alanko (1974 – 1995) Jenni Haukio (2009 – súčasnosť)
Deti	Nuutti Niinistö Matias Niinistö Aaro Veli Väinämö Niinistö
Odkazy
Sauli Niinistö na niinisto.fi
	Sauli Niinistö (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Sauli Väinämö Niinistö (* 24. august 1948, Salo) je fínsky prezident a politik zo Strany národnej koalície. Počas vlády premiéra Paava Lipponena bol ministrom spravodlivosti, financií a podpredsedom vlády. V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku, kde v druhom kole prehral s Tarjou Halonenovou. Do prezidentských volieb kandidoval druhýkrát v roku 2012, kde vyhral s 62,6% hlasov proti Pekka Haavistovi.^[1] Do úradu prezidenta oficiálne nastúpil 1. marca 2012 ako 12. v poradí. V januári roku 2018 svoj mandát obhájil, keď vyhral už v prvom kole volieb.^[2]

Od roku 2009 do zvolenia prezidentom krajiny stál na čele Fínskeho futbalového zväzu.^[3]

Kariéra

Saul Niinistö pôsobil v rokoch 1977-1992 v komunálnej politike v meste Salo. Do parlamentu bol zvolený vo voľbách v roku 1987. V roku 1994 sa stal predsedom Národnej koaličnej strany a o rok neskôr podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti. Po ekonomickej depresii v roku 1996 prevzal úrad ministra financií, na ktorý vtedajší minister Iiro Viinanen rezignoval. Túto funkciu zastával Niinistö až do roku 2003, kedy odišiel z parlamentu a stal sa vicepredsedom Európskej investičnej banky v Luxembursku.

V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku. V prvom kole získal 24,1% hlasov,^[4] a postúpil tak do druhého kola s Tarjou Halonenovou, kde dostal 48,2% hlasov a tesne prehral.^[5] Toho istého roku oznámil svoju kandidatúru do parlamentných volieb v roku 2007. Tu obdržal 60 563 hlasov,^[6] čo bol najväčší počet hlasov, ktorý sa kedy podarilo v parlamentných voľbách získať.

V roku 2012 opäť kandidoval do prezidentských volieb. S 37% hlasov vyhral 22. januára prvé kolo volieb a dostal sa tak do druhého kola spolu s Pekka Haavistom.^[7] Druhé kolo volieb sa konalo 5. februára a Niinistö tu zvíťazil s 62,6% hlasov.^[1]

Prezidentský post obhájil aj pri voľbách v roku 2018, kedy sa ziskom 62,7% hlasov zvíťazil už v prvom kole. Jeho hlavný vyzývateľ, ktorým bol opäť Pekka Haavisto, obdržal len 12,4% hlasov.^[8] Nakoľko pôsobí v tomto úrade už dve funkčné obdobia, v ďalších prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia 28. januára 2024 už kandidovať nemôže.^[9]

Osobný život

Vyštudoval právo na Univerzite v Turku a pred vstupom do politiky pracoval ako právnik. Roku 1974 si vzal za ženu Marju-Leena ãlánku, ktorá neskôr v roku 1995 zomrela pri autonehode. Má s ňou dvoch synov, Nuuttiho (nar. 1975) a Matiasa (nar. 1980). Počas svojho pôsobenia ministra sa zblížil s opozičnou političkou Tanjou Karpela, Miss Fínska a neskoršie ministerkou kultúry. V roku 2003 oznámili svoje zasnúbenie, avšak o rok neskôr bolo zrušené. Roku 2009 sa oženil s o tridsať rokov mladšou Jenni Haukio.^[10] Vo februári 2018 sa stal trojnásobným otcom, keď mu manželka Jenni porodila syna,^[11]ktorý dostal meno Aaro Veli Väinämö.^[12]

Jeho synovcom je Ville Niinistö, niekdajší predseda Zeleného zväzu a minister životného prostredia v rokoch 2011-2014.

Sauli Niinistö je tiež jedným z preživších zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne 2004.^[13]

19. apríla 2022 mu diagnostikovali ochorenie COVID-19. Následne dostal aj zápal pľúc Nakoľko sa však jeho zdravotný stav celkovo zlepšil, z nemocnice bol 27. apríla prepustený.^[14]

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sauli Niinistö

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálne stránky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sauli Niinistö na českej Wikipédii.