Sasko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Sasko
Saský slobodný štát
(Freistaat Sachsen)
Spolková krajina
Dresden Luftbild Altmarkt Umgebung.jpg
Letecký záber mesta Drážďany
BerlínBrémyBrémyHamburgDolné SaskoBavorskoSárskoŠlezvicko-HolštajnskoŠlezvicko-HolštajnskoBrandenburskoSaskoDurínskoSasko-AnhaltskoMeklenbursko-PredpomoranskoBádensko-WürttemberskoHesenskoSeverné Porýnie-VestfálskoPorýnie-FalckoPoloha spolkovej krajiny Sasko v Nemecku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Flag of Saxony.svg
Vlajka
Coat of arms of Saxony.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Hlavné mesto Drážďany
Rozloha 18 413,91 km² (1 841 391 ha)
Obyvateľstvo 4 183 404 (31.3.2009)
Hustota 227 obyv./km²
Premiér Michael Kretschmer (CDU)
Kód ISO DE-SN
Wikimedia Commons: Saxony
Webová stránka: sachcen.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sasko (nem. Sachsen), dlhý tvar Saský slobodný štát (nenormovaný tvar: Slobodný štát Sasko; nem. Freistaat Sachsen) [1], je jedna zo 16 spolkových krajín Nemecka. Rozkladá sa na východe Nemecka. Je jednou z dvoch nemeckých spolkových krajín (popri Slobodnom štáte Bavorsko), ktoré hraničia s Českom. Na severe hraničí s Brandenburskom a Saskom-Anhaltskom; na západe so Saskom-Anhaltskom a Slobodným štátom Durínsko, na juhozápade s Slobodným štátom Bavorsko; na juhovýchode s Českom; na východe s poľskou časťou Lužice a Sliezska (vojvodstvo Dolnosliezske a Lubušské). V súčasných hraniciach existuje od roku 1993.

V minulosti patrilo do NDR. V časoch NDR sa priemysel a hlavne ťažba hnedého uhlia výrazne podieľala na devastácii krajiny Krušných hôr a okolia. Dnes sa tieto aktivity utlmujú v záujme zlepšenia ekologickej situácie. Energetická problematika sa v posledných rokoch rieši alternatívnym spôsobom (veterné elektrárne) a zdá sa, že tento trend je na vzostupe.

Povrch sa pozvoľna zdvíha zo Severonemeckej nížiny (Norddeutsches Tiefland) na juh do Krušných hôr. Hlavnou prirodzenou chrbticou Saska je rieka Labe, slúžiaca v obmedzenej miere k dopravnému spojeniu s Českom. Žitavské hory (Zittauer Gebirge) na pravom brehu Labe nadväzujú na Lužické hory a rovnako ako ich český náprotivok sa vyznačujú ľudovou architektúrou a tradíciami.

Vymedzenie súčasnej spolkovej krajiny

Z historického hľadiska tvorí väčšinu územia moderného Saska historická krajina Sasko, malá časť bývalej pruskej provincie Saska v okolí Lipska (do 1815 súčasť Saska; v rokoch 1945 – 1952 súčasť Saska-Anhaltska); ďalej takmer celé územie nemeckej časti Hornej Lužice, niekoľko nevýznamných okrajových častí Dolnej Lužice (v rokoch 1815 – 1952 súčasť Brandenburska), nevýznamná časť bývalej pruskej provincie Brandenburska (územie južne od Senftenbergu – do roku 1815 súčasť Saska, v rokoch 1815 – 1952 súčasť Brandenburska); nevýznamná časť bývalých Durínskych štátov Reussu (napríklad obec Fraureuth – v rokoch 1920 – 1952 súčasť Durínska) a Saska-Altenburgu (napríklad bývalá enkláva obec Rußdorf – v rokoch 1920 – 1928 súčasť Durínska); a tiež nepatrná časť Sliezska západne od poľskej obce Przewóz (pozri mapa).

Dejiny

Saské kurfirststvo

Obdobie od 6. januára 1423 do roku 1635

Dejiny do roku 1423 pozri Sasko-Wittenberg, Saské vojvodstvo a Meißensko

Označenie Sasko sa v zhruba dnešnom zmysle používa od 6. januára 1423, kedy po smrti kurfirsta Albrechta II. Saského z askánsko-wittenberskej línie rodu Askáncov udelil kráľ (a potom cisár) Žigmund Luxemburský meißenskému markgrófovi Fridrichovi IV. Bojovnému (Friedrich IV. der Streitbare) z rodu Wettinovcov za jeho oddané služby vojvodstvo Sasko-Wittenberg a spolu s ním aj kurfirstský hlas, čím vzniklo Saské kurfirststvo. Rod Wettinovcov tak sústredil vo svojich rukách tak titul saského kurfirsta, ako aj vojvodu.

Kurfirst Friedrich II. Jemnocitný (1426 – 1464) vládol pôvodne spoločne s vojvodom Wilhelmom, ale už v roku 1440 došlo k rozdeleniu meißenského územia: Wilhelm dostal Durínsko (vojvodstvo) a Fridrichovi zostala zostávajúca časť. Po bratovražedných vojnách v ďalších desaťročiach došlo 11. novembra 1485 v Lipsku k novému rozdeleniu wettinských krajín medzi kurfirsta Ernsta (1464 – 1486) a Albrechta, pričom prvý dostal vlastné Meißensko, druhý Durínsko, a Osterland si rozdelili medzi seba. Súčasne tak boli vytvorené dve línie rodu: ernestínská (kurfirstská) a albertínska (vojvodská). Posledný kurfirst z ernestínskej línie bol zosadený 19. mája 1547 po porážke v šmalkaldskej vojne, a tak prešiel 4. júna 1547 kurfirstský titul spolu s časťou územia na vojvodu Mórica Saského (1541 – 1553) z albertínskej vetvy. Móric zväčšil majetok nákupmi a výmenami (Vogtland) a prenechal ernestínskej línii vojvodstvo Sasko-Altenburg, Sasko-Eisenberg a ďalšie mestá a významné úrady (pozri Durínske štáty).

Obdobie od roku 1635 do 11. decembra 1806

Vlajka kurfirststva Saského
a Kráľovstva Saského
do 16. júna 1815
(pomer strán 2:3)

V priebehu tridsaťročnej vojny získal kurfirst Johann Georg I. (Ján Juraj) Pražským mierom v roku 1635 Lužica (Hornú aj Dolnú) zo začiatku ako české léno. Vestfálsky mier v roku 1648 však značne oslabil kurfirstovu politickú moc. Súčasne vznikli na území kurfirststva nové bočné línie (merseburská – vymrela 1738, weisseinfelsská – zanikla 1746 zeitzská – vymrela už v roku 1718).

V rokoch 1697 – 1733 a 1734 – 1763 vládli saskí kurfirsti v Poľsku (Fridrich August I. Silný – ako poľský kráľ August II., Fridrich August II. – ako kráľ August III.). V tom čase už boli centrom Saska Drážďany, jedno z najvýstavnejších a najkultúrnejšich miest vtedajšej Európy. Sasko vtedy bolo oveľa väčšie ako dnes. Zasahovalo až na územie neskorších pruských provincií Brandenburska a Saska, a na územie dnešného Poľska (pozri mapa Saska v roku 1789).

V období napoleonských vojen bojovalo najskôr Sasko až do roku 1806 proti Napoleonovi, ale po porážke v bitke pri Jene, stojac bezbranné proti víťazovi prijalo 11. decembra 1806 v Poznani ponúkaný mier. Saský kurfirst Fridrich August III. tu v ten deň vstúpil do rýnskeho spolku, dostal kráľovský titul (ďalej vládol ako kráľ Fridrich August I.) a kurfirststvo tým de facto zaniklo.

Saské kráľovstvo

Obdobie od roku 1806 do Viedenského kongresu

8. júla 1807 získalo Saské kráľovstvo ako spojenec Napoleona Tilsitským mierom Varšavské veľkovojvodstvo, od Pruska Cottbus, od Rakúska potom následne Západnú Halič a Krakovsko. V bitke pri Lipsku (16. – 19. októbra 1813) bojovalo saské vojsko najskôr na strane Napoleona, ale 18. októbra prešlo saské vojsko na stranu protinapoleonskej koalície a 19. októbra padol v dobytom Lipsku do zajatia sám kráľ a Sasko sa ako dobytá krajina dostalo od 28. októbra 1813 do 8. júna 1815 pod priamu správu Pruska a Ruska.

Obdobie od 18. mája 1815 do roku 1918

Na viedenskom kongrese bol 18. mája 1815 saský kráľ Fridrich August I. donútený odstúpiť Prusku celú Dolnú Lužicu a severovýchodnú časť Horná Lužica spoločne s ďalšími oblasťami, ktoré boli integrálnou súčasťou Saského kráľovstva (napríklad časti krajov Meißenského a Lipského, Wittenbersko, Durínsky, Neustädtenský kraj, väčšinu biskupstva Merseburg, takmer celé biskupstvo Naumburg a Henneberg). Celkovo Sasko stratilo 58% územia a jeho rozloha potom dosahovala už len 14 993 km². Navyše bolo donútené vstúpiť do Nemeckého spolku.

Mapa Saského kráľovstva z roku 1890
mapa Saského kráľovstva z roku 1895

Za kráľa Antona I. (1827 – 1836) bol pod vplyvom francúzskej júlovej revolúcie dovtedajší stavovský štát premenený na konštitučnú monarchiu. Ústavou zo 4. septembra 1831 bol zriadený dvojkomorový snem, v ktorom prvú komoru tvorili členovia dovtedajšieho stavovského snemu, druhú 75 poslancov volených na 6 rokov. Roku 1832 bola v Sasku zrušená povinná „robota“ a roku 1833 a roku 1834 poddanstvo.

Zmluvou z 24. marca 1833 pristúpilo Sasko k nemeckému colnému spolku, čomu sa až dovtedy z nechuti k Prusku bránilo. Tým sa saskému priemyslu otvorila cesta k ďalším trhom a naštartoval sa výrazný hospodárský rast. Za kráľa Fridricha Augusta II. (1836 – 1854) bola roku 1837 zahájená paroplavba na Labe, zakladané železnice a zriaďované telegrafy (1850). Vďaka priemyslovému rozkvetu rýchlo stúpal počet obyvateľov a súčasne rástlo občianske sebavedomie. Rok 1848 priniesol zrušenie cenzúry v Sasku, slobodu zhromažďovania a reformu dvojkomorového snemu: do prvej komory volili najväčší daňoví poplatníci a do druhej každý na základe všeobecného hlasovacieho práva. Ale keď kráľ neschválil snemovný návrh novej ústavy a snem 28. apríla 1849 rozpustil došlo v Drážďanoch 3. – 9. mája k pouličnej vzbure, ktorá bola potlačená s pruskou pomocou. 3. júna 1850 potom bola zrušená ústava, obmedzená sloboda tlače a zhromažďovania a bol obnovený snem v starej podobe z roku 1831.

V otázke zriadenia nemeckého spolkového štátu s vylúčením Rakúska pod predsedníctvom Pruska, Sasko najskôr sympatizovalo s Pruskom a vstúpilo s ním a s Hannoverskom do „spolku troch kráľov“, ale čoskoro sa od tejto myšlienky odvrátilo a postavilo sa spolu s Rakúskom proti týmto snahám. Za kráľa Johanna (1854 – 1873) Sasko s obavou sledovalo rastúci pruský vplyv a žiarlivo strážilo suverenitu malých nemeckých štátov. Z tejto snahy vyplynul projekt spolku všetkých menších nemeckých štátov (1860), ktorý mal brániť ich nezávislosť proti Prusku i Rakúsku. V prusko-rakúskom spore o Šlezvicko-Holštajnsko bolo stanovisko Rakúska Sasku a menším štátom bližšie a preto sa s nimi Sasko postavilo pri hlasovaní 11. júna 1866 v spolkovej rade Nemeckého spolku na stranu Rakúska. V nasledujúcej vojne saská armáda o sile 32 000 mužov, netrúfajúc si brániť Sasko, ustúpila do Čiech, kde bojovala po boku Rakúska. Po porážke Rakúska nasledovala pruská okupácia. Sasku sa síce podarilo zaistiť celistvosť územia, ale 21. októbra 1866 muselo pristúpiť k novo založenému Severonemeckému spolku pod vodcovstvom Pruska, odstúpilo spolku poštu a telegrafy, zaplatilo Prusku vojnové reparácie vo výške 10 miliónov toliarov a vzdalo sa samostatnej zahraničnej politiky. Sasko sa potom v rokoch 1870 – 1871 zúčastnilo vojny s Francúzskom. Od 18. januára 1871 bolo spolkovou krajinou Nemeckého cisárstva.

Obdobie po skončení prvej svetovej vojny do nástupu nacizmu

Po prvej svetovej vojne prevzali 8. novembra 1918 moc v Sasku robotnícko-vojenské rady, vodca tunajšej SPD Fleißner vyhlásil 10. novembra 1918 Saskú republiku a 13. novembra 1918 posledný kráľ z rodu Wettinov Friedrich August III. abdikoval na zámku Guteborn pri Ruhlande. Potom tu do 14. marca 1919 existovala Saská republika rád.

28. novembra 1918 bolo zavedené všeobecné, rovné volebné právo pre mužov a ženy od 21 rokov. V februári 1919 bol potom zvolený prvý demokratický Saský parlament a 25. februára 1919 nadobudla účinnosť nová ústava Slobodného štátu Sasko (Der Freistaat Sachsen), ktorý bol spolkovým štátom tzv. Weimarskej republiky. Slobodný štát Sasko mal pred územnou výmenou s Durínskom rozlohu 14 993 km².

V roku 1928 bola uskutočnená územná výmena a úprava hranice medzi Slobodným štátom Sasko a Krajinou Durínsko. K Sasku prešlo 1115 ha so 4 890 obyvateľmi a 1 778 ha s 2900 obyvateľmi prešlo k Durínsku (mapa zobrazujúca územnú výmenu).

Sasko získalo najmä bývalé exklávy bývalého vojvodstva Saska-Altenburgu obec Russdorf pri Limbachu-Oberfrohny a Neukirchen pri Waldenburgu, ale tiež obce Wickersdorf, Waldsachsen a časť obce Ponitz, osadu Gosel. Pri Plavne získalo okrem iného osadu Caselwitz, časť obce Greiz, obec Görschnitz a tiež časť obce Schönbach.

K Durínsku naopak prešla saská exkláva Liebschwitz pri Gere s obcami Lengefeld, Liebschwitz, Lietzsch, Niebra, Pösneck, a Taubenpreskeln a tiež susedné obce Hilbersdorf, Loitzsch, Rückersdorf, Thonhausen a Grobsdorf. Okrem toho bola k Durínsku pričlenená obec Bocka pri Altenburgu a Kauritz pri Meerane a tiež osada Frohnsdorf obce Ziegelheim a časť obce Obergrünberg. Pri Greizi prešli od Saska osada Stelzen (súčasť obce Reuth), časť obce Noßwitz, osada Sachswitz (súčasť obce Elsterberg) a časti osady Cunsdorf (súčasť obce Reichenbach).

Vývoj správneho členenia

  • 1815 – 1835: 5 krajov (Lipský, Krušnohorský, Voigtlandský, Meißenský, Markgrófstvo Horná Lužica)
  • 1835 – 1874: 4 krajské direktória (Lipské, Zwickauské, Drážďanské, Bautzenské)
  • 1874 – 1900: 4 krajské hajtmanstvá (Lipské, Zwickauské, Drážďanské, Bautzenské)
  • 1900 – 1932: 5 krajských hajtmanstiev – Zwickauské bolo rozdelené na Zwickauské a Kamenické
  • 1932 – 1939: 4 krajské hajtmanstvá (Lipské, Zwickauské, Kamenické, Drážďansko-bautzenské)
  • Od 1939: 4 vládne obvody (Lipsko, Zwickau, Kamenica, Drážďansko-bautzenský)

Až do roku 1932 mala v rámci Saska rozsiahlu samosprávu vrátane vlastného snemu Horná Lužica. Najskôr ako Markgrófstvo Horná Lužica, neskôr ako Bautzenský kraj.

Po nástupe nacizmu a za druhej svetovej vojny

Potom, čo vstúpil do účinností nový zákon o začlenení krajín do Ríše (Vorläufiges Gesetzes zur Gleichschaltung der Länder mit dem Reich) z 31. marca 1933, bol 5. mája 1933 ustanovený ríšskym miestodržiteľom Saska Martin Mutschmann. Ten potom bol 28. februára 1935 dodatočne poverený vedením zemskej vlády. Predsedom vlády od 10. marca 1933 do 28. februára 1935 bol Manfred von Killinger. 14. októbra 1933 potom prestali v celom Nemecku existovať zemské snemy, vrátane saského, Slobodný štát Sasko prestal štátoprávne existovať a Sasko bolo naďalej krajinou centralizovanej Tretej ríše, čo potvrdil aj zákon o novej štruktúre ríše z 30. januára 1934. Aj potom tu však až do konca vojny fungovala formálna zemská vláda.

13. a 14. februára 1945 boli Drážďany zničené jedným z najťažších bombardovaní druhej svetovej vojny.

V apríli až máji 1945 bolo Sasko obsadené Červenou armádou, územie západne od Muldy s Lipskom, Grimmou a Rochlitzom, a západne od Zwickauskej Muldy s Aurbachom, Falkensteinom, Plavnom, Olešnicou nad Halštrovom, Reichenbachom a Zwickau obsadili vojská USA. Začiatkom júla 1945 sa potom celé Sasko stalo súčasťou sovietskej okupačnej zóny Nemecka.

Po skončení vojny do roku 1952

4. júla 1945 vytvoril Sovietsky zväz v rámci svojej okupačnej zóny Nemecka autonómnu Krajinu Sasko, ktorá bola novo vymedzená územím bývalého Slobodného štátu Sasko (bez území východne od rieky Nisy, ktoré bolo začlenené do Poľska) a územím dosiaľ pruskej časti Hornej Lužice na západ od Nisy (do 1945 súčasť pruskej provincie Sliezska). V týchto hraniciach malo nové Sasko rozlohu 17 004 km². To sa potom 7. októbra 1949 stalo jednou zo 6 krajín zo začiatku federatívnej socialistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).

23. júla 1952 bola NDR premenená na centralistický štát, krajiny zrušené a ich územie rozdelené medzi novo vzniknuté kraje (Bezirke) nerešpektujúce hranice pôvodných krajín, čo bolo v súlade so zásadou „rozdeľuj a panuj“. Územie zostávajúceho Saska bolo rozdelené medzi kraje Kamenický (10. mája 1953 – 31. mája 1990 Karl-Marx-Stadt), Lipský, Drážďanský; nepatrná časť pripadla ku Gerskému kraju a severná časť Hornej Lužice k Cottbuskému kraju. Vedomie saskej kultúrnej spolupatričnosti sa však komunistickému režimu odstrániť nepodarilo.

obdobie 1952 – 1990 pozri: Nemecká demokratická republika

Obdobie od roku 1990

Po protikomunistických búrkach v roku 1989 sa 3. októbra 1990 NDR zjednotila s Spolkovou republikou. V ten deň došlo aj k obnove krajín, ktorých hranice sa však už nedržali pôvodných zemských hraníc z rokov 1945 – 1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952 – 1990. Obnovený Slobodný štát Sasko bol novo vymedzený územím dovtedajších krajov Drážďanského, Kamenického a Lipského (bez dovtedajších okresov Altenburg und Schmölln), ďalej potom územím dovtedajších okresov Hoyerswerda und Weißwasser z kraja Cottbuského.

Niektoré okrajové obce a mestá na západe územia pôvodný krajiny z rokov 1945 – 1952, ktoré boli súčasťou Saska už v rokoch 1815 – 1945 alebo aj skôr, sa stali súčasťou obnovenej krajiny Durínska (napríklad mestá Elsterberg, Mühltroff, Pausa/Vogtl., Ziegelheim, a obce Ebersgrün, Ranspach, Langenbach, Thierbach (Saský), Unterreichenau, Cunsdorf a Görschnitz). Okrajové územia na severe (súčasť pôvodnej Horná Lužica) patriace k Sasku v rokoch 1945 – 1952 zasa boli začlenené do Brandenburska (Mesto Ruhland, obce Hohenbocka, Hermsdorf s osadami Jannowitz a Lipsa, Guteborn, Grünewald, Schwarzbach, Tettau, Hosena, Peickwitz, Kroppen, Lindenau, Frauendorf). Naopak sa súčasťou Saska stali územia, ktoré v rokoch 1945 – 1952 tvorili súčasť krajiny Saska-Anhaltska – do roku 1815 súčasť Saska (celé dovtedajšie okresy Torgau, Eilenburg, Delitzsch; a územie západne a juhozápadne od Lipska; súčasť Durínska (napríklad obec Fraureuth) alebo Brandenburska (okrajové územie pri južnej hranici pôvodnej Dolnej Lužice).

Roku 1992 sa po referende vrátili k Sasku z Slobodného štátu Durínsko mestá Elsterberg, Mühltroff, Pausa/Vogtl. a obce Cunsdorf, Langenbach, Thierbach (Saský), Ebersgrün, Ranspach, Unterreichenau a Görschnitz. Dnešný Slobodný štát Sasko je podstatne väčší ako Sasko v rokoch 1815 – 1945.

Administratívne členenie

Vládne obvody

Slobodný štát Sasko sa člení na 3 vládne obvody (Regierungsbezirke). Sú nimi Drážďany, Kamenica a Lipsko. Tie sa ďalej členia na 22 krajinských okresov (Landkreise) a 7 miest bez okresu (Kreisfreie Städte).

Krajinské okresy

22 saských krajinských okresov jednotlivo:

  1. Landkreiswappen des Landkreises Annaberg.png Annaberg (ANA) (2)
  2. Wappen Landkreis Aue-Schwarzenberg.svg Aue-Schwarzenberg (ASZ) (2)
  3. Wappen Landkreis Bautzen.svg Bautzen (BZ) (1)
  4. Wappen Landkreis Chemnitzer Land.png Chemnitzer Land (GC) (2)
  5. Wappen Landkreis Delitzsch.png Delitzsch (DZ) (3)
  6. Wappen Landkreis Doebeln.png Döbeln (DL) (3)
  7. Wappen Landkreis Freiberg.png Freiberg (FG) (2)
  8. Wappen Landkreis Kamenz.png Kamenz (KM) (1)
  9. Wappen Landkreis Leipziger Land.png Leipziger Land (L) (3)
  10. Wappen Landkreis Loebau-Zittau.png Löbau-Zittau (ZI) (1)
  11. Wappen Landkreis Meissen.svg Meißen (MEI) (1)
  12. Wappen Mittlerer Erzgebirgskreis.svg Mittlerer Erzgebirgskreis (MEK) (2)
  13. Wappen Landkreis Mittweida.png Mittweida (MW) (2)
  14. Wappen Muldentalkreis.svg Muldentalkreis (MTL) (3)
  15. Wappen Niederschlesischer Oberlausitzkreis.png Dolnosliezsko Hornolužický okres (NOL) (1)
  16. Wappen Landkreis Riesa-Grossenhain.png Riesa-Großenhain (RG) (1)
  17. Wappen Landkreis Saechsische Schweiz.png Sächsische Schweiz (Saské Švajčiarsko)(PIR) (1)
  18. Wappen Landkreis Stollberg.png Stollberg (STL) (2)
  19. Wappen Landkreis Torgau-Oschatz.png Torgau-Oschatz (TO) (3)
  20. Wappen Vogtlandkreis.svg Vogtlandkreis (V) (2)
  21. Wappen Weisseritzkreis.png Weißeritzkreis (DW) (1)
  22. Wappen Landkreis Zwickauer Land.png Zwickauer Land (Z) (2)
Landkreiskarte: Sachsen

Mestá bez okresu

Referencie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sasko
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Sasko

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Sasko

Úřad vlády ČR
Úmrtí v roce 2021
Únor 1948
Ústřední vedení odboje domácího
Ústava České republiky
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústavní listina Československé republiky
Ústavní vývoj v Česku
Ústavní zákon o československé federaci
Ústavní zákon o bezpečnosti České republiky
Ústavní zákon o vytvoření vyšších územních samosprávných celků
Úterý
Čeština
Čechy
Černá věž (Pražský hrad)
Černé moře
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká národní rada (odboj)
Česká socialistická republika
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
České Slezsko
Česko
Československá hymna
Československá republika (1948–1960)
Československá samostatná obrněná brigáda
Československá socialistická republika
Československé parlamentní volby 1946
Československé perutě v RAF
Československé pozemní jednotky na Západě 1939–1945
Československý národní výbor
Československý odboj (1939–1945)
Československý pěší prapor 11 – Východní
Československý spisovatel
Československý vojenský hřbitov La Targette
Československo
ČRo
Čtvrtá vláda Jozefa Tisa
Říšský protektor
Římské číslice
Říp
Řecko
Šablona:Infobox - demografie
Šemík
Šestá hodnotící zpráva IPCC
Španělsko
Štěchovický poklad
Štefan Osuský
Švédsko
Železná opona
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Židé
Žito (Staré pověsti české)
Župní dům (Košice)
Žytomyrsko-berdyčevská operace
1. československá armáda na Slovensku
1. československá partyzánská brigáda Jana Žižky
1. československá smíšená letecká divize v SSSR
1. československý armádní sbor
1. říjen
1. březen
1. duben
1. horská divize (Wehrmacht)
1. prosinec
1. září
10. duben
10. květen
10. leden
10. srpen
11. únor
11. květen
11. prosinec
11. srpen
12. květen
12. listopad
12. září
13. únor
13. březen
13. srpen
13. století
14. březen
14. duben
14. květen
14. století
1427
1428
1442
1463
1476
1486
1492
1493
1494
1495
1496
1497
1498
1499
15. únor
15. červenec
15. březen
15. srpen
15. století
15. září
1500
1506
1516
1521
1533
1544
1550
1558
1560
1566
1570
1576
1584
16. květen
16. leden
16. století
17. březen
17. duben
17. století
1775
18. únor
18. duben
18. století
1849
1866
1894
19. červen
19. duben
19. leden
19. prosinec
19. srpen
19. století
1905
1926
1936
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1946 ve filmu
1946 ve fotografii
1946 v hudbě
1946 v letectví
1946 v loďstvech
1947
1948
1949
1950
1952 ve filmu
1956
1961
1966
1976
1981
1992
1999
2. únor
2. československá paradesantní brigáda v SSSR
2. březen
2. srpen
2. tisíciletí
20. únor
20. říjen
20. březen
20. květen
20. leden
20. listopad
20. století
2000
2007
2008
2009 ve filmu
2011
2012
2013
2015
2017
2021
2022
21. únor
21. březen
21. duben
21. květen
21. leden
21. listopad
21. srpen
21. století
21. září
22. únor
22. červenec
22. březen
22. duben
22. květen
23. únor
23. květen
23. listopad
24. únor
24. květen
24. leden
25. květen
26. říjen
26. březen
26. květen
27. únor
27. březen
27. leden
28. říjen
28. březen
28. duben
28. září
29. duben
29. květen
29. září
3. únor
3. červen
3. duben
3. květen
3. srpen
30. březen
30. duben
30. květen
31. květen
310. československá stíhací peruť RAF
311. československá bombardovací peruť RAF
312. československá stíhací peruť RAF
313. československá stíhací peruť RAF
4. únor
4. červen
4. březen
4. leden
4. srpen
5. březen
5. květen
5. srpen
6. únor
6. červen
6. květen
6. leden
6. listopad
7. květen
7. listopad
7. srpen
8. květen
8. srpen
9. únor
9. červenec
9. březen
9. srpen
Adolf Hitler
Adolf Hrubý
Afrika
Agde
Albánie
Albatros (nakladatelství)
Aleš Skřivan
Alena Macurová
Alexandrie
Alexandr Kramer
Alexandr VI.
Alois Jirásek
Alois Liška
Amanda Gormanová
Amharsko
Angličtina
Anglie
Antoine Marès
Antonín Procházka (malíř)
Archiv výtvarného umění
Argentina
Arnošt Goldflam
Atentát na Heydricha
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
August Sedláček
Autorita (knihovnictví)
Avala-Modrý kruh
Aztécká říše
Bílá paní
Bělehradská operace
Bělorusko
Břetislav I.
Břetislav Pojar
Barokní architektura
Bedřich Neumann
Bedřich Smetana
Bejrút
Benešovy dekrety
Benedikt Rejt
Berlínská zeď
Bernal Díaz del Castillo
Bibliografie dějin Českých zemí
Bitva o Británii
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva o Francii
Bitva o Kyjev (1943)
Bitva u Jasla
Bitva u Kresčaku
Bitva u Slivice
Bitva u Sokolova
Bitvy českých dějin
Bivoj
Blaničtí rytíři
Boček z Poděbrad
Boeing B-29 Superfortress
Bohuslav Laštovička
Boje o Liptovský Mikuláš
Boj o Český rozhlas (1945)
Boj v kostele svatých Cyrila a Metoděje
Bombový útok na hotel Krále Davida
Bratrstvo (Jirásek)
Brigádní generál
Britové
Britský mandát Palestina
Bruncvík
Buckinghamshire
Budapešť
Budyně nad Ohří
Bulharština
Carl Gustaf Emil Mannerheim
Charles de Gaulle
Cheb
Clément Marot
Clement Attlee
Commons:Featured pictures/cs
Conquista
Covid-19
Cromwell (tank)
Crusader (tank)
Dívčí válka (pověst)
Dějiny Česka
Dějiny Československa
Dějiny Československa#Porevoluční vývoj
Dějiny Slovenska
Dětský fond Organizace spojených národů
Děvín (národní přírodní rezervace)
Daliborův nález
Daliborka
Dalibor (opera)
Dalibor z Kozojed
Dalimilova kronika
Daniela Kolářová
De iure
Diecéze míšeňská
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Divize (vojenství)
Divizní generál
Dobývání Aztécké říše
Doktor Miroslav Tyrš (partyzánská jednotka)
Domažlice
Drahomír Koudelka
Družstvo v prvním sledu
Druhá Československá republika
Druhá exilová vláda Jana Šrámka
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá vláda Augustina Vološina
Druhá vláda Jana Syrového
Druhá vláda Jozefa Tisa
Druhá vláda Rudolfa Berana
Dušan Tříska
Dušan Tomášek
Dunkerk
Dusty Hill
Eduard Kohout
Eduard Outrata
Edvard Beneš
Edward Frederick Lindley Wood
Egypt
Ellen Jilemnická
Emanuel Moravec
Emily Greene Balch
Emil Hácha
Encyklopedie
Epika
Erwin Rommel
Etiopie
Evangelická církev
Eva Hašková
Eva Romanová
Exilová vláda
Fülane Hatun
F. L. Věk
F. L. Věk (seriál)
Fat Man
Faustův dům
Federalizace Československa
Filip I. Sličný
Film
Filmová hudba
Filosofská historie
Filosofská historie (film)
Forces françaises libres
Francie
Francouzština
Francouzská cizinecká legie
František Bartoš (etnograf)
František Panchártek
Fredric March
Fultonský projev
Görlitz
Gedera
Gemeinsame Normdatei
Gien
Globální oteplování
Golem
Gotická architektura
Gregoriánský kalendář
Gustav I. Vasa
Hájkova kronika
Hana Zagorová
Havířov
Hedvika Vilgusová
Herbert George Wells
Hermann Hesse
Hermann Joseph Muller
Hernán Cortés
Hilo
Hlavní město
Hlavní strana
Horní Lužice
Horymír (vladyka)
Hraný film
Humber (obrněný automobil)
Husitský král (román)
Husitství
I. československá brigáda Jana Žižky z Trocnova (Jugoslávie)
I. ilegální ÚV KSČ
Indie
Indočínská válka
Internace
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irgun
Isabela Portugalská (1496)
Italština
Ivana Janů
Ivan Štampach
Ivan Vyskočil (1946)
Ján Gronský
Jaan Kaplinski
Jakabov palác
James Batcheller Sumner
Jana I. Kastilská
Jan Šrámek
Jan Žižka (film, 1956)
Jan Žižka z Trocnova
Jan Živný
Jan Aragonský a Kastilský
Jan Bechyna
Jan Berwid-Buquoy
Jan František Beckovský
Jan Hus (film)
Jan I. Olbracht
Jan II. Kastilský
Jan Kodeš
Jan Kozina (partyzánská jednotka)
Jan Kratochvíl (generál)
Jan Kuklík (právník)
Jan Lucemburský
Jan Masaryk
Jan Nedvěd
Jan Roháč (divadelní hra)
Jan Smejkal
Jan starší Hodějovský z Hodějova
Japonština
Japonsko
Jaroslava Obermaierová
Jaroslav Beneš (fotograf)
Jaroslav Krejčí
Jaroslav Nešetřil
Jaroslav Veis
Jazyk (lingvistika)
Ječmínek
Jean-Paul Sartre
Jehuda ben Becalel
Jericho
Jermak (partyzánská jednotka)
Jeruzalém
Jiří Bělohlávek
Jiří Brdečka
Jiří Chalupa
Jiří Kabeš
Jiří Kabele
Jiří Mucha (soudce)
Jiří Poláček
Jiří Pujman
Jiří Trnka
Jiří z Kunštátu a Poděbrad (opera)
Jiřina Šedinová
Jindřich IV.
Jindřich Kamenický
Jindřich VII. Tudor
Jitka ze Schweinfurtu
João de Barros
John Howard Northrop
John Mott
Jordánsko
Josef Frais
Josef ha-Kohen
Josef Kalfus
Josef Mathauser
Josef Pecinovský
Josef Richard Vilímek (1860)
Josef Svátek
Josef Zieleniec
Josip Broz Tito
Jozef Kochan
Juan Perón
Judská poušť
Jugoslávie
Juho Kusti Paasikivi
Junkers Ju 88
Juraj Jánošík
Kapitulace u Világoše
Karel Höger
Karel Klapálek
Karel VIII. Francouzský
Karlovy Vary
Karpatská Ukrajina
Karpatsko-dukelská operace
Kat
Kateřina Burianová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1946
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazi
Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
Klement Gottwald
Kněžna Libuše (film)
Košice
Košický vládní program
Kolébka (opera)
Komunismus
Komunistická strana Československa
Komunistický režim v Československu
Konflikt v Tigraji 2020
Korsuň-ševčenkovská operace
Kosmova kronika
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Kréta
Kramerius (digitální knihovna)
Krok (vojvoda)
Kryscina Cimanouská
Kurt Biedenkopf
Květnové povstání českého lidu
Ladislav Sitenský
Lalibela
Legie Čechů a Slováků
Leopold Chalupa
Letní čas
Letní olympijské hry 2020
Libanon
Libri
Libuše (kněžna)
Lillian Hellmanová
Listina základních práv a svobod
Literární druh
Litoměřice
Loira
Londýn
Lužická Nisa
Lubomír Holeček
Lubomír Zajíček
Lucerna (divadelní hra)
Lucerna (film, 1938)
Lucerna (film, 1967)
Lucerna (opera)
Lucká válka
Ludvík XII.
Lu Č’ (malíř)
Městské okresy v Německu
Mšené-lázně
M3 Half-track
M3 Scout Car
M5 Stuart
Maďarština
Maďarská revoluce 1848–1849
Maďarské království
Maďarsko
Magdalena Jetelová
Mariánské Lázně
Marie Terezie
Marie Tudorovna (1496 - 1533)
Markéta Habsburská (1480–1530)
Marna
Martin Kratochvíl
Maryla
Maryla (Ambros)
Maximilián I. Habsburský
Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary
Mezinárodní měnový fond
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Mezi proudy
Michal Prokop
Michal Vitanovský
Mikoláš Aleš
Milan Buben
Milavče
Miroslava Besserová
Miroslav Jindra
Miroslav Machotka
Mk VIII Challenger
Mnetěš
Mnichovská dohoda
Mongolština
Morava
Motto
Myrna Loy
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní fronta Čechů a Slováků
Národní hnutí pracující mládeže
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní souručenství
Národně socialistická německá dělnická strana
Němčina
Němci
Německá demokratická republika
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Německo-polská státní hranice
Naše řeč
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Nejlepší léta našeho života
Neklan
New York
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Norimberský proces
Normalizace
Norsko
Novorossijsk
Obec sokolská v odboji
Obléhání Dunkerque (1944–1945)
Obléhání Tobrúku
Obléhání Tobruku
Obrana národa
Odborové hnutí
Oldřich (kníže)
Oldřich Dočekal
Oldřich Dudek
Oldřich Machač
Oldřich Svojanovský
Olympijské hry
Opatovický klášter
Opera
Operace Anthropoid
Operace Carbon
Operace Exporter
Operace Spelter
Operace Tetřev
Operace Wolfram
Opyš (Pražská plošina)
Organizace spojených národů
Ostravská operace
Osvobození Československa
Osvobození západních a jihozápadních Čech americkou armádou
Otec (divadelní hra, Jirásek)
Ottovo nakladatelství
O Křesomyslu a Horymírovi
Předlitavsko
Předměstí
Přemysl Oráč
Přimda (hrad)
Paříž
Pagekon obří
Palestina
Palestinská autonomie
Památková rezervace
Památková rezervace (Česko)
Památková rezervace (Slovensko)
Památková zóna
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panoráma
Papež
Parlament
Partyzánská brigáda Mistr Jan Hus
Partyzánský pluk Ludvíka Svobody
Paul Hindemith
Pavel Šremer
Pavel Brümer
Pavel Bratinka
Pavel Frýbort
Pavel Lohonka
Percy Williams Bridgman
Petiční výbor Věrni zůstaneme
Petr Hannig
Petr Moos
Petr Směja
Petr Vronský
Piccadilly
Pilot
Ploutvonožci
Plukovník
Poddanství
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus#Samostatná Karpatská Ukrajina
Polština
Politické ústředí
Polsko
Pomlčková válka
Poprava stětím
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Posádka
Pověst
Právo útrpné
Pražské ghetto
Pražské jaro
Pražské jaro (festival)
Pražské povstání
Pražský hrad
Praha
Praotec Čech
Pravda vítězí
Prevét
Prezident Finska
Prokop Maxa
Protektorát Čechy a Morava
Proti všem
Proti všem (film)
Prozatímní ústava
Prozatímní česko-slovenská vláda
Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé
Prozatímní státní zřízení
Pruské Slezsko
První československý samostatný stíhací letecký pluk
První exilová vláda Jana Šrámka
První italská válka
První republika
První vídeňská arbitráž
První vláda Augustina Vološina
První vláda Jozefa Tisa
První vláda Rudolfa Berana
První vláda Zdeňka Fierlingera
Psohlavci
Psohlavci (opera)
Q1157931
Q1157931#identifiers
Q1157931#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q11918639
Q3491167
Q3491167#identifiers
Q3491167#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžena Děcká
Růžena Nasková
Růžový palouček
Rada tří
Radek Tomášek
Radka Fidlerová
Rakousko-Uhersko
Ratihabice
Referendum
Reinhard Heydrich
René Přibil
Renesanční architektura
Republiky v Československu
Revoluční odborové hnutí
Richard Bienert
Robert Kvaček
Robotní patent (1775)
Rok
Rokycany
Ropná skvrna
Ruština
Rudá armáda
Rudolf Hrušínský mladší
Rudolf Viest
Rumunština
Rusko
Rytíř
Sýrie
Sakrální stavba
Sametová revoluce
Santo Domingo
SARS-CoV-2
Sasko
Sergěj Ingr
Sergej Adamovič Kovaljov
Seznam československých parašutistů v boji proti nacismu
Seznam římských králů
Seznam exilových vlád Československa
Seznam forem vlády
Seznam představitelů Protektorátu Čechy a Morava
Seznam premiérů Česka
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Seznam vlád Československa
Seznam vlád Protektorátu Čechy a Morava
Sherman Firefly
Sibylina proroctví
Silvestr
Skřipec
Skotsko
Slezská kuchyně
Slovenština
Slovenská republika (1939–1945)
Slovenská socialistická republika
Slovenská země (1938–1939)
Slovenské povstalecké letectvo
Slovenský štát
Slovensko
Smrt fašismu (partyzánská jednotka)
Soubor:Ales golem.jpg
Soubor:Berlinermauer.jpg
Soubor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Martin Kratochvíl.jpg
Soubor:Cerny-Jirasek.jpg
Soubor:Dalibor-ve-vezi.jpg
Soubor:DanielaKolarova.jpg
Soubor:Edvard Beneš.jpg
Soubor:England Region - London.svg
Soubor:Eva Romanová and Pavel Roman 1965 (cropped) - Romanova.jpg
Soubor:Flag of the Czech Republic.svg
Soubor:Goldflam 2010.jpg
Soubor:Hana Zagorová - Show Jana Krause (30. 5. 2014).png
Soubor:Havířov, kostel svaté Anny - památník v areálu kostela (2).JPG
Soubor:HonzaNedved.JPG
Soubor:Horymýr - O. Cihelka.jpg
Soubor:Jan Šrámek.jpg
Soubor:Jan Kodeš.JPG
Soubor:Jan Vilímek - Alois Jirásek.jpg
Soubor:Jaroslav Krejčí.jpg
Soubor:Josef Mathauser - Kníže Krok s dcerami (Kazi, Teta, Libuse).jpg
Soubor:Josef Mathauser - Praotec Čech na hoře Říp.jpg
Soubor:La Panne Belgie 1945.jpg
Soubor:Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
Soubor:Medium coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Michal Prokop.jpg
Soubor:Middle coat of arms of Czechoslovakia.svg
Soubor:MikolasAles Bivoj.PNG
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:Oldřich Dudek 2013.JPG
Soubor:Petr Hannig 2015.JPG
Soubor:Rudolf Hrušinský mladší (2).JPG
Soubor:Stare povesti ceske 1932.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Věnceslav Černý - Ctirad a Šárka.jpg
Soubor:VHarapes.JPG
Soubor:Vladimír Merta (2017).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Co odkazuje na/Památková rezervace
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-00-01213-8
Speciální:Zdroje knih/80-206-0247-X
Speciální:Zdroje knih/80-246-1027-2
Speciální:Zdroje knih/80-246-1210-0
Speciální:Zdroje knih/80-85821-67-2
Speciální:Zdroje knih/80-85899-24-8
Speciální:Zdroje knih/80-86182-69-X
Speciální:Zdroje knih/978-80-243-3664-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-415-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-502-6
Speciální:Zdroje knih/978-80-7308-254-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-7360-796-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-7502-475-6
Speciální:Zdroje knih/978-9639241084
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Společnost národů
Srážka vlaků u Milavčí
Státní rada Československá
Státní znaky Československa
Střední Evropa
Střední východ
Středoevropská univerzita
Středozemní moře
Střetnutí u Coulommiers
Střetnutí u La Ferté sous Jouarre
Stanislav Motl
Staré letopisy české
Staré pověsti české
Staré pověsti české/O Daliborovi z Kozojed
Staroměstský orloj
Sudety
Sulejman I.
Světskost
Svatá říše římská
Svatý kopeček (přírodní rezervace)
Svatopluk I.
Třetí Československá republika
Třetí Francouzská republika
Třetí vláda Augustina Vološina
Třetí vláda Jozefa Tisa
Tři konšelé
Tři králové (protinacistický odboj)
Temno (film)
Temno (román)
Tenochtitlán
Terry Cooper
Teta (mytologie)
Thilafushi
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tobruk
Tokijský proces
Tokio
Tomáš Linka
Tony Esposito (lední hokejista)
Ukrajina
Ukrajinská sovětská socialistická republika
UNESCO
Universal carrier
Univerzita Palackého v Olomouci
Václav IV.
Václav Trojan
Václav Vydra (1876)
Východní fronta (druhá světová válka)
Východní Germáni
Věnceslav Černý
Vakcína proti covidu-19
Valné shromáždění OSN
Velké okresní město
Vichy
Virtual International Authority File
Vital Šyšov
Vláda Štefana Tisa
Vláda Aloise Eliáše
Vláda Andreje Bródyho
Vláda Júlia Révaye
Vláda Jaroslava Krejčího
Vláda Jozefa Siváka
Vláda Karola Sidora
Vláda Richarda Bienerta
Vláda Vojtecha Tuky
Vladimíra Čerepková
Vladimír Just
Vladimír Merta
Vladimír Petlák
Vladimír Veit
Vladislav Jagellonský
Vlastenský slovník historický/Dalibor
Vlastimil Harapes
Vojenský hřbitov Adinkerke
Vojenský historický ústav Praha
Vojnarka (divadelní hra)
Vojnarka (film, 1936)
Vojnarka (opera)
Volba prezidenta Československé republiky#Volba prezidenta 19. června 1946
Volyňští Češi
Vratislav I. z Pernštejna
Vyšehrad
Vznik Československa
Vzpoura kutnohorských havířů (1496)
Walter Bertsch
Wendell Meredith Stanley
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Název článku
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Rozcestníky
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Wyler
Winston Churchill
WorldCat
Zákon o nezávislosti Indie
Zákon o obnovení univerzity v Olomouci
Zákon o zřízení samostatného státu československého
Zánik Československa
Západní fronta (druhá světová válka)
Západní Slované
Západokarpatská operace
Zahajovací koncert Pražského jara
Zakarpatská oblast
Zdeněk Štěpánek
Zdeněk Koudelka
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Volný
Země Koruny svatoštěpánské
Zemské desky
Zemský okres Zhořelec
Zemský soud
Zgorzelec
Zikmund Habsburský
Zpravodajská brigáda




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk