Samuel (Samo) Falťan (* 22. február 1920 - † 15. december 1991) bol slovenský komunistický partizán, novinár, politik a historik.

Životopis

Narodil sa v Hradište pri Lučenci. V rokoch 1931 – 1935 navštevoval meštiansku školu v Lučenci. Veľký vplyv naňho mal o štyri roky starší brat Michal Falťan a aj preto v rokoch 1947 – 1951 externe študoval na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe^[1].

Roku 1942 narukoval na východný front. O rok neskôr prešiel pri Minsku k bieloruským partizánom.^[2] Počas SNP priletel v septembri 1944 so skupinou partizánov so spravodajským poslaním na Slovensko.^[2]

Od r. 1945 pôsobil v Bratislave ako redaktor v časopisoch Partizán, Bojovník a zastával vysoké vysoké politické funkcie a získal hodnosť nadporučík. Bol generálnym tajomníkom zväzu slovenských partizánov, vedúci oddelenia ÚV KSČ a ústredný tajomník slovenského výboru^{[chýba zdroj} Zväzu československo-sovietskeho priateľstva (ZČSSP). Aktívne sa podieľal na ovládnutí týchto organizácií ako aj politického života komunistickou stranou.^[3] Napríklad gen. tajomník demokratickej strany Bugár zažaloval Falťana, ktorý ho očierňoval na stránkach odbojových novín „Partizán“^[4]. Miloš Bugár bol odsúdený a Falťan postupoval. Po prevzatí moci vo februári 1948 bol vo voľbách v roku 1948 bol zvolený za poslanca do Slovenskej národnej rady. V rokoch 1946-1970 sa zúčastňoval rokovaní Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.^[5] Zastával i funkcie v celoštátnej komunistickej strane. 31. septembra 1968 bol kooptovaný za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. V rokoch 1962–1968 bol aj zamestnancom Historického ústavu SAV.  

Počas pražského jara sa ako člen odborných komisií a ako predseda slovenského Národného frontu podieľal na príprave federalizácie Československa (vydal na túto téma štúdiu Slovenská otázka v Československu^[6]). Po uskutočnení federalizácie (1.1.1969) sa dostal do novovytvorenej Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, kde ho nominovala Slovenská národná rada. V r. 1969 bol podpredsedom vlády ČSSR (druhá vláda Oldřicha Černíka). V máji 1970, rezignoval na poslanecký mandát^[7], čím sa prakticky skončila jeho politická kariéra vo veku 50 rokov.

Je iróniou osudu, že tento blízky kolega G. Husáka (pracovali spolu v Historickom Ústave SAV) počas normalizácie „žil dvadsať rokov v ústraní, keďže nemohol publikovať“^[2]. V rokoch 1975-1979 pôsobil už len v Slovenskom národnom múzeu, kde sa venoval dejinám partizánskeho hnutia a SNP.

Jeho syn Mgr. Ľubomír Falťan, CSc. bol podpredseda SAV pre III. oddelenie vied^[8] a teraz je vedúci vedecký pracovník Sociologického ústavu SAV ^[9].

Dielo

• Slováci v partizánskych bojoch v Sovietskom zväze (1957)
• Slovenská otázka v Československu (1968)
• Z bojov do budovania (1989)
• Slovensko v 2.svetovej vojne (2000-stranový rukopis)

Referencie

1. ↑ Samuel Falťan. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM
2. ↑ ^{a b c} J: Molitoris: Zabudnutá osobnosť Samuel Falťan, Bojovník /20 str. 8
3. ↑ Štefan Šutaj. Slovenské občianske politické strany v dokumentoch. (1944 – 1948). Slovenská akadémia vied. Spoločenskovedný ústav SAV. Košice 2002
4. ↑ Juraj Kríž: Ján Kempný – prvá obeť boľševikov alebo Nezabudnime na „nenápadných“ hrdinov! DenníkN, 8.6.2015
5. ↑ Vyhľadávanie cit. 2012-03-15. Dostupné online. (slovensky)
6. ↑ Londák, Miroslav: Rok 1968 Eto vaše dělo online. forumhistoriae.sk, cit. 2012-03-14. Dostupné online.
7. ↑ jmenný rejstřík online. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, cit. 2012-03-15.Dostupné online. (po česky)
8. ↑ EVIDENČNÁ KARTA OBCE (monitoring miestnej kultúry pre NOS Lučenec), Word dokument. Online
9. ↑ Informačná stránka zamestnanca SAV, Mgr. Ľubomír Falťan, CSc., Online

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.