Salan^[1] (iné mená: Salán^[2]; bulh. Салан alebo Залан – Salan alebo Zalan; maď. Zalán; lat. lat. Salanus) bol podľa Gesta Hungarorum (Anonymova kronika) bulharský vazal, titelský vojvoda, respektíve knieža, ktorý mal vládnuť v 9. storočí medzi riekami Dunaj a Tisa.^[1][3] Hlavným mestom jeho vojvodstva mal byť Titel.

Odborná literatúra zaujíma k Salanovi rôzne postoje: časť ho považuje za (aspoň čiastočne) historickú postavu, časť ho (podobne ako napr. Menumoruta) vníma ako imaginárneho vládcu vymysleného autorom uhorskej Anonymovej kroniky^[4][3], azda na základe topografického názvu.^[5] Objavuje sa tiež hypotéza, že mohol byť „kontaminovaný“ s niektorým moravským kniežaťom^[6]:53, či byť miestnym veľkomoravským vládcom.^[7] Neskoršie uhorské kroniky pripísali Salanovo povolenie k staro-maďarskému usadeniu sa v jeho krajine a príbeh o predaji krajiny za kone veľkomoravskému vládcovi Svätoplukovi.^[6]:53

Hlavným historickým prameňom o vojvodovi Salanovi je uhorská kronika Gesta Hungarorum, ktorú napísal notár uhorského kráľa Bela (III. alebo IV.) v 12. storočí. Gesta Hungarorum sa však nepovažuje za úplne spoľahlivý zdroj, v dôsledku čoho zostáva Salanova existencia otázna. V minulosti sa objavili názory (Györffy), že Salanovo meno vychádza z tureckého či maďarského etymologického pôvodu: starokmeňový názov Kalan. Neskôr sa však od tejto hypotézy upustilo a meno sa začalo etymologicky odvodzovať od slovanského slova „soľ“^[5]: Salanovo meno sa spája s riekou Slaná. Niekedy sa spája tiež s menom nájazdníka Salarda, ktorý je Liutprandom z Cremony doložený k roku 924.^[6]:53[7]

Územie Potisia mal okolo roku 805 obsadiť bulharský chán Krum a usadiť na území Slovanov a pôvodne neslovanských Bulharov.^[6]:41 Salan bol uhorským kronikárom považovaný za potomka (vnuka) bulharského vládcu „Keana“.^[6]:53[3] Mal byť najmocnejším spomedzi kniežat vládnucich v oblasti a jeho územie malo pripadnúť Arpádovi, ako najmocnejšiemu uhorskému náčelníkovi.^[8] Salanovi mal byť podriadený napríklad knieža Laborec.^[3][9]

Podľa Anonyma poslal okolo roku 903 vojvoda Arpád svoje vojská a obsadil krajinu medzi riekami Bodrog, Tisa a až po Ugoču, kde vládol knieža Salan. Po obsadení Užského kniežatstva mal Salan vyslať poslov, aby sa šli pozrieť, aký ľud vstúpil na jeho územia a zakázal Maďarom prekročiť rieku Bodrog. Arpád mal Salana nie „pyšne, ale ponížene“ a najmä kvôli „priateľstvu“ požiadať o časť územia pre svoj dobytok a ľudí. Mal ho tiež požiadať o dve fľašky dunajskej vody, aby zistil, či je lepšia než voda v Done a mech trávy z planiny, aby sa presvedčil, či je lepšia než tráva v Skýtii. Arpád mal Salanovi poslať dary, vrátane „dvanástich bielych koní“. V rámci diplomatických výmen mali Maďari dostať pre seba získať územie až po rieku Slanú.^[5] Nakoniec mal Salan prísť o celé svoje panstvo, a to aj napriek údajnej pomoci Byzantskej ríše. Utiecť mal do bulharskej Alby (dnešný Belehrad).^[7]

Salanova vláda je spájaná s dobou vlády bulharského cára Simeona (893 – 927), no podľa niektorých historikov sa môže týkať aj moravsko-bulharských bojov v roku 882, ktoré zrejme skončili Svätoplukovým obsadením teritória od rieky Ipeľ až po Szolnok v dnešnom Maďarsku a s kontrolou soľnej cesty do Sedmohradska.^[7]

V prípade, ak aj Salan naozaj existoval, nie je presná hranica jeho územia známa. Podľa Havlíka sa malo jeho vojvodstvo nachádzať medzi Dunajom a Zadvou, Slanou, Bodrogom a Tisou. Územie medzi Bodrogom a Slanou mal odstúpiť Uhrom a neskôr mal Starým Maďarom odstúpiť aj územie medzi Matrou a Tisou.^[6]:53 Niekedy býva Salanovo územie označované aj ako „Salanova ríša“. Mala sa skladať z menších kniežatstiev.^[3]

Podľa iných názorov jeho vojvodstvo zahŕňalo dnešné severné Srbsko, veľkú časť dnešného stredného Maďarska, dnešné východné Slovensko a časť dnešnej západnej Ukrajiny a severného Rumunska, pričom podľa iných zdrojov jeho vojvodstvo zahŕňalo len dnešnú Báčsku oblasť Srbska a Maďarska.^{[chýba zdroj}

Salan sa objavuje ako hrateľná postava vo počítačových hrách Crusader Kings II a Crusader Kings III.