Safír (perzským písmom سفير) je iránska nosná raketa používaná od roku 2009 pre štarty prvých iránskych satelitov. Slovo safir znamená v perzštine vyslanec alebo mediátor.

Dvojstupňová raketa je s najväčšou pravdepodobnosťou odvodená od iránskej balistickej rakety stredného doletu Šaháb 3. Má výšku 22 metrov a priemer 1,25 metra, požíva kvapalné raketové motory. Ide o ľahkú nosnú raketu, ktorá dokáže na nízku obežnú dráhu Zeme dopraviť náklad o maximálnej hmotnosti len niekoľko desiatok kilogramov.

Prvý suborbitálny skúšobný štart rakety typu Safír sa uskutočnil 4. februára 2008 z iránskeho kozmodrómu Semnan. 16. augusta 2008 došlo pravdepodobne k prvému neúspešnému iránskemu pokusu o vypustenie satelitu, raketa však pravdepodobne kvôli zlyhaniu jej druhého stupňa dosiahla výšku iba 152 km. Irán však neúspech poprel a let označil len ako ďalší suborbitálny test. 2. februára 2009 sa uskutočnil prvý úspešný kozmický štart a raketa Safir-2 vypustila na obežnú dráhu o približných parametroch 250 x 380 km prvý iránsky satelit Omíd s hmotnosťou 27 kg. 15. júna 2011 vypustila mierne modifikovaná raketa Safír-2B 15 kilogramový satelit Rasad. 2. februára 2012 bola vypustená družica Navid o hmotnosti 50 kg.

Pod označením Kavošgar (Prieskumník) sa rakety Safír používajú aj na sondážne suborbitálne lety.

Kozmonautický portál

• Astronautix.com: Safir 2