Sadzba dane alebo daňová sadzba vyjadruje spôsob, akým sa určuje výška dane zo základu dane.

Poznáme viac druhov daňových sadzieb:

• Pevné sadzby (absolútne, prosté) – určujú absolútnu sumu bez ohľadu na výšku daňového základu. Využívajú sa najmä pri spotrebných daniach. Pri dôchodkových daniach sa u nás neuplatňujú. Príkladom dane s pevnou sadzbou sú Úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, všeobecne známe ako "koncesionárske poplatky".
• Relatívne sadzby (pohyblivé) – vyjadrujú podiel z daňového základu stanovený najčastejšie v percentách. V slovenskom daňovom systéme sa nimi zdaňujú všetky dôchodkové dane. Poznáme proporcionálne, progresívne a degresívne sadzby.
  • Proporcionálne sadzby (lineárne) – určujú jednu percentuálnu hladinu, ktorou sú zdaňované všetky daňové základy, bez ohľadu na ich výšku. Zdaňuje sa nimi na Slovensku daň z príjmu právnických osôb.
  • Progresívne sadzby – daňová sadzba sa zvyšuje s rastúcim daňovým základom, a tak vyšší príjem je zaťažený pomerne vyššou daňou. Najčastejšie sa využívajú pre dôchodkové dane. Disponibilný dôchodok tak rastie pomalšie ako príjem pred zdanením. Podľa spôsobu progresie poznáme jednoduchú (stupňovitú) a zložitú (kĺzavú) progresívnu sadzbu. Progresívne sadzby, konkrétne s kĺzavou progresiou, sa na Slovensku využívajú (od roku 2013) pri dani z príjmu fyzických osôb.
  • Degresívne sadzby – ich princípom je, že so zvyšujúcim sa daňovým základom klesá daňové zaťaženie. U nás sa nevyužívajú.

Môže sa vyskytovať aj nulová sadzba dane prípadne kombinovaná sadzba, v ktorej sa využíva pevná aj pohyblivá sadzba pri tej istej dani. V slovenskej histórii zdaňovania sa pri dani z obratu využívala aj tzv. rozdielová sadzba dane, a to ako rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou a štátnou maloobchodnou cenou zníženou o obchodné rozpätie.