Sacharovova cena za slobodu myslenia je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Európsky parlament. Pomenované je po sovietskom vedcovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Európsky parlament ju udeľuje od roku 1988 tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody.

Každoročne sa odovzdáva okolo 10. decembra, čím si Parlament pripomína podpis Všeobecnej deklarácie ľudských práv členmi OSN v roku 1948.

Laureáti

• 1988:
  • Nelson Mandela, juhoafrický bojovník proti apartheidu.
  • Anatolij Marčenko (in memoriam), sovietsky disident, ktorý bol 20 rokov väznený režimom. V roku 1986 zomrel na následky hladovky.
• 1989 – Alexander Dubček, slovenský politik a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968.
• 1990 – Aun Schan Su Ťij, mjanmarská politička, bojujúca za ľudské práva, prenasledovaná režimom, 16 rokov bola v domácom väzení.
• 1991 – Adem Demaçi, kosovský spisovateľ, aktivista a politik.
• 1992 – Las Madres de la Plaza de Mayo, argentínske hnutie žien za ľudské práva.
• 1993 – Oslobodjenje, redakcia sarajevského denníka.
• 1994 – Taslima Nasrin, bangladéšska feministická spisovateľka.
• 1995 – Leyla Zana, kurdská politička.
• 1996 – Wei Ťing-šeng, aktivista čínskeho prodemokratického hnutia.
• 1997 – Salima Ghezali, alžírska spisovateľka a novinárka, aktivistka za ľudské práva.
• 1998 – Ibrahim Rugova, kosovský aktivista, neskorší prvý prezident Kosova.
• 1999 – José Alejandro „Xanana“ Gusmão, bojovník za nezávislosť Východného Timoru.
• 2000 – ¡Basta Ya!, španielska nevládna organizácia mobilizujúca verejnosť proti terorizmu.
• 2001:
  • Izzat Ghazzawi, palestínsky spisovateľ a profesor.
  • Nurit Peled-Elhanan, izraelská vysokoškolská odborná asistentka, spisovateľka a bojovníčka proti okupácii Palestíny.
  • Dom Zacarias Kamwenho, angolský arcibiskup a mierový aktivista.
• 2002 – Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánsky vodca Kresťanského hnutia za oslobodenie, zasadzujúce sa za demokraciu na Kube
• 2003 – generálny tajomník OSN Kofi Annan a všetci zamestnanci Organizácie Spojených národov s osobitnou spomienkou na Sergia Vieiry De Melly a mnohých ďalších úradníkov OSN, ktorí pri výkone svojej služby v prospech svetového mieru prišli o život.
• 2004 – Bieloruská asociácia novinárov, organizácia , ktorá sa postavila proti útlaku médií diktátorom Alexandrom Lukašenkom.
• 2005:
  • Ženy v bielom (Damas de Blanco), skupina manželiek a dcér kubánskych disidentov protestujúcich proti ich väzneniu, vznikla začiatkom roku 2004.
  • Reportéri bez hraníc, medzinárodná organizácia bojujúca proti cenzúre a prenasledovaniu žurnalistov.
  • Hauwa Ibrahim, nigérijská advokátka, ktorá bezplatne obhajuje ženy odsúdené k trestu smrti ukameňovaním a bojuje proti náboženskému fundamentalizmu.
• 2006 – Alexander Milinkievič, bieloruský politik.
• 2007 – Sálih Mahmúd Muhammad Usmán, sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv.
• 2008 – Chu Ťia, čínsky disident.
• 2009 – ruské stredisko pre ľudské práva Memorial a traja hlavní aktivisti Oleg Orlov, Sergej Kovaljov a Ljudmila Alexejevová.
• 2010 – Guillermo Fariñas, kubánsky lekár a disident^[1]
• 2011 – pätica aktivistov tzv. Arabskej jari:
  • Muhammad Buazízí (in memoriam) – Tunisan, ktorého smrť samoupálením rozpútala vlnu protivládnych protestov
  • Asmaa Mahfouz – egyptská prodemokratická aktivistka
  • Ahmed al-Senussi – líbyjský prodemokratický aktivista
  • Razan Zaitouneh – sýrska právnička v oblasti ľudských práv
  • Ali Farzat – sýrsky politický karikaturista
• 2012 – iránsky aktivisti Nasrín Sotúdeová, obhajkyňa ľudských práv a Džafar Panahí, režisér
• 2013 – Malála Júsufzajová, pakistánska aktivistka
• 2014 – Denis Mukwege, konžský gynekológ a bojovník za ľudské práva
• 2015 – Ráif Badawí – saúdskoarabský bloger
• 2016 – Nadia Muradová a Lamíja Bašarová – preživšie genociídu jazídov.^[2]
• 2017 – Venezuelská demokratická opozícia:
  • Venezuelské národné zhromaždenie zastoupené Juliom Borgesom
  • Politickí väzni: Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea Gonzálezová.^[3]
• 2018 – Oleg Sencov, ukrajinský filmový režisér
• 2019 – Ilham Tohti, ujgurský právnik, odsúdený na doživotie^[4]
• 2020 – Bieloruska demokratická opozícia vystupujúca po prezidentských voľbách v roku 2020 proti režimu Alexandra Lukašenka^[5]
• 2021 – Alexej Navaľnyj, ruský opozičný politik^[6][7]

Referencie

Externé odkazy

• Sacharovova cena

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sacharovova cena za svobodu myšlení na českej Wikipédii.