Súdny palác (Sofia)

	Súdny palác v Sofii; (Съдебната палата в София)
	budova súdu
	celkový pohľad na budovu z juhovýchodu ⁫
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Sredec
Súradnice	42°41′44″S 23°19′12″V / 42,69556°S 23,32000°V
Rozloha	8 500 m²
Autor	Nikola Lazarov (pôvodný projekt),; Penčо Kojčev (úprava projektu),; Georgi Papazov (úprava projektu),; Petăr Zagorski (úprava projektu)
Štýl	neoklasicizmus
Vznik	1940
Výstavba	1929 – 1940
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	sídlo súdu
	Wikimedia Commons: Palace of Justice, Sofia
	Geografický portál

Súradnice: 42°41′44″S 23°19′12″V / 42,69556°S 23,32000°V

Súdny palác (bulh. Съдебна палата – Sădebna palata) je budova súdu z prvej polovice 20. storočia, ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.^[1]^[2]^[3]^[4]^[5] Kultúrna pamiatka národného významu.^[4]^[5]^[1]

Lokalita

Budova súdneho paláca leží v centrálnej časti Sofie^[4]^[5] v rajóne Triadica^[5] na bulvári „Vitoša“ (bulh. булевард „Витоша“ – bulevard „Vitoša“)^[4]^[3] č. 2.^[5]^[4]^[3]

Dejiny

Myšlienky na výstavbu špeciálnej budovy v Sofii pre potreby súdneho aparátu siahajú do roku 1880.^[1] V budove sa mali pod jednou strechou nachádzať všetky nižšie aj vyššie súdne inštitúcie lokalizované v Sofii.^[1]

Prvé miesto na výstavbu (na mieste sa v súčasnosti nachádza hlavná budova Bulharskej národnej banky) bolo vybrané v priebehu roku 1906.^[6] V rokoch 1906 – 1907 prebehol prvý konkurz na zhotovenie projektu, tento prvotný projekt bol však nakoniec zrušený, keďže pôvodne vybrané miesto pre výstavbu bolo nakoniec zhodnotené ako nevyhovujúce. Ešte v roku 1907 bol vyhlásený nový konkurz na zhotovenie plánu budovy, pričom tentoraz bolo ako miesto vybrané priestranstvo oproti budove vojenského klubu, aj tento projekt bol však nakoniec zastavený.^[3]

Nakoniec bola ako miesto pre výstavbu budovy určená lokalita, kde sa budova v súčasnosti nachádza a v roku 1912 bol vyhlásený nový konkurz na zhotovenie projektu budovy.^[3] Konkurz na zhotovenie projektu na výstavbu bol prerušený v dôsledku prvej balkánskej vojny a následne sa uskutočnil v roku 1914.^[1]^[3] Konkurz vyhral architekt Nikola Lazarov, celý projekt bol ale nakoniec zastavený v dôsledku začiatku prvej svetovej vojny.^[1] K začiatku realizácie projektu tak nakoniec došlo až v roku 1928.^[3] Projekt bol pridelený na upravenie a dokončenie architektovi Penčovi Kojčevovi,^[1]^[3] napriek protestom pôvodného autora projektu Nikolu Lazarova.^[3] Samotná výstavba budovy sa uskutočnila v rokoch 1929 – 1940.^[1]^[2]^[3]

V roku 1978 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[4]^[5] V rokoch 1980 – 1998 bola⁪ časť budovy využívaná ako sídlo bulharského Národného historického múzea (bulh. Национален исторически музей – Nacionalen istoričeski muzej).^[2]

V roku 2007 sa na budove uskutočnili reštauračné práce.^[2]

V súčasnosti je budova opätovne sídlom súdu.^[2]

Charakteristika

Budova bola postavená⁪ podľa projektu architekta Penča Kojčeva v spolupráci s architektmi Georgim Papazovom a Petărom Zagorským.^[1]^[3]^[3], ktorí upravili a dokončili pôvodný projekt architekta Nikolu Lazarova.^[3] Autormi sôch a reliéfov na stĺpoch sú sochári Ľubomir Dalčev, Kiril Šivarov a Ľuben Dimitrov.^[2]

Stavba je postavená v neoklasicistickom štýle.^[1]^[2]^[3] V zhotovení sú dobre viditeľné odkazy na byzantskú a románsku architektúru.^[2]

Ide o veľkú masívnu budovu o rozlohe približne 8500 m², ktorá zaberá priestranstvo celého uličného bloku.^[2] Predná fasáda stavby sa vyznačuje výzdobou v podobe stĺporadia a veľkým schodiskom ktoré vedie k hlavnému vchodu do budovy.^[1] Schodisko je v spodnej časti z oboch strán lemované dvomi sochami levov, ktoré boli odhalené v roku 1985 a ktorých autorom je sochár Veličko Minekov.^[2]

Interiér

Výzdoba interiéru je poňatá, tak ako exteriér budovy v neoklasicistickom štýle.^[2] Interiér sa vyznačuje bohatou výzdobou, ktorá pozostáva napríklad z obkladov z leštenej žuly, mramorových stĺpov, kazetových stropov. Architektonické dekoračné doplnky sú predovšetkým v podobe baldachýnov a bronzových reliéfov.^[1] Steny sú zdobené freskami a okná sú vyplnené dekoratívnymi vitrážami. Táto výzdoba je dielom umelcov Dečka Uzunova a Ivana Penkova.^[1]^[2]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[4]^[5]^[1]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1978. Ako dôvod ochrany bola stanovená architektonicko-staviteľská hodnota budovy. Štatút bol potvrdený aj v roku 1988, pričom k dôvodom ochrany pribudla aj umelecká hodnota budovy.^[4]^[5] Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Sădebna palata (bulh. Съдебна палата, doslova Súdny palác).^[4]

Galéria

pohľad na bulvár Vitoša s budovou súdneho paláca na ľavej strane snímky
západná fasáda budovy
pohľad na schodisko pred hlavným vchodom do budovy
detail z prednej fasády
detail okna
detailný pohľad na sochu leva pred schodiskom, ktoré vedie k hlavnému vchodu do budovy
pohľad na budovu v noci

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 312 – 313. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 60 – 61. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 221 – 223. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
↑ PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 188 – 191. (bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súdny palác (Sofia)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 312 – 313. (bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 60 – 61. (po anglicky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 221 – 223. (bulharsky)

[mc.government.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

[io.morphocode.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.

[ref4-6] PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 188 – 191. (bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]