A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Ruská ríša/Ruské impérium Российская империя Rossijskaja imperija Россійская имперія
| |||||||
Hymna: Молитва русских (1816 – 1833) Molitva russkich (Modlitba Rusov) Боже, Царя храни! (1833 – 1917) Bože, Caria chrani! (Bože, chráň cára!) | |||||||
Motto: Съ нами Богъ! S nami Bog! (Boh s nami!) | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
22 400 000 km² (v roku 1897)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
125 640 021 (v roku 1897)
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
ruská pravoslávna cirkev, islam, rímskokatolícka cirkev, gréckokatolícka cirkev, judaizmus, luteránstvo, staroverstvo, arménska apoštolská cirkev, budhizmus a ostatné (prírodné) náboženstvá
| |||||||
Štátny útvar | |||||||
osvietenská absolutistická monarchia (1721 – 1906)
parlamentná polo-konštitučná monarchia (1906 – 1917) | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
15. marca 1917 (Mikuláš II. oznámil svoju abdikáciu v prospech svojho syna Alexeja Nikolajeviča, ale nakoniec sa rozhodol tak, že sa vzdal v prospech svojho brata Michaila Alexandroviča)
16. marca 1917 (Michail Alexandrovič odmietol prijatie ruského trónu a vládu predal Dočasnej vláde) | ||||||
|
Ruská ríša alebo Ruské impérium (rus. Российская империя – Rossijskaja imperija; doslova: „Ruské cisárstvo“; pred reformou pravopisu rus. Россійская имперія) bol štátny útvar, resp. názov Ruska v rokoch 1721 – 1917 (v rokoch 1721 – 1906 presnejšie Všeruská ríša/Všeruské impérium; 1906 – 1917 aj Ruský štát). V slovenčine sa používa aj neformálny názov cárske Rusko.
Išlo o tretiu územne najrozsiahlejšiu ríšu v dejinách ľudstva, ktorá sa vo svojom najväčšom rozsahu rozkladala na troch kontinentoch – Európe, Ázii a Severnej Amerike a z hľadiska veľkosti bola prekonaná iba Britským impériom a Mongolskou ríšou. Vzostup Ruskej ríše sa časovo zhodoval s úpadkom susedných konkurenčných mocností: Švédskeho impéria, Poľsko-litovskej únie, Perzie a Osmanskej ríše. V rokoch 1812 – 1814 zohrala zásadnú úlohu v porážke Napoleonových ambícií ovládnuť Európu a rozšírila svoje územie na západ a juh.
Dynastia Romanovcov vládla Ruskej ríši od roku 1721 do roku 1762. Odvtedy až do konca ríše vládla jeho matrilineálna vetva patrilinearity nemeckého pôvodu – dynastie Holstein-Gottorp-Romanov. Na začiatku 19. storočia Ruská ríša zahŕňala územie od Severného ľadového oceánu na severe k Čiernemu moru na juhu, od Baltského mora na západe k Aljaške a severnej Kalifornii v Amerike na východe. So 125,6 miliónmi obyvateľov zistených sčítaním ľudu v roku 1897 mala v tom čase po ríši Čching a Indii tretiu najväčšiu populáciu na svete. Rovnako ako všetky ríše aj ruská mala veľkú rozmanitosť pokiaľ ide o ekonomiku, národnosti, jazyky a náboženstvo. V priebehu storočí tu bolo mnoho disidentských prvkov, ktoré roznecovali početné vzbury a atentáty. Od 19. storočia boli prísne sledované cárskou tajnou políciou a tisíce odporcov carizmu boli vyhnané na Sibír.
Ekonomicky bola ríša prevažne poľnohospodárskeho charakteru s nízkou produktivitou na veľkých poliach obhospodarovaných ruskými roľníkmi, známych ako nevoľníci, ktorí boli s pôdou zviazaní feudálnym usporiadaním. Nevoľníci boli oslobodení v roku 1861, ale šľachta držiaca pôdu si kontrolu zachovala. Ekonomika sa pomaly industrializovala pomocou zahraničných investícií do železníc a tovární. Od 10. do 17. storočia vládla krajine šľachtická trieda – bojari a následne cár.
Základy pre budúcu ríšu položil už cár Ivan III. (1462 – 1505). Zdvojnásobil územie svojho štátu, ukončil dominanciu Zlatej hordy, zrekonštruoval moskovský kremeľ a položil základy ruského štátu. Cár Peter Veľký (1682 – 1725) bojoval v mnohých konfliktoch a rozšíril už aj tak obrovskú ríšu na významnú európsku mocnosť. Presunul hlavné mesto z Moskvy do nového mesta Petrohradu, ktoré malo značný európsky charakter. Viedol kultúrnu obrodu, ktorá nahradila niektoré tradičné a stredoveké sociálne a politické móresy moderným, vedeckým, európskym a racionálnym systémom.
Za cárovnej Kataríny Veľkej (1762 – 1796) ríša zažila zlatý vek; rozšírila územie dobývaním, kolonizáciou a diplomaciou a pokračovala v politike modernizácie Petra Veľkého podľa západoeurópskych smerov. Cár Alexander II. (1855 – 1881) podporoval početné reformy, najdramatickejšie v roku 1861 zrovnoprávnením všetkých 23 miliónov nevoľníkov. Jeho politika vo východnej Európe zahŕňala ochranu pravoslávnych kresťanov pod nadvládou Osmanskej ríše. Toto spojenie viedlo v roku 1914 k vstupu Ruska do prvej svetovej vojny na strane Dohody, čiže Francúzska, Spojeného kráľovstva a Srbska proti Nemecku, Rakúsko-Uhorsku a Osmanskej ríši.
Ruská ríša fungovala ako absolutistická monarchia na ideologickej doktríne pravoslávia, autokracie a národnosti až do revolúcie v roku 1905, kedy bola zriadená de iure konštitučná monarchia. Ríša sa zrútila počas februárovej revolúcie v roku 1917, hlavne v dôsledku obrovských zlyhaní vyplývajúcich z účasti v prvej svetovej vojne. Cárska rodina bola v roku 1918 zavraždená boľševikmi, ktorí pred prevzatím moci uväznili alebo popravili mnoho aristokratov, čo nakoniec vyústilo do vytvorenia Sovietskeho zväzu.
V roku 1897 bola rozloha impéria 22 400 000 km² (pre porovnanie: dnešná Ruská federácia zaberá 17 125 191 km²), v tom istom roku tu žilo 125 640 021 obyvateľov, z ktorých približne polovicu tvorili Rusi. Ríša bola rozdelená na 81 gubernií, 20 oblastí a 1 okruh (stav v roku 1914).
Populácia
K veľkej expanzii Ruska došlo v 17. storočí, čo vyvrcholilo prvou ruskou kolonizáciou Tichého oceánu v polovici 17. storočia, rusko-poľskou vojnou (1654 – 1667), ktorá zahŕňala ľavobrežnú Ukrajinu, a ruským dobytím Sibíri. Poľsko bolo rozdelené v rokoch 1790 – 1815, pričom väčšina jeho pôdy a obyvateľstva bola pod ruskou vládou. Najväčšia časť ríše 19. storočia pochádzala zo získania územia v strednej a východnej Ázii, južne od Sibíri.[1]
rok | populácia Ruska (v miliónoch) |
---|---|
1720 | 15,5 |
1795 | 37,6 |
1812 | 42,8 |
1816 | 73,0 |
1914 | 170,0 |
Referencie
- ↑ GILBERT, Martin. The Routledge Atlas of Russian History. : Routledge, 2013-04-03. ISBN 978-0-203-07447-3. DOI:10.4324/9780203074473
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruská ríša
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Šport v zaniknutých štátoch
Administratívne členenie zaniknutých štátov
Africké ríše
Arabská ríša
Asýria
Astúrske kráľovstvo
Byzantská ríša
Chetiti
Chetitská ríša
Cyperské kráľovstvo
Dejiny podľa štátu
Dejiny zaniknutých štátov
Druhá poľská republika
Edesské grófstvo
Ekonomika v zaniknutých štátoch
Franská ríša
Historické územia
Inkská ríša
Judské kráľovstvo
Juhoslávia
Kórea
Kartágo
Korutánske vojvodstvo
Kultúra v zaniknutých štátoch
Kyjevská Rus
Lýdia (Malá Ázia)
Médska ríša
Macedónia
Mongolská ríša
Morejský despotát
Náboženstvo v zaniknutých štátoch
Námorné republiky
Nemecká demokratická republika
Nitrianske kniežatstvo
Osmanská ríša
Osobnosti zaniknutých štátov
Perzia
Pošta v zaniknutých štátoch
Politika v zaniknutých štátoch
Právo v zaniknutých štátoch
Rakúsko-Uhorsko
Republiky Sovietskeho zväzu
Seldžucká ríša
Sovietsky zväz
Spoločnosť v zaniknutých štátoch
Srbsko a Čierna Hora
Staroruské kniežatstvá
Staroveká Macedónia
Staroveký Rím
Tretia ríša
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Umenie v zaniknutých štátoch
Valašsko
Veľká Morava
Veda a technika v zaniknutých štátoch
Vojsko v zaniknutých štátoch
Vzdelávanie v zaniknutých štátoch
Zaniknuté štáty podľa kontinentu
Zaniknuté monarchie
Zaniknuté republiky
Zdravotníctvo v zaniknutých štátoch
Zlatá horda
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk