Rumunská ľudová republika - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rumunská ľudová republika
Rumunská ľudová republika
Republica Populară Română
1947 – 1965
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Zdrobite cătușe (1948 – 1953)
Te slăvim, Românie! (1953 – 1965)
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
238 391 km²
Najvyšší bod
Moldoveanu (2 544 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Dunaj (1 075 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
17 489 450 (v roku 1956)
Národnostné zloženie
štátom propagovaný ateizmus
Štátny útvar
Vznik
30. decembra 1947 (zvrhnutie kráľa Michala I.)
Zánik
21. augusta 1965 (vyhlásenie Rumunska za socialistickú republiku – Rumunská socialistická republika)
Predchádzajúce štáty:
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Nástupnícke štáty:
Rumunská socialistická republika Rumunská socialistická republika

Rumunská ľudová republika (skrátene: RĽR; rum. Republica Populară Română; skrátene: R.P.R.) bol oficiálny názov Rumunska od 30. decembra 1947 až do 21. augusta 1965. Republika vznikla po zvrhnutí posledného rumunského kráľa Michala I..

Dejiny

Po vstupe vojsk Červenej armády na územie Rumunska, v auguste 1944, kráľ Michal I. vyhlásil odstúpenie Rumunska z vojnového konfliktu. Rumunský premiér Ion Antonescu bol odvolaný a následne bola vytvorená nová vláda na čele s Constantinom Sănătescu. Tá však vydržala iba do decembra 1944. Za ten čas však stihla podpísať prímerie so štátmi protihitlerovskej koalície. Nová vláda začala naplno pracovať od marca 1945. Hneď na jej začiatku (prelom marca a apríla 1945) uskutočnila pozemkovú reformu. Jej zmyslom bolo znárodnenie pôdy statkárov a jej následné rozdelenie chudobným a bezzemným roľníkom. V rokoch 19461947 bola zoštátnená Národná banka Rumunska a zaviedla sa aj štátna kontrola úverov, výroby a prerozdelenia. Na zahraničný obchod bol uvalený monopol. Parlamentné voľby v roku 1946 boli organizované pluralitným systémom (vo voľbách kandidovali poslanci za viacero strán). O nejaký čas však boli všetky ostatné politické zoskupenia rozpustené alebo zanikli. Po čistke v Strane sociálnej demokracie sa jej poslanci v roku 1948 spojili do jednej – Rumunskej robotníckej strany. Poslednou inštanciou rumunských komunistov k uskutočneniu vyhlásenia nového štátneho útvaru bolo zvrhnutie kráľa Michala I. z trónu Rumunského kráľovstva. Stalo sa tak 30. decembra 1947 v deň vyhlásenia Rumunskej ľudovej republiky.

Poštová známka z roku 1949 oslavujúca „rumunsko-sovietske priateľstvo“

Po zjednotení Strany sociálnej demokracie a rumunských komunistov v roku 1948 sa Rumunská robotnícka strana stala na istý čas jedinou vládnucou stranou v krajine. Rumunsko začalo kopírovať stav podľa vzoru Sovietskeho zväzu, kde sa postupne majetok obyvateľstva a podniky znárodňovali.

V tom istom roku (1948) sa v Rumunskej ľudovej republike uskutočnilo zoštátnenie priemyslu a v rokoch 19491962 kolektivizácia. Ekonomika krajiny sa rozvíjala na základe štátnych päťročníc, ktorých hlavná úloha spočívala v urýchlení priebehu industrializácie a prvostupňového rozvoja ťažkého priemyslu. Tým, že moc v krajine bola sústredená do rúk štátu, krajina dosahovala vysoké tempo ekonomického rastu a rozvoja kultúry. Ako člen sovietskeho bloku sa štát v roku 1949 stal súčasťou Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a o šesť rokov neskôr, v roku 1955, aj Varšavskej zmluvy.

Gheorghe Gheorghiu-Dej počas svojich 60. narodenín, 1961

V podmienkach destalinizácie, ktorú od roku 1956 v Sovietskom zväze presadzoval Nikita Chruščov, sa Rumunsko radšej vybralo vlastnou cestou k socializmu. O rok neskôr, v roku 1957, z krajiny odišla sovietska armáda a v roku 1964 prezident Rumunskej ľudovej republiky Gheorghe Gheorghiu-Dej vyhlásil, že jeho krajina sa dištancuje od vplyvu Sovietskeho zväzu a bude nezávislou vo všetkých otázkach, týkajúcich sa jej suverenity. Po zavŕšení procesu kolektivizácie, v rokoch 19591962, bol v rámci upevnenia právomocí lídra Rumunskej robotníckej strany ustanovený nový štátny orgán – Štátna Rada – na čele s Gheorghe Gheorghiu-Dejom. Do čela výkonnej moci Rumunskej ľudovej republiky (Rada ministrov) sa postavil Ion Gheorghe Maurer. Hlavné slovo v krajine mal, samozrejme, generálny tajomník ÚV Rumunskej robotníckej strany. V takomto zložení sa politickí vodcovia odhodlali uskutočniť rad niekoľkých reforiem (v období rokov 1959 až 1964), výsledkom ktorých boli vyššie platy a dôchodky, nižšie ceny potravín a dostatok financií na zabezpečenie školských pomôcok rumunským školákom.

Organizácia moci

Podľa ústavy z rokov 1948 a 1952 bolo najvyšším orgánom moci v krajine Veľké národné zhromaždenie, do ktorého sa poslanci volili všeľudovým hlasovaním na obdobie štyroch rokov. V prestávkach medzi funkčnými obdobiami zhromaždenia jeho kompetencie preberalo Dočasné prezídium Rumunskej ľudovej republiky (funkcia dnešného rumunského prezidenta).

Štátne symboly

Vlajka

Flag of Romania (January-March 1948).svg
Rekonštruovaná podoba štátnej vlajky Rumunskej ľudovej republiky v období od 8. januára 1948 do 28. marca 1948.
Flag of Romania (1948–1952).svg
Štátna vlajka Rumunskej ľudovej republiky v období od 28. marca 1948 do 24. septembra 1952.
Flag of Romania (1952–1965).svg
Štátna vlajka Rumunskej ľudovej republiky v období od 24. septembra 1952 do 21. augusta 1965.

Znak

Coat of arms of Romania (January-March 1948).svg
Rekonštruovaná podoba štátneho znaku Rumunskej ľudovej republiky v období od 8. januára 1948 do 28. marca 1948.
Coat of arms of Romania (1948–1952).svg
Štátny znak Rumunskej ľudovej republiky v období od 28. marca 1948 do 24. septembra 1952.
Coat of arms of Romania (1952–1965).svg
Štátny znak Rumunskej ľudovej republiky v období od 24. septembra 1952 do 21. augusta 1965.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rumunská ľudová republika


Ílchanát
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Iracká republika (1958 – 1968)
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk