A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rukopisy z Nag Hammádí (iné názvy: knižnica z Nag Hammádí, texty z Nag Hammádí, texty z Chénoboskia[1], iné prepisy názvu Nag Hammádí pozri pod Nadž’ Hammádí) je súbor starovekých textov, pochádzajúci pravdepodobne z 3. a 4. storočia po Kr., objavený pri hornoegyptskom meste Nadž’ Hammádí (Nag’ Hammádí) v roku 1945. Obsahuje koptské preklady pôvodne gréckych textov.[2] Dnes najznámejším titulom súboru je Tomášovo evanjelium (TmEv), ktoré sa až tu našlo kompletné. Celý súbor patrí medzi štyri najdôležitejšie povojnové rukopisné nálezy[3] a dnes je uložený v Koptskom múzeu v Káhire, v Egypte.
V roku 1945 našiel miestny roľník v zapečatenom hlinenom džbáne dvanásť zväzkov papyrusových listov viazaných v koži.[4][5] Zväzky obsahujú päťdesiatdva prevažne gnostických traktátov, ale aj tri práce patriace do súboru Corpus Hermeticum a časti prekladu Platónovej Republiky. Spisy môžu podľa religionistu prof. Jamesa M. Robinsona, ktorý viedol ich vedecké spracovanie a publikovanie, patriť pachomiovskému mníšskemu spoločenstvu, ktoré obývalo neďaleké zaniknuté koptské kláštory.
Objav rukopisov a ich spracovanie
Príbeh nálezu knižnice z roku 1945 je „vzrušujúci ako jeho vlastný obsah“[6] a trvalo viac než dvadsaťpäť rokov, než sa dostal na verejnosť.[pozn 1]
Nadž’ Hammádí Hamra Dúm Kasr (Šenesét) Híw (Hou)
kláštor kláštor
jaskyne a jaskynné hrobky
Situácia
Oblasť, ktorá súvisí s nálezom rukopisov, leží dnes v guvernoráte mesta Kiná, kedysi bola súčasťou 7. hornoegyptského kraja.[8][pozn 2]
- Nadž’ Hammádí (iný prepis: Nag’ Hammádí) (arab. نجع حمادي, 26°2′58.70″S 32°14′27.70″V / 26,0496389°S 32,2410278°V) je najbližším mestom, podľa ktorého je nález nakoniec pomenovaný, leží 10 km od náleziska, približne 600 km od Káhiry;
- Kasr (iný prepis: Qasr) (arab. القصر, 26°3′28.39″S 32°18′23.63″V / 26,0578861°S 32,3065639°V) – sídlo, v ktorom stál jeden z pachomiovských kláštorov; súčasné ruiny, ktoré je možné dnes v dedine vidieť, sú však pozostatkami stavby zo stredoveku, postavenej na mieste pôvodného kláštora;
- Híw (iný prepis: Hív) (arab. هُ, 26°1′17.07″S 32°16′58.34″V / 26,0214083°S 32,2828722°V) – staroveké lokálne centrum a staré administratívne stredisko nomu;
- Fáw Kiblí (iný prepis: Fáw Qiblí) (arab. فاو قبلي, 26°6′45.32″S 32°24′11.46″V / 26,1125889°S 32,4031833°V) – staroveké sídlo, neskoršie administratívne centrum nomu, a dnes dedina, v ktorej sa našli pozostatky druhého pachomiovského kláštora s bazilikou, jednou z najväčších súdobých kresťanských stavieb v Egypte;
- Hamra Dúm (arab. همرة دوم, 26°6′43.77″S 32°19′34.45″V / 26,1121583°S 32,3262361°V) – najbližšia dedina k nálezovému miestu;
- Džabal at-Tárif(iný prepis: Džebel el-Tárif) – vápencový masív týčiaci sa nad lokalitou;
- oblasť jaskýň a jaskynných hrobiek, nazývaná niekedy aj ako Oblasť T – nachádza sa vo východnej časti masívu; oblasť je posiata jaskyňami, z ktorých boli v staroveku niektoré prerobené na príbytky, prevažujú hrobky zo 6. dynastie a jaskyne, ktoré boli miestami obývané až do konca staroveku.
Nález
V decembri 1945 Muhammad Alí Sammán[1] našiel pri hľadaní hnojiva neďaleko Hamra Dúmu na úpätí Džabal at-Tárif, blízko dnešnej dediny Nadž‘ Hammádí, zapečatený 60 cm vysoký hlinený džbán.[4][pozn 3] Ležal zasypaný vo výkope podobnom hrobu. O presnom mieste, kde sa džbán nachádzal, sa nevedelo až do roku 1975, keď bola podniknutá prvá z troch archeologických výprav. Skutočné miesto nálezu ležalo na úpätí Džabal at-Tárif, na západom okraji oblasti, kde sa nachádzajú jaskyne a staroveké jaskynné hrobky, nad najvyššou záplavovou hranicou, vonku, pod veľkým balvanom.[9][pozn 4]
Keď džbán rozbil, našiel v ňom niekoľko kožených zväzkov, ktoré sa na prvý pohľad podobali väčším brašnám. Nález neohlásil a premýšľal o nejakom spôsobe ich speňaženia. Je tiež známe, že ich matka spálila niekoľko listov, pretože sa obávala „zlého vplyvu“.[6] V roku 1946 odniesol z domu jeden zväzok rukopisov a dal ho mladému koptskému kňazovi, ktorého švagor menom Abd as-Sajjid bol učiteľom. Dnes sa tieto listy označujú ako NHC III (z angl. Nag Hammadi Codex) v súbore. Abd as-Sajjid sa obrátil na koptského odborníka Georgea P. G. Sobhyho, člena výboru Koptského múzea v Káhire, aby zistil cenu rukopisov. Ten ho poslal za vtedajším riaditeľom múzea Togom Mínom, ktorý rozoznal výnimočnosť rukopisov, a postaral sa, aby ich Koptské múzeum kúpilo.[4][pozn 5] Mínov priateľ, koptológ a náboženský historik Jean Dorese identifikoval časti rukopisov ako „gnostický text dosvedčený už cirkevnými otcami (Tajná Jánova kniha), jeden dovtedy neznámy gnostický text (Evanjelium Egypťanov), jeden spis, ktorý sa dá označiť ako gnosticko-filozofický (Požehnaný Eugnostos) a jeho pokresťančenú verziu (Múdrosť Ježiša Krista) a nakoniec jeden kresťansko-gnostický text (Rozhovor so Spasiteľom).“[10] Dal listy konzervovať a začal hľadať ďalšie časti nálezu. Dnes sa tieto listy označujú aj ako NHC I v súbore. Míná ho zaviedol k Albertovi Eidovi, známemu káhirskému starožitníkovi, ktorý vlastnil ďalších štyridsať listov. Po zhliadnutí odporučil ich kúpu muzeálnej rade.
Doresse si uvedomoval vedecký význam rukopisov a roku 1948 spolu s Henrim-Charlesom Puechom uverejnil o nich prvú informáciu, pričom predpokladal, že je to celý nález a žiadne ďalšie listy už sa neobjavia.[10] Väčšina textov putovala počas rokov cez kňaza k ďalšiemu starožitníkovi, Fokionovi J. Tanovi, u ktorého ich zadržalo štátne Oddelenie pamiatok z obavy, že by sa mohli dostať za hranice. Po revolúcii roku 1956 boli rukopisy uložené v Koptskom múzeu v Káhire a egyptský štát ich vyhlásil za svoje vlastníctvo.
Eidovi sa však podarilo spomínaných štyridsať listov rukopisu dostať z Egypta von. Objavili sa na predaj v Spojených štátoch v zime na prelome rokov 1948 a 1949. Nakoniec ich v máji 1952, prostredníctvom Gillesa Quispela, holandského teológa, historika a odborníka na kresťanstvo a gnosticizmus, získal zürišský Inštitút Carla Gustáva Junga. Zväzok bol kúpený ako narodeninový dar svetoznámemu psychológovi, a preto ho dnes poznáme aj ako Jungov kódex. Jungovou smrťou v roku 1961 začal spor o vlastníctvo kódexu, čo predĺžilo jeho odovzdanie Koptskému múzeu do roku 1975. Publikovaný bol až po prvom vydaní ostatných častí súboru.
V priebehu nasledujúcich rokov sa objavovali postupne ďalšie zväzky u iného káhirského starožitníka, cyperského Gréka Fokiona J. Tana, s ktorým Koptské múzeum štyri roky zjednávalo cenu.[10] Až v polovici roku 1952 sa dostali do múzea, ale kvôli politickým a administratívnym zmenám v Egypte a v múzeu boli až o ďalšie štyri roky sprístupnené zverejneniu.[11] Nakoniec boli listy predsa skompletizované, spolu jedenásť kníh a dva ďalšie zväzky zlomkov, ktoré „obsahujú viac než tisíc stránok písaného textu.“[12]
Preklad
Hneď potom, ako sa objavil prvý zväzok zo súboru (NHC-III), zamýšľal ho Míná vydať. Získal k spolupráci už spomenutých Doresseho s Puechom, a rozmýšľali aj o Walterovi C. Tillovi, ktorý v tom čase pracoval na vydaní Berlínskych gnostických rukopisov (Berolinensis Gnosticus 8502), medzi ktorými sa nachádzali aj dva texty, obsiahnuté v novom náleze. Mali v úmysle vydať všetky dostupné texty, nakoniec však vyšli len ukážky NHC-III.[11]
Prvé vydanie faximíl dostupných textových nálezov, ktoré tvorila časť Jungovho kódexu (NHC-I) a NHC-II, s čiastočným prekladom sa objavilo sa v Káhire v roku 1956. Už skôr založený Výbor pre kritické vydanie knižnice z Nag Hammádí, ktorý na publikovanie súboru dohliadal, navrhol obsiahle štandardizované kritické vydanie s transkripciou, prekladom a poznámkami, no vďaka politickej situácii v Egypte sa tento proces skomplikoval.[11]
Príprava nasledujúcich textov, ktoré sa medzitým pripravovali na tlač pokračovala, a postupne vychádzali mimo štandardizovanú edíciu ďalšie časti súboru rukopisov, hlavne z časti Jungovho kódexu, ktorý bol ešte stále v Zürichu (1956 a 1961: EvPrav, 1963: TrVzk, 1968: TJkK), ale aj z NHC-II (1957 – 1959: TmEv) a III (1967: EvEg). Okrem toho vyšlo aj niekoľko prekladov, urobili sa kópie NHC-II, III a IX na mikrofilmy, a v roku 1961 sa skončili reštaurátorské práce na listoch a väzbách. V tom istom roku zapojil vtedajší riaditeľ Koptského múzea Bahúr Labíb (Pahor Labíb) niekoľko vedcov do vydania dvadsiatich troch traktátov a Puech s Antoinom Guillaumontom navrhli zapojiť do publikovania knižnice UNESCO. Projekt UNESCO potom v rokoch 1962 – 1965 urobil fotografické kópie niektorých rukopisov.[13]
V roku 1966 na Medzinárodnom kongrese o pôvode gnosticizmu v Messine, ktorý bol zvolaný kvôli hľadaniu vedeckej zhody na definícii gnosticizmu, James M. Robinson vytvoril skupinu editorov a prekladateľov (medzi inými A. Böhling, R. A. Bullard, S. Giversen, C. Hendrick, G. W. MacRae, J. E. Ménard a J. M. Robinson).[13] Ich úlohou bolo pripraviť a publikovať dvojjazyčné vydanie kódexov (originálny jazyk s anglickým prekladom), v spolupráci s Inštitútom pre pamiatky a kresťanstvo pri Claremontskej univerzite v kalifornskom Claremonte (Robinsonovej domovskej inštitúcii). Z kongresu vzišiel aj apel na UNESCO, aby dokončilo svoj projekt a urobilo fotografické kópie z ostatných zväzkov knižnice. Robinson bol zvolený tajomníkom Medzinárodného výboru pre vydanie kódexov z Nag Hammádí (angl. International Cometee for the Nag Hammadi Codeces), ktorá bola sformovaná roku 1970 pri UNESCO a egyptskom ministerstve kultúry, a jej úlohou bolo dohliadať na celý projekt.[13]
Vydanie
V rokoch 1972 – 1977 bola vydaná edícia faksimíl v dvanástich zväzkoch, nasledovaná prídavkami v rokoch 1979 a 1984 vydavateľa E. J. Brilla z Leidenu, ktorá sa nazýva The Facsimile Edition of the Nag Hammadi Codices. Toto vydanie ustálilo značenie a radenie kódexov, a sprístupnilo celý nález záujemcom o jeho štúdium a výskum.[14]
V rovnakom čase v Nemeckej demokratickej republike skupina vedcov, ktorej súčasťou boli Alexander Bohlig, Martin Krause a odborníci na Nový zákon Gesine Schenke, Hans-Martin Schenke a Hans-Gebhard Bethge, pripravovala prvý nemecký preklad. Poslední traja pripravovali úplný odborný preklad pod záštitou berlínskej Humboldtovej univerzity, ktorý bol publikovaný v rokoch 2001 a 2003.
Anglický preklad Jamesa M. Robinsona bol prvýkrát vydaný v roku 1977 pod názvom The Nag Hammadi Library in English, v spolupráci s vydavateľstvami E. J. Brill a Harper & Row. Jednozväzková práca podľa Robinsona „znamená koniec jednej etapy výskumu rukopisov z Nag Hammádí a začiatok ďalšej“.[15] Nasledovali brožované vydania v rokoch 1981 a 1984, od vydavateľstiev E. J. Brill a Harper & Row. Tretie úplne prepracované vydanie vyšlo v roku 1988. Uzatvára etapu postupného šírenia gnostických textov medzi odbornú verejnosť – úplný súbor kódexov je konečne prístupný v nefalšovanej podobe ľuďom na celom svete.
Ďalšia anglická edícia vyšla v roku 1987, ktorej autorom je Bentley Layton, vedec z Yalovej univerzity, ktorá sa volá The Gnostic Scriptures: A New Translation with Annotations. Práca zjednocuje nové preklady rukopisov z Nag Hammádí s výťahmi starovekých hereziologických autorov a ďalším gnostickým materiálom. Obsahuje tiež rozsiahly úvod do problematiky rôznych gnostických skupín, poznámky k prekladu, vysvetlivky k textu a jasné usporiadanie traktátov do dielov.
Český preklad výberu z knižnice s komentárom a poznámkami vychádza od roku 2008 v pražskom vydavateľstve Vyšehrad, v sérii Rukopisy z Nag Hammádí v edícii Knihovna rané křesťanské literatury. Zatiaľ vyšli dva diely – prvý v roku 2008 a obsahuje okrem úvodu kompletné preklady väčšiny spisov z NHC-II: TmEv, FpEv, PodArch, PovSv, VDu a TmK;[16] druhý roku 2009 s prekladmi dvoch spisov z NHC-VI: Hrom a MVelM, a kompletným prekladom NHC-IX: Melch, Nor a SvPrav.[17]
Kompletný zoznam kódexov
Tabuľka obsahuje okrem základného radenia aj skratky,[18] používané v texte, a krátku charakteristiku traktátov.[19]
| ## | Kódex | # | Názov rukopisu | Strany | Skratka | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 01 | NHC-I (Jungov) | 1 | Modlitba apoštola Pavla | (2) | ModPa | text na predsádke |
| 02 | 2 | Tajná Jakubova kniha | 1 – 16 | TJkK | ||
| 03 | 3 | Evanjelium pravdy | 16 – 43 | EvPrav | traktát kázne bez názvu, pomenovaný podľa prvých slov | |
| 04 | 4 | Traktát o vzkriesení | 43 – 50 | TrVzk | niekedy nazývaný aj podľa adresáta List Reginovi | |
| 05 | 5 | Trojdielny traktát | 51 – 140 | TrojTr | bezmenný spis nazývaný aj Traktát o troch prirodzenostiach, t. j. o prirodzenosti nadzmyslového sveta, stvorenia a človeka | |
| 06 | NHC-II | 1 | Tajná Jánova kniha | 1 – 32 | TJK | dlhšia verzia, jedna zo štyroch známych a jedna z troch v súbore |
| 07 | 2 | Tomášovo evanjelium | 32 – 51 | TmEv | zbierka Ježišových výrokov, ktorá mylne nesie názov „evanjelium“ | |
| 08 | 3 | Filipovo evanjelium | 51 – 86 | FpEv | náučná, prip. napomínajúca zbierka sentencií s nevhodným názvom „evanjelium“ | |
| 09 | 4 | Podstata archotov | 86 – 97 | PodArch | zjavený spis o stvorení ľudí a sveta; nadväzuje na nasledujúci | |
| 10 | 5 | O pôvode sveta | 97 – 127 | PovSv | spis bez mena | |
| 11 | 6 | Výklad o duši | 127 – 137 | VDu | trakrát o páde a opätovnom vzostupe ľudskej duše | |
| 12 | 7 | Tomášova kniha | 138 – 145 | TmK | zjavený dialóg medzi Ježišom a sv. Tomášom o odmietaní sveta a jeho konci | |
| 13 | NHC-III | 1 | Tajná Jánova kniha | 1 – 40 | TJK | kratšia verzia spisu |
| 14 | 2 | Evanjelium Egypťanov | 40 – 69 | EvEg-NHC | spis, známy aj ako Svätá kniha veľkého neviditeľného ducha, rozpráva o osudoch stúpencov gnosticizmu v histórii sveta | |
| 15 | 3 | Požehnaný Eugnostos | 70 – 90 | Eug | text sa viaže na nasledujúci spis | |
| 16 | 4 | Múdrosť Ježiša Krista | 90 – 119 | MdrJKr | známy zjavený spis | |
| 17 | 5 | Rozhovor so Spasiteľom | 120 – 149 | RoSp | zjavený rozhovor medzi učeníkmi a Ježišom | |
| 18 | NHC-IV | 1 | Tajná Jánova kniha | 1 – 49 | TJK | dlhšia verzia spisu |
| 19 | 2 | Evanjelium Egypťanov | 50 – 81 | EvEg-NHC | druhá verzia spisu | |
| 20 | NHC-V | 1 | Požehnaný Eugnostos | 1 – 17 | Eug | viac poškodená druhá verzia spisu |
| 21 | 2 | Pavlovo zjavenie | 17 – 24 | PaZj-NHC | rozprávanie o tranze a nanebovzatí sv. Pavla | |
| 22 | 3 | Prvé Jakubovo zjavenie | 24 – 44 | 1JkZj | zjavené dialógy sv. Jakuba s Ježišom | |
| 23 | 4 | Druhé Jakubovo zjavenie | 44 – 63 | 2JkZj | rozprávanie o umučení sv. Jakuba, do ktorého sú vložené hymny a výroky | |
| 24 | 5 | Adamovo zjavenie | 63 – 85 | AdZj | Adamovo rozprávanie, adresované synovi Setovi; obsahuje gnostické dejiny sveta | |
| 25 | NHC-VI | 1 | Skutky Petra a dvanástich apoštolov | 1 – 12 | SkPtAp | apokryfné skutky apoštolov bez gnostických prvkov |
| 26 | 2 | Hrom: Dokonalá myseľ | 13 – 21 | Hrom | zjavená reč androgýnej bytosti Sofii (Múdrosť) | |
| 27 | 3 | Authentikos Logos | 23 – 35 | AutLog | kázanie o osude ľudskej duše | |
| 28 | 4 | Myšlienka našej veľkej moci | 36 – 48 | MVelM | traktát známy aj ako Porozumenie našej veľkej moci; gnostická apokalypsa | |
| 29 | 5 | Platónova Ústava 588a–589b | 48 – 51 | Plat-NHC | bezmenný text o nespravodlivosti, ktoré bolo neskôr identifikované ako zlý preklad časti Platónovej Ústavy (588a–589b) | |
| 30 | 6 | Výklad o ôsmom a deviatom nebi | 52 – 63 | OsmDev | hermetický traktát vo forme dialógu otca Herma a syna Tata o nebeskom svete | |
| 31 | 7 | Hermetická modlitba z traktátu Asklepios | 63 – 65 | ModAskl-NHC | časť známeho hermetického traktátu | |
| 32 | 8 | Asklepios | 65 – 78 | Askl-NHC | bezmenný text, ktorý bol identifikovaný ako známy hermetický spis | |
| 33 | NHC-VII | 1 | Semova parafráza | 1 – 49 | SemPar | spis obsahujúci vysvetlenia biblických dejín s gnostickou kozmológiou a dejinami spásy |
| 34 | 2 | Druhý traktát veľkého Seta | 49 – 70 | 2TrVSet | poučný traktát o priebehu spasenia vyrozprávaný Kristom, ktorý tu vystupuje ako Setovo vtelenie | |
| 35 | 3 | Petrovo zjavenie | 70 – 84 | PtZj-NHC | Petrova apokalypsa, ktorá rozpráva o Petrovi ako o príjemcovi zvláštneho zjavenia od Ježiša, ešte pred jeho zajatím a údajnou smrťou | |
| 36 | 4 | Silvanove poučenie | 84 – 118 | Silv | gnostický múdroslovný spis, ktorý sa vyznačuje silným pesimizmom vo vzťahu k svetu a jeho odmietaním | |
| 37 | 5 | Tri Setove stély | 118 – 127 | SetStel | hymnus v troch častiach; predpokladá sa, že je to Dositeova správa | |
| 38 | NHC-VIII | 1 | Zostrianis | 1 – 132 | Zostr | známy aj ako Nauka Zostrianovej pravdy, boha pravdy alebo Zostrianove náuky, je zjavený náučný traktát, ktorý je odvodený z Zoroastrovho nanebovstúpenia, považovaného v čase vzniku za učiteľa múdrosti |
| 39 | 2 | Petrov list Filipovi | 132 – 140 | PtFp | apokryfná správa o náučnom dialógu medzi apoštolmi a Kristom, a o tom, čo pred a po jeho ukrižovaní | |
| 40 | NHC-IX | 1 | Melchisedek | 1 – 27 | Melch | bezmenný zjavený gnostický spis o príbehu Ježiša a veľkňaza Mechisedeka |
| 41 | 2 | Norea | 27 – 29 | Nor | bezmenný text | |
| 42 | 3 | Svedectvo pravdy | 29 – 74 | SvPrav | bezmenné polemické kázanie proti učeniam oficiálnej kresťanskej cirkvi a iných gnostických skupín | |
| 43 | NHC-X | 1 | Marsanes | 1 – 68 | Mars | dosť poškodený spis, ktorý je apokalypsou hlavne o špekuláciách o vzťahu písmen k častiam duše a anjelom |
| 44 | NHC-XI | 1 | Výklady poznania | 1 – 21 | VPoz | náučný spis o význame a pravidlách gnostického spoločenstva |
| 45 | 2 | Valentinovský výklad | 22 – 40 | ValV | bezmenný gnostický spis, v ktorom po výklade o pleromate nasleduje liturgický text o pomazaní, krste a eucharistii | |
| 46 | 3 | Alogenes | 40 – 44 | Alog | Joelovo zjavenie odovzdané synovi Mesosovi | |
| 47 | 4 | Hypsifrone | 45 – 69 | Hyp | zlomky zjaveného textu | |
| 48 | NHC-XII | 1 | Výroky Sexta | 15 – 16, 27 – 34 | Sext | pohanská zbierka výrokov, zdomácnená medzi kresťanmi v 2. storočí |
| 49 | 2 | Evanjelium pravdy | EvPrav | zlomok jednej verzie | ||
| 50 | 3 | (rôzne fragmenty) | celý zväzok obsahuje desať strán s pätnástimi zlomkami rôznych textov; dva z nich sú rozoznateľné | |||
| 51 | NHC-XIII | 1 | Protenoia v troch tvaroch | Zdroj: