Rudolf II. - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rudolf II.
Rudolf II.
Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, markgróf moravský, arcivojvoda rakúsky
Rudolf II. na dobovom portréte, ktorého autorom je Hans von Aachen
Rudolf II. na dobovom portréte, ktorého autorom je Hans von Aachen
Rudolf II., erb
Panovanie
DynastiaHabsburgovci
Biografické údaje
Narodenie18. júl 1552
Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie20. január 1612 (59 rokov)
Praha, České kráľovstvo, Krajiny českej koruny, Svätá rímska ríša nemeckého národa
PochovanieKráľovská hrobka na Pražskom hrade
Rodina
Potomstvo
OtecMaximilián II.
MatkaMária Španielska
Ďalšie tituly
cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa
15761612
PredchodcaMaximilián II.
NástupcaMatej
kráľ rímsky
(kráľ nemecký)
15751612
PredchodcaMaximilián II.
NástupcaMatej

Odkazy
Spolupracuj na CommonsRudolf II.
(multimediálne súbory na commons)
Rudolfova veľká tajná pečať (sigillum maiorum secretum)

Rudolf II. Habsburský (* 18. júl 1552, Viedeň – † 20. január 1612, Praha) bol rakúsky arcivojvoda (ako Rudolf V.), uhorský (v r. 1572 – 1608), český a nemecký kráľ (v r. 1575 – 1611) a rímskonemecký cisár (ako Rudolf II., v r. 1576 – 1611), syn cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej.

Mladosť a španielska výchova

Rudolf ako pätnásťročný v Španielsku

Rudolfov otec bol známy ako nábožensky umiernený panovník s veľmi blízkymi vzťahmi s príslušníkmi nekatolíckych náboženstiev. Rudolfovu matku, presvedčenú katolíčku, prejavy náboženskej tolerancie jej muža znepokojovali a v snahe ochrániť syna pred nevhodnými vplyvmi viedenského dvora ho poslala v r. 1564 spolu s mladším bratom Arnoštom na výchovu do katolíckeho Španielska na dvor svojho brata Filipa II., kde strávil sedem rokov.[1] Zaumienila si vychovať zo synov vzorných zástancov katolíckej viery. Rudolf ako budúci následník trónu si v Španielsku mal osvojiť všetko, čo vladár potrebuje. Nechýbalo mu sebavedomie, rozsiahle vzdelanie a bohaté jazykové znalosti.

V Španielsku ho však najviac ohromila veľkoleposť a nádhera kráľovského dvora, podpora vedy a umenia zo strany panovníka a dôkladne vypracovaný a dodržiavaný ceremoniál, ktorý formálne potvrdzoval nielen spoločenské, ale predovšetkým mocenské postavenie kráľa voči poddaným. Tieto podnety v mladom Rudolfovi zanechali trvalé stopy.

Rudolf sa vrátil v roku 1571 a priniesol si na rakúske pomery nadpriemerné vzdelanie, fanatické protireformné zapálenie však nie – oveľa viac ho zaujímalo umenie a „prírodoveda“ (teda skôr alchýmia). Svoje osobné presvedčenie o náboženskej tolerancii Rudolf II. potvrdil odmietnutím Bartolomejskej noci v roku 1572:

Hoci je francúzsky kráľ mojim švagrom, musím s istým zármutkom konštatovať, že sa mi také tyranské konanie a nečestné správanie nepáči. Nemôžem jeho rozhodnutie ani schvaľovať, ani považovať za dobré. Lebo je hanebné a nekresťanské konať proti viere. Náboženské záležitosti nemôžu byť riešené mečom a násilím, ale urovnané a súdené len Božím slovom a kresťanským učením.[2]

V roku Rudolfovho návratu zomrel Ján II. Žigmund Zápoľský a Maxmiliánovi sa podarilo v roku 1572 presadiť u uhorských stavov, aby vyhlásili Rudolfa za svojho kráľa. 25. septembra 1572 bol v Prešporku korunovaný za uhorského kráľa.[3]

Jeho pražskej korunovácii však predchádzali nekonečné rokovania jeho otca so zemským snemom o slobode vierovyznania a uznanie tzv. Českej konfesie, ktorá mala zaručiť náboženskú slobodu nekatolíckym cirkvám. Maximilián ju napokon v roku 1575 ústne potvrdil, čím bola podmienka stavov splnená. Rudolf mohol byť 22. septembra 1575 korunovaný svätováclavskou korunou českých kráľov. Ešte v auguste toho istého roka bol v Regensburgu zvolený za rímskeho kráľa.

...pristúpil pán z Rožmberka, najvyšší hradný gróf pražský, k oltáru a obrátiv sa k stavom, rozdielne po tri razy sa ich pýtal zo strany consensu (súhlasu) a povolenia. Na to súc všetci trikrát odpovedali: Jest, jest, jest. Tu pán arcibiskup (Antonín Brus z Mohelnice) opäť modlitbu odriekal. A po učinenej modlitbe postavil Jeho Milosti Kráľovskej na hlavu navyšší pan komorník (Jan z Valdštejna) červenú karmazínovú čapičku a najvyšší pán hradný gróf pražský, pán z Rožmberka, s pomoccou pána arcibiskupa ... postavili na hlavu kráľovskú korunu. A po požehnaní učinenom Te Deum laudamus (Teba, Bože, chválime) spievané od chóru i na organ sa hralo.[4]

Ešte v októbri toho istého roka bol v Regensburgu zvolený za rímskeho kráľa, avšak usídliť sa v Prahe mu otec stále neumožnil.[5]

Rudolf a jeho duševná choroba

V roku 1580 sa objavili prvé príznaky jeho duševnej choroby (maniodepresívna psychóza). Choroba sa u Rudolfa prejavovala striedaním nálad. Panovníkovu priazeň neraz striedali útoky a podozrenia, ktoré sa zhoršovali s pribúdajúcimi prejavmi šialenstva. Pri nich sa jeho nevôľa, záchvaty chorobnej podozrievavosti či výbuchy hnevu obracali proti najbližším služobníkom.

S veľkou obľubou sa dodnes tradujú aj historicky potvrdené príbehy troch komorných služobníkov – Jeronýma Makovského, Filipa Langa a Kašpara Ruckého. Tí si jeden po druhom získali cisárovu bezvýhradnú dôveru a neskrývane z nej ťažili. Ich príjmy rástli vďaka úplatkom, pretože bez ich súhlasu sa takmer nikomu nepodarilo dosiahnuť audienciu u cisára. Aj oni sa však stali obeťami intríg a postupne sa z výhodných postov navzájom vytlačili. Prví dvaja skončili vo väzení, kde Makovský pobudol až do roku 1624, Lang zomrel v roku 1610. Rucký spáchal pred uväznením samovraždu.

Rudolfova koruna, neskôr koruna rakúskeho cisára, antverpský zlatník Jan Vermeyen, 1602

Praha ako cisárske sídlo

V roku 1583 sa Rudolf rozhodol pre Prahu ako pre svoje stále sídlo.[6] Učinil tak radikálne opatrenie, ktoré sa vymykalo dovtedajšej tradícii. Jeho predchodcovia na cisárskom tróne využívali Prahu iba sporadicky pri vybavovaní štátnických záležitostí. O presune sídla uvažoval už cisár Maximilián II., ktorý v Prahe často pobýval. Konečné rozhodnutie však urobil jeho syn Rudolf.[7] Prahu povýšil na sídelné mesto, čím súčasne splnil sľub daný zemskému snemu pred svojou korunováciou. Metropolu zemí českej koruny pozdvihol na významné centrum politiky, kultúry a vzdelanosti.

Na Pražskom hrade bolo preto potrebné vybudovať tak rezidenciu, ktorá by zabezpečovala osobné pohodlie panovníka a umožňovala chod kráľovského dvora, ako aj zodpovedajúce technické zázemie pre centrálne dvorské úrady, ktoré sa sem presťahovali spolu s cisárom. V obmedzenom priestore bolo nutné počítať aj s bytovými priestormi pre tých dvoranov, ktorých musel mať panovník stále poruke. Súčasne sa pri prestavbe Pražského hradu myslelo i na umiestnenie bohatých umeleckých a vedeckých panovníkových zbierok. Na tento účel bolo vybudované severné krídlo hradného paláca s dnešnou Španielskou sálou. Mená staviteľov a iných umelcov, ktorí sa na prestavbe hradu podieľali, poznáme z hojne dochovanej úradnej korešpondencie a účtov. Pre cisára pracovali najmä severotalianski architekti G. Gargiolli, neskôr O. Fontana a G. M. Filippi. Významné zmeny však nepostihli iba vlastnú panovníkovu rezidenciu, ale i celé mesto. Dlhoročná prítomnosť cisárskeho dvora pomohla Prahe k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súčasne jej zaručila významné medzinárodné postavenie. V Prahe nastal stavebný rozvoj, sprevádzaný prílevom remeselníkov, umelcov a obchodníkov z rôznych končín Európy. I šľachta sa hromadne sťahovala do mesta.

Mecenáš poznania a umenia

Rudolf II. ako Vertumnus, rímsky boh ročných období (1591 – 2), Giuseppe Arcimboldo

Rudolf II. bol známy ako „cisár ezoterikov, alchymistov a astrológov“. Tento prívlastok spolu s prezývkou „rakúsky Hermes Trismegistos“ ho plne vystihoval. Na svojom dvore sústredil učencov a mágov z celého sveta, dokonca vstúpil do rosenkruciánskeho združenia. Panovník posadnutý alchýmiou dúfal, že s pomocou učencov odhalí najskrytejšie tajomstvá ľudského poznania.

K najvýznamnejším učencom tej doby, ktorí žili na cisárskom dvore, patrili mág a astrológ John Dee, alchymista a astrológ Edward Kelley, ako i vedci svetového mena, matematici a astronómovia Tycho Brahe a Johannes Kepler. V rudolfínskej Prahe našiel na krátky čas útočisko aj významný renesančný vzdelanec Giordano Bruno, ktorý počas svojho pobytu dokonca prednášal na Karlovej univerzite.

Čo okrem vedeckého bádania Rudolfa fascinovalo, bol židovský mysticizmus. Najmä poznatky pražského rabína Jehudu Löwa ben Becalela v ňom vyvolávali neskrývaný záujem a túžbu stretnúť sa s ním. Stretnutie sa uskutočnilo 23. februára 1592 a rabín na cisára urobil nesmierny dojem. O obsahu ich rozhovoru nie je nič známe, ale historici predpokladajú, že šlo o rozpravy o kabale. Z tých čias pochádza i slávna legenda o Golemovi.

Rudolfa preslávila i jeho veľkolepá zbierka obrazov a iných umeleckých artefaktov. O jeho slávnej galérii, ktorú však mal česť vidieť iba málokto, sa hovorilo po celej Európe. K jej skvostom patrili diela takých umelcov, akými boli Tizian, Leonardo da Vinci či Albrecht Dürer. Po Rudolfovej smrti sa však umelecké diela roztratili. Časť zbierok sa dostala do Viedne či iných miest v Rakúsku a Nemecku, množstvo umeleckých skvostov však zmizlo vo Švédsku ako vojnová korisť po tridsaťročnej vojne.

Rudolfov koniec

Toliar Rudolfa II., 1610, 40 mm, 28,56 g

K Rudolfovmu koncu prispel i jeho nezáujem o politické dianie. Keď v roku 1593 vypukla vojna s Turkami a v roku 1604 vypuklo v Uhorsku povstanie Štefana Bočkaja, monarchia sa rútila do zániku, pretože povstalci s pomocou Turkov obsadili celé Slovensko a vpadli dokonca i na Moravu a do rakúskych krajín. Rudolfova pasivita vyvolala iniciatívu jeho brata Mateja, ktorý uzavrel so Štefanom Bočkajom a s Turkami mier. To bol začiatok konca Rudolfovho panovania.

Ten sa niesol v znamení trvalého ohrozenia cisárovej autority a síliacej duševnej choroby, v dôsledku ktorej bol postupne zbavovaný vlády nad jednotlivými krajinami v prospech svojho brata, ktorý získal podporu uhorských, rakúskych a moravských stavov.[8]

Rudolf si udržal vládu iba v Čechách a v Sliezsku[9] (vďaka udeleniu známeho Rudolfovho majestátu protestantským stavom 9. júla 1609). Hlavnou zásadou v ňom bola klauzula, že nikto nesmie byť nútený ku katolíctvu či k inému náboženstvu. Majestát vlastne potvrdzoval Českú konfesiu z roku 1575 a vzťahoval sa na šľachtu, kráľovské mestá i poddaných. Zaručoval slobodu vierovyznania bez ohľadu na postavenie jednotlivca.[10] Aby boli dodržané ustanovenia Majestátu, bolo zvolených tridsať ochrancov viery (po desiatich z každého stavu).

V snahe zvrátiť stav, aby sa prípadným nástupcom na českom tróne stal jeho brat Matej, sa Rudolf odhodlal podniknúť ešte jeden pokus. Využil pomoc svojho bratranca, passauského biskupa Leopolda a v januári 1611 nechal vtrhnúť pasovské vojská do Čiech. Tým však vyvolal v krajine vlnu odporu, čo 11. apríla 1611 vyústilo do Rudolfovej vynútenej abdikácie a jeho nahradenia na českom tróne mladším bratom Matejom.[11]

Na sklonku života sa Rudolfovi k duševnej chorobe pridalo i ochorenie pľúc, pečene, trombóza, ale i sprievodné znaky syfilidy. Neriadil sa radami lekárov, aby sa liečil, pretože veril proroctvu, že zomrie na mŕtvicu. Skonal ráno 20. januára 1612.

Po smrti boli jeho ostatky uložené do podzemnej hrobky svätovítskeho chrámu v Prahe.[12]

Hodnotenie Rudolfovej osobnosti

Historici charakterizujú Rudolfa II. ako veľmi vzdelaného človeka, vášnivého, ale systematického zberateľa a mecenáša ezoterických vied a umenia. Na druhej strane však cisára predstavujú ako ambiciózneho, no nedôsledného štátnika známeho aférami, samoľúbeho, od mladosti chorého a predovšetkým v posledných rokoch vlády veľmi nerozhodného. Obdobie jeho panovania sa označuje príznačným prívlastkom "rudolfínska doba".

Rodinné pomery

Po celý svoj život ostal starým mládencom. Plánovaný sobáš s infantkou Izabelou, dcérou španielskeho kráľa Filipa II., dohodnutý v r. 1568, sa neuskutočnil (Izabela sa v r. 1597 vydala za Rudolfovho mladšieho brata Albrechta) a Rudolf ani nemal o manželstvo záujem. Známy je jeho vzťah k početným konkubínam, z ktorých najznámejšou a najstálejšou bola grófka Katarína Stradová.

Z jeho početných mileneckých vzťahov pochádzalo asi šesť potomkov, ktorých však nikdy oficiálne neuznal. Najznámejší bol jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria (* 1585 – † 1609), pravdepodobne tiež syn Kataríny Stradovej.

Zaujímavosti

  • Rudolf v čase, keď musel abdikovať na cisársku korunu, údajne vyriekol v roku 1610 na adresu Prahy kliatbu: „Praha, nevďačná Praha, ja som ťa slávnou učinil, ty teraz vyháňaš ma, dobrodinca svojho. Pomsta Božia nech na teba príde a prekliatie padne na teba a na celú českú zem.“
  • Postava Rudolfa II. našla stvárnenie i na filmovom plátne. Cisára Rudolfa v komédii režiséra Martina Friča Císařův pekař a pekařův císař z roku 1951 nezabudnuteľne stvárnil český herec Jan Werich.

Rodokmeň Rudolfa II.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Jana Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kazimír IV. Jagelovský
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav II. Jagelovský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Gaston II. de Foix
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Foix
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Katarína Navarrská
 
 
 
 
 
 
 
Rudolf II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Karol V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Jana Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
Mária Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Portugalský
 
 
 
 
 
 
 
Manuel I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrica Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Mária Aragónska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 

Referencie

  1. JANÁČEK, Josef. Rudolf II. a jeho doba. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1987. Ďalej len Janáček (1987). S. 22-29. (česky)
  2. Dominik Duka: Ohlédnutí za Rudolfem II. – ČRo 1 – Radiožurnál, 15. ledna 2012
  3. Janáček (1987). Str. 46-69.
  4. PÁNEK, Jaroslav. Vilém z Rožmberka : politik smíru. Praha : Brána ; Knižní klub, 1998. 315 s. ISBN 80-85946-86-6. S. 172.
  5. Janáček (1987). Str. 70-154.
  6. Janáček (1987). Str. 182-205.
  7. VEBER, Václav, a kol. Dějiny Rakouska. 1. doplnené a aktualizované. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-239-4. S. 243-244.
  8. Janáček (1987). Str. 388-406.
  9. Janáček (1987). Str. 409-426.
  10. Janáček (1987). Str. 426-448.
  11. Janáček (1987). Str. 449-500.
  12. Janáček (1987). Str. 500-506.

Literatúra

  • BŮŽEK, Václav, a kol. Ein Bruderzwist im Hause Habsburg (1608-1611). České Budějovice : Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, 2010. 543 s. (Opera historica 14.) ISBN 978-80-7394-211-3.
  • ČECHURA, Jaroslav. České země v letech 1526-1583. První Habsburkové na českém trůně I. Praha : Libri, 2008. 324 s. ISBN 978-80-7277-385-5.
  • ČECHURA, Jaroslav. České země v letech 1584-1620. První Habsburkové na českém trůně II. Praha : Libri, 2009. 496 s. ISBN 978-80-7277-388-6.
  • ČORNEJOVÁ, Ivana; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. Ve stínu tvých křídel : Habsburkové v českých dějinách. Praha : Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X.
  • EVANS, Robert J. W. Rudolf II. a jeho svět : myšlení a kultura ve střední Evropě 1576-1612. Praha : Mladá fronta, 1997. 382 s. ISBN 80-204-0590-9.
  • HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové : životopisná encyklopedie. Praha : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
  • HAUSENBLASOVÁ, Jaroslava: Rozmary svojrázneho panovníka : Na dvore Rudolfa II. In: História : revue o dejinách spoločnosti, roč. V, 2005, č. 5 - 6, s. 8  –  10.
  • CHYTIL, Karel. Umění v Praze za Rudolfa II : Otisk přednášky konané v Umělecko-průmyslovém museu dne 6. a 13. března 1904. Praha : Umělecko-průmyslové museum obchodní a živnostenské komory, 1904.
  • JANÁČEK, Josef. Pád Rudolfa II. 3. vyd. Praha : Brána, 2003. 222 s. ISBN 80-7243-183-8.
  • JANÁČEK, Josef. Rudolf II. a jeho doba. 3. vyd. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2003. 564 s. ISBN 80-7185-611-8.
  • KARPENKO, Vladimír; PURŠ, Ivo. Alchymie a Rudolf II. : hledání tajemství přírody ve střední Evropě v 16. a 17. století. Praha : Artefactum, 2011. 240 s. ISBN 978-80-86-890-33-3.
  • KYBAL, Vlastimil. Jindřich IV. a Rudolf II : dvě studie o zahraniční politice Francie a domu rakouského v letech 1592 až 1610. Praha : Královská česká společnost nauk, 1907. 125 s.
  • ŠIMEK, Eduard. Rudolf II. In RYANTOVÁ, Marie; VOREL, Petr. Čeští králové. Praha - Litomyšl : Paseka, 2008. ISBN 978-80-7185-940-6. s. 335-347.
  • VEBER, Václav, a kol. Dějiny Rakouska. 1. doplněné a aktualizované. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-239-4. s. 243-264.
  • VOREL, Petr. Velké dějiny zemí Koruny české VII. 1526-1618. Praha : Paseka, 2005. 672 s. ISBN 80-7185-648-7.
  • WINKELBAUER, Thomas. Österreichische Geschichte 1522 - 1699 : Ständefreiheit und Fürstenmacht ; Länder und Untertanen des Hauses Habsburg im konfessionellen Zeitalter. Teil 1.. Wien : Ueberreuter, 2003. 621 s. ISBN 3-8000-3528-6.
  • WINKELBAUER, Thomas. Österreichische Geschichte 1522 - 1699 : Ständefreiheit und Fürstenmacht ; Länder und Untertanen des Hauses Habsburg im konfessionellen Zeitalter. Teil 2.. Wien : Ueberreuter, 2003. 567 s. ISBN 3-8000-3987-7.

Iné projekty

Externé odkazy

Panovnícke pomery

Rudolf II. Habsburský
Predchodca
Maximilián II. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
1576 – 1612
Nástupca
Matej II. Habsburský
Český kráľ
1575 – 1611
Uhorský kráľ
1572 – 1608
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rudolf II.


Éléonore Desmier d'Olbreuse
Élisa Bonaparte
Írán
Únor
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Čchang-e 4
Čechy
Česká hokejová reprezentace do 20 let
Česká televize
Česká Wikipedie
České země
Český zemský sněm
Česko
Řád zlatého rouna
Římskokatolická církev
Šógunát Tokugawa
Šablona:Infobox - sportovní akce
Šarm aš-Šajch
Šipky
Šmu'el Josef Agnon
Španělsko
Šumava
Švédsko
Švýcarsko
Ралли «Дакар-2024»
ראלי דקר 2024
رالي داكار 2024
1. květen
1. leden
1. listopad
10. květen
10. leden
106 př. n. l.
11. říjen
11. leden
11. listopad
1196
12. únor
12. leden
1231
1290
13. květen
13. leden
1313
14. leden
1496
15. leden
15. srpen
1521
1545
16. leden
1613
1639
1680
1694
1699
17. březen
17. leden
1722
1737
1756
1757
1758
1761
1763
1775
1777
1793
1794
1795
18. červen
18. říjen
18. leden
18. listopad
18. prosinec
1815
1823
1825
1833
1834
1838
1839
1846
1847
1853
1860
1862
1866
1868
1872
1873
1882
1884
1885
1888
1895
19. leden
19. prosinec
1900
1903
1904
1905
1908
1909
1911
1914
1916
1917
1919
1923
1924
1926
1929
1933
1934
1936
1938
1942
1946
1947
1949
1950
1952
1953
1954
1955
1956
1959
1961
1965
1969
1970
1971
1974
1975
1976
1977
1979
1980
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1993
1995
1997
1999
2. únor
2. březen
2. leden
20. leden
2000
2001
2003
2004
2007
2009
2014
2015
2016
2019
2024
2024 Dakar Rally
2024 m. Dakaro ralis
21. leden
22. leden
23. červen
23. leden
24. červen
24. červenec
24. leden
25. říjen
25. duben
25. leden
25. listopad
26. červen
26. leden
26. listopad
27. únor
27. leden
27. listopad
27. září
28. leden
29. leden
3. leden
30. říjen
30. leden
31. říjen
31. leden
4. duben
4. leden
43 př. n. l.
5. únor
5. leden
6. únor
6. březen
6. leden
6. listopad
7. leden
7. prosinec
8. červenec
8. leden
9. leden
95 tezí
Adam Huber z Riesenpachu
Adolf Josef ze Schwarzenbergu
Adolf Schwarzenberg (1890)
Airbus A350
Aleš Loprais
Alice Nellis
Aljaška
Almanach českých šlechtických rodů
Alma mater
Amaury Sport Organisation
Amundsen–Scott (polární stanice)
Anežka Charvátová
Angličané
Anglie
Antarktida
Antonín Veith
Archibald Wavell
Argentina
Arnošt Emanuel Silva-Tarouca
Autoritní kontrola
Baga
Banana
Belgie
Benjamin Netanjahu
Bibliografie dějin Českých zemí
Boko Haram
Bombardier Dash 8
Boris Jelcin
Botswana
Bratislava
Brazílie
BRICS
Bukurešť
Carlos Sainz
Carmen
Cena Josefa Jungmanna
Charles Cornwallis, první markýz Cornwallis
Chile
Christian Oliver
Claude Lévi-Strauss
Commons:Featured pictures/cs
CQD
Cučimikado
Cvi Zamir
Dělení Polska#TÅ™etí dÄ›lení Polska
David Grossman
David Květoň
Demonstrace (protest)
Diplomatický vztah
Diskuse k šabloně:Infobox - sportovní akce
Dněpr
Druhá republika
Egypt
Eliška Krásnohorská
Emanuel Frynta
Encyklopedie
Etiopie
Eva Puskarčíková
Evropa
Exkomunikace
Falklandské ostrovy
Filip Počta
Filozofická fakulta Univerzity Karlovy
Finsko
Francie
Francouzština
František Kahuda
František Udržal
Gemeinsame Normdatei
Gene L. Coon
Georges Bizet
George Gershwin
George H. W. Bush
George Washington
Gregoriánský kalendář
Hanuš Ringhoffer
Hebrejština
Heinrich Wilhelm von Gerstenberg
Hlavní strana
Honda
Hornolužická srbština
Hrnčiříkovití
Hugo Mensdorff-Pouilly
Husitství
Husqvarna
IBM
Indiana
International Standard Book Number
Invaze Spojených států amerických do Panamy
Itálie
Italština
Izrael
Jérôme Pétion de Villeneuve
Jan Adolf I. ze Schwarzenbergu
Jan Nepomuk II. ze Schwarzenbergu
Jan Schmidt
Japan Airlines
Japonská pobřežní stráž
Japonsko
Jaroslav Kábrt
Jiří Šedivý (generál)
Jiří Šindelář (hudebník)
Jiří Lehovec
Jiří Maštálka
Jižní Čechy
Jidiš
Jindřich Schwarzenberg
Jindřich Vacek (spisovatel)
Jindřich ze Schwarzenbergu
Johann Baptist Zimmermann
John Pilger
Jorge Luis Borges
Josef Cukr
Josef III. ze Schwarzenbergu
Josef Pazourek
Josef Tulka
Josef Vosolsobě
Josef Zintl
Joseph Fesch
Jungmannova cena
Kalifornie
Karel Huss
Karel Paulus
Karel Schwarzenberg
Karel VI. Schwarzenberg
Karibská krize
Katalánština
Katapult (hudební skupina)
Katar
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 3. ledna
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Ken Liu
Kišin Šinojama
Komunistický režim v Československu
Koncentrační tábor Buchenwald
Konstancie Portugalská
Království České
Krumlovské vévodství
KTM
Kuba
Kyjev
Ladislav Jan Živný
Leden
Leonardo da Vinci
Letiště Haneda
Let Flash Airlines 604
Lev X.
Lex Schwarzenberg
Liběchov
Libor Podmol
Luboš Kohoutek
Luke Humphries
Luke Littler
Měsíc (satelit)
Manuel Noriega
Marcus Tullius Cicero
Markéta Davidová
Mars (planeta)
Mars Polar Lander
Martin Luther
Martin Macík
Martin Prokop
Masakr v Baze 2015
Mattias Ekström
Metro sovětského typu
Metro v Kyjevě
Mezinárodní hokejová federace
Mezinárodní pakt o hospodářských, sociálních a kulturních právech
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Žantovský
Milán
Miloš Konvalinka
Mircea Eliade
Miroslav Janek
Mistrovství světa juniorů v ledním hokeji 2024
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Násir al-Attíja
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Nacismus
Nadace Wikimedia
Nakladatelství Argo
Natan Šacham
Nejvyšší soud Státu Izrael
Neutrinová observatoř IceCube
New Harmony
New York
Nigérie
Niklaus Wirth
Nizozemsko
Noto (poloostrov)
Obolonsko-Teremkivska (linka metra v Kyjevě)
Oldřich Semerák
Orhan Pamuk
Orlík nad Vltavou
Osek (okres Teplice)
Osmanská říše
Osman III.
Oto Kanás
Překladatel
Papež
Papežská bula
Paulo Coelho
Pavel Batěk
Pavel Medek
Pavel od Kříže
Pavel Petr (básník)
Pavel Potužák
Pavel R. Pokorný
Pavel Vondra
PDC Mistrovství světa v šipkách
Peter Magubane
Petr Mašek (spisovatel)
Pivovar
Plzeň
Podilsko-Vyhurivska (linka metra v Kyjevě)
Polština
Polská národní knihovna
Polsko
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Portugalština
Praha
Prefektura Išikawa
Premiéra
Princeton
Prosinec
Provozovatel drážní dopravy
Provozovatel dráhy
Q12024846
Q12024846#identifiers
Q12024846#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q18746043
Radmila
Radomil
Rajd Dakar 2024
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Ral·li Dakar 2024
Raliul Dakar 2024
Rallye Dakar
Rallye Dakar 2024
Rally Dakar 2024
Rally Dakar de 2024
Rapsodie v modrém
Reformy Meidži
Richard Lauda
Richterova stupnice
Rijád
Ringhofferovi
Roberto Bolaño
Robert Owen
Rudolf II.
Rudolf Koppitz
Rumunština
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Ruth Benedictová
Sálih Arúrí
Sébastien Loeb
Saúdská Arábie
San Francisco
Schwarzenbergové
Schwarzenberská hrobka (Murau)
Schwarzenberské dominium
Seznam hlav schwarzenberského rodu
Seznam krumlovských vévodů
Skotsko
SL-1
Slad
Soubor:Blason Maison de Schwarzenberg.svg
Soubor:George Gershwin 1937.jpg
Soubor:IceCube Neutrino Observatory in 2023 02.jpg
Soubor:Josef Schwarzenberg.jpg
Soubor:Richard Lauda 1910.jpg
Soubor:Syrets metro station Kiev 2010 01.jpg
Soubor:Zvon 9801.jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Co odkazuje na/Rallye Dakar 2024
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Rallye Dakar 2024
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/978-80-85955-43-9
Spisovatel
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Stávka
Stéphane Peterhansel
START II
Steampunk
Strojový překlad
Svjatošynsko-Brovarska (linka metra v Kyjevě)
Syrecko-Pečerska (linka metra v Kyjevě)
Türkân Akyolová
Tchang Jin
Tokio
Tomáš Ouředníček
Tomáš Vorbes
Tomáš Zohorna
Ukrajinština
Ukrajina
Umberto Eco
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Utopie
Václavské náměstí
Václav Štěpán (divadelní a literární historik)
Válka šimpanzů v Gombe
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Vídeň
Výbuch na dole Nelson III
Valter Feldstein
Vernon Wray
Virtual International Authority File
Vláda Edvarda Beneše
Vladislav Rapprich
Vladislav Vaculka
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Zemětřesení
Zvon 9801




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk