A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rudo Moric | |
slovenský prozaik a publicista | |
Narodenie | 27. marec 1921 Sučany, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 26. november 1985 (64 rokov) Bratislava, Slovensko |
Rudo Moric (* 27. marec 1921, Sučany – † 26. november 1985, Bratislava) bol slovenský prozaik a publicista.Jeho pseudonymy sú: Rudo Mor, R. M. Sučiansky a i.;
Životopis
Narodil sa 27. 3. 1921 v rodine železničiara a vzdelanie získaval v Sučanoch, Martine a v učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave, kde získal doktorát z filozofie.[chýba zdroj Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1941 – 43 ako učiteľ v Belej. Ako príslušník 1. čs. armády na Slovensku sa aktívne zúčastnil SNP, po jeho potlačení bol internovaný v zajateckých táboroch v Rakúsku. V rokoch 1946 – 48 pokračoval v učiteľskej dráhe v Stupave, kde taktiež vydával detský časopis Okienko Záhoria, bol dramaturgom Školfilmu, neskôr pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a od roku 1964 bol predsedom výboru Slovenského literárneho fondu, ktorého úlohou bolo podporovať tvorivú činnosť v oblasti pôvodnej umeleckej a vedeckej literatúry. Ako jeho riaditeľ dbal na vyváženú edičnú politiku, pričom po celý čas svojho pôsobenia vo vydavateľstve vytváral publikačný priestor pre mladú generáciu. Jeho pričinením bolo v roku 1968 obnovené vydávanie Slniečka, najznámejšieho medzivojnového časopisu pre deti.
Jeho knihy mali veľký ohlas doma aj v zahraničí. Hojne boli prekladané do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny.
Pôsobenie
- 1941 – 1943 učiteľ, Belá
- 1944 – 1945 vojak v SNP; bol v nemeckom zajatí
- 1946 – 1948 učiteľ, Stupava (tu redigoval a vydával časopis pre deti Okienko Záhoria)
- 1948 – 1950 dramaturg Školfilmu – Ústav pre školský a osvetový film
- 1950 – 1959 pracovník Výskumného ústavu pedagogického
- 1959 – 1985 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá
- 1959 tajomník Zväzu slovenských spisovateľov
- 1964 – 1970, 1974 – 1984 predseda výboru Slovenského literárneho fondu
Ocenenia
- 1975 zaslúžilý umelec
- 1984 národný umelec
- 1956, 1959, 1969 Cena vydavateľstva Mladé letá
- 1968 Cena Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež
- 1971 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Rozprávky z lesa
- Na Čestnú listinu IBBY boli zapísané knihy Rozprávky z lesa (1974), Rozprávky z ostrova orchideí (1979).
- 1980 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu
- 1983 Čestné uznanie v Cene Maxima Gorkého za knihu Žalobaba
Tvorba
Štyridsiate roky
Publikovať začal v 40.rokoch 20.st.v časopisoch pre deti Priateľ dietok a Slniečko. Neskôr prispieval do Okienka Záhoria, ktoré sám redigoval. Knižne debutoval r.1947 prózou Lyžiar Martin. V nej aj nasledujúcich prózach Žofka (1948) a Družina z Dlhej ulice (1949) nadviazal na medzivojnový model triviálnej spoločenskej prózy, ktorý prehliadal dobovú sociálnu realitu a svet detí štylizoval výlučne zo zábavno-výchovnej pozície. V knižnej poviedke Miško hrdina (1949) tematizoval už spoločenskú realitu, protifašistický motív však aj tentoraz vyjadril spôsobom tradičnej výchovnej prózy. R.1951 vydal román Explózia, v ktorom v intenciách pofebruárovej interpretácie SNP predstavil dobovému detskému čitateľovi protifašistický odboj. K relatívne akceptovateľnejšiemu výsledku podmienenému hlavne zreálnením detských postáv a ich účasti v odboji sa dopracoval až v jeho neskorších reedíciách. V zmysle pofebruárových názorov na detskú literatúru ako prostriedku ideologickej výchovy mladých generácií napísal aj romány z učňovského prostredia Tri roky (1951) a Prvý z Dvorov (1953).
Päťdesiate roky
V polovici 50.rokov sa usiloval vymeniť spoločenskú prózu zo života súčasného dieťaťa za ideológiou nezdiskreditovanú tematiku. V knihe Majster pästiarskych rukavíc (1954) zbeletrizoval život olympijského víťaza Jána Zacharu, v literárnej reportáži Cez šesťdesiatjeden končiarov (1956) spracoval zimný horolezecký prechod Vysokými Tatrami. Ku kvalitnému reflektovaniu športovej tematiky dospel však až na začiatku 60.rokov v zbierke poviedok Smutný Suarez (1962), v ktorej športovú tému neprezentoval ako fyzický akt, ale ako prostriedok mravnej sebaprojekcie. Pôsobivé etické podložie je príznačné aj pre jeho najznámejšiu a umelecky najhodnotnejšiu prácu Z poľovníckej kapsy (1955). Tematicky je táto poviedková kompozícia len zdanlivým záznamom poľovníckych príhod a zážitkov, v skutočnosti ide o umeleckú emocionálno-poetickú projekciu prírodnej reality, pričom podľa Stanislava Šmatláka „umelecká presvedčivosť tohto rozprávania vychádza z dlhodobej životnej skúsenosti človeka, z jeho schopnosti nielen poznať, ale aj ľudsky porozumieť všetkému tomu, čo sa ustavične okolo neho vo voľných priestoroch lesnej prírody odohráva.“ Úspech knihy navyše podmienila „aliancia“ autora a jeho neliterárneho „informátora“ horára Bohdana, ktorý svojou prítomnosťou nielen rozširuje vecno-dokumentárnu rovinu diela o individuálny ľudský rozmer, ale „ktorý práve preto, že dobre rozumie zákonom i tajomstvám prírody, dokáže prenikavo vidieť pod kožu i ľudským postavám“, a tak byť kvalifikátorom hodnotového systému človeka. Vo vývine autorovej tvorby kniha Z poľovníckej kapsy nebola však impulzom k novej, kvalitatívne vyššej tvorivej fáze. Už nasledujúca kniha, vedecko-fantastický román so špionážnou zápletkou Prípad „Tuberlicín“ (1957) je návratom k predchádzajúcej popisnosti a literátskosti. Štandardnú úroveň bez metaforického myšlienkového posolstva moderného cestopisného žánru, má aj cestopisná próza inšpirovaná pobytom vo Vietnamskej ľudovej republike Pri zakliatej rieke (1958).
Šesťdesiate a sedemdesiate roky
Začiatkom 60. rokov – pod vplyvom poetiky detského aspektu – zameral sa opätovne na spoločenskú prózu zo života detí (Našiel som vám kamarátov, 1960; Trikrát som ušiel, 1961; Oktávia ide stovkou, 1964), výchovná koncepcia detskej beletristiky mu však nedovoľovala prepracovať sa k objaveniu autentického detského sveta. Prijateľnejší výsledok dosiahol sériou autorských rozprávok, neskôr zhrnutých do súboru Rozprávky z lesa (1971), v ktorých sa vrátil k svojej bytostnej téme, k prírode. Prostredníctvom antropomorfizácie a analógie medzi svetom prírody a svetom ľudí uviedol v nich čitateľa do kolobehu života, do jeho elementárnych etických vzťahov.
V 60. rokoch 20. st. rozšíril svoj žánrovo-tematický register aj o historicko-životopisný román Teraz ho súdia nepriatelia (1967). Cez tragický osud rodáka učiteľa Juraja Langsfelda, dejovo situovaný do Turca, zobrazil v ňom národný entuziazmus a mravnú imperatívnosť romantickej generácie počas revolučných rokov 1848 – 49. Rodný región ho inšpiroval aj k napísaniu turčianskych povestí O Blažejovi, čo sa nebál (1975). Po povesťovo-rozprávkových knižkách inšpirovaných návštevou Kuby (Svetlo náčelníka Hatueya, 1975; Rozprávky z ostrova orchideí, 1976) na podklade povesťového materiálu, ktoré zozbierali a spracovali Igor a Dušan Janotovci, napísal zbierku bratislavských povestí Zvon lumpov (1979), ktorou kvantitatívne rozmnožil existujúce literárne adaptácie podunajského a bratislavského slovenského folklóru. Kvantitatívnym rozšírením dobového čitateľského repertoáru bola aj kniha Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu (1980), v ktorej sa inšpiroval tradíciou prášilovských príbehov.
Osemdesiate roky
V 80. rokoch napísal ešte niekoľko knižiek pre čitateľov mladšieho školského veku, popisný realizmus a sklon k didaktickosti, dva atribúty príznačné pre celú jeho tvorbu, mu však nedovolili prekročiť vlastnú limitovanosť a dospieť k umeleckej výpovedi. Román Sen značky Pelé (1987), situovaný do brazílskeho sociálneho a športového prostredia, jeho tvorbu definitívne uzavrel. Posmrtne vyšiel aj výber z jeho literárnej publicistiky Detstvo tohto času (1986), ktorý dokumentuje jeho vlastný celoživotný záujem o literárnu tvorbu pre deti a mládež, jeho manažérske aktivity a rôzne edičné projekty, ktoré ako dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Mladé letá inicioval a podporoval.
Dielo
Diela pre deti
- 1947 – Lyžiar Martin, výchovno-zábavná literatúra, knižný debut
- 1948 – Žofka, výchovno-zábavná literatúra
- 1949 – Družina z Dlhej ulice, výchovno-zábavná literatúra
- 1949 – Miško hrdina, príbeh z obdobia SNP
- 1950 – Pozor, filmujeme! , beletrizovaná náučná kniha
- 1951 – Explózia, príbeh z obdobia SNP
- 1951 – Tri roky, román z učňovského prostredia
- 1952 – Ako sme sa hrali
- 1953 – Prvý z Dvorov, román z učňovského prostredia
- 1954 – Majster pästiarskych rukavíc, publicisticko-umelecký životopis olympijského víťaza Jána Zacharu
- 1955 – Z poľovníckej kapsy, zbierka poviedok, ktoré sú koncipované ako spomienky starého horára z Kysúc
- 1956 – Cez šesťdesiatjeden končiarov, reportážny román o horolezcoch vo Vysokých Tatrách
- 1957 – Prípad „Tubercilín“, špionážny a vedecko-fantastický román
- 1958 – Pri zakliatej rieke, cestopisné dielo pre deti z pobytu vo Vietname
- 1960 – Našiel som vám kamarátov, zbierka krátkych próz
- 1961 – Trikrát som ušiel, detský román o cigánskom chlapcovi z detského domova
- 1962 – Smutný Suarez, zbierka športových poviedok
- 1962 – O divej kačičke, rozprávka
- 1962 – Čo je rýchlejšie, leporelo
- 1964 – Oktávia ide stovkou
- 1965 – Kukučia rozprávka, rozprávka
- 1966 – Srnček Parožtek, rozprávka
- 1967 – Srnka s červenými hviezdičkami, rozprávka
- 1969 – Ako vretenica Kľukatá o chvost prišla, rozprávka
- 1972 – O muške Svetluške, rozprávka
- 1973 – O Haríkovi a Billovi, dvoch kamarátoch, rozprávka
- 1970 – Ako sa princezná Ňurka stratila a ako sa našla, rozprávka
- 1971 – Rozprávky z lesa, zbierka próz
- 1975 – O Blažejovi, čo sa nebál, zbierka povestí prevažne z Turca
- 1975 – Svetlo náčelníka Hatueya, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby
- 1976 – Ako som krstil medveďa, cyklus krátkych próz
- 1976 – O Pichuľkovi, Svetluške a mravcoch Pobehajcoch, rozprávka
- 1976 – Rozprávky z ostrova orchideí, kniha inšpirovaná jeho návštevou Kuby
- 1977 – Po lesných chodníkoch, zbierka próz
- 1977 – Koník majstra Machuľku, rozprávky
- 1977 – O dvoch mravcoch Pobehajcoch, rozprávka
- 1978 – Môj veľký malý kamarát, kniha krátkych próz o súčasných deťoch
- 1979 – Zvon lumpov, zbierka bratislavských povestí
- 1980 – Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu, kniha autorských rozprávok inšpirovaných ľudovým rozprávačom Adamom Brezuľom
- 1980 – Žalobaba, kniha krátkych próz o súčasných deťoch
- 1983 – Hlupáčik s velikánskou jednotkou
Diela pre dospelých
- 1964 – Taký je svet, zbierka poviedok
- 1967 – Teraz ho súdia nepriatelia, životopisno-historický román o Ďurkovi Langsfeldovi
- 1969 – Sen o chlebe, autobiografické krátke prózy z obdobia jeho zajatia po SNP
- 1977 – Smrť tridsaťsedmičky, cyklus poviedok o osudoch mužov obsluhujúcich počas SNP kanón kalibru 37
- 1986 – Detstvo tohto času, výber z publicistiky (editor Ondrej Sliacky)
Preklady
- 1963 – Vítězislav Kocourek: Si skvelý, Ogimura
Literatúra
- Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. LIC, Bratislava 2005.
- Horňák, Peter (Foldvári, Kornel): Prípad "Tuberlicín". Zlatý máj, 3, 1958, č.8, s.249 – 250.
- Poliak, Ján: K otázke umeleckého životopisu. Zlatý máj, 4, 1959, č.5, s.400 – 404.
- Petrus, Pavol: Dve knihy o prírode. zlatý máj, 5, 1960, č.5, s.228 – 229.
- Bob, Jozef: Nielen športom. Kultúrny život, 1962, č.50, s.4.
- Šútovec, Milan: Rutina hory neprenáša. Kultúrny život, 1962, č.8, s.4.
- Turan, Ján: O faulovaní v športovej literatúre. Zlatý máj, 7, 1963, č.4, s.186 – 187.
- Kusý, Ivan: Premeny povstaleckej prózy. SPN, Bratislava 1974.
- Jurčo, Milan: Zákruty a míľniky na štvrťročnej ceste slovenskej literatúry faktu 2. Zlatý máj, 19, 1975, 4. 9, s.578 – 585.
- Šmatlák, Stanislav: Doslov. In: Moric, Rudo: Po lesných chodníkoch, Bratislava 1977.
- Moric, Rudo: Slovenské umenie pre deti je mladé a zdravé. In: Ján Poliak: Rozhovory o literatúre pre mládež. SPN, Bratislava 1978.
- Miko, František: Hra a poznanie v detskej próze. SPN, Bratislava 1980.
- Viskupová, Etela: Bibliografia Ruda Morica. SPN, Bratislava 1981.
- Kočiš, František: Syntakticko-kompozičný pôdorys románu R. Morica Explózia. Slovenská reč, 49, 1984, č.4, s.195 – 205.
- Miko, František: Človek, zviera, príroda. Zlatý máj, 29, 1985, s.79 – 83.
- Sliacky, Ondrej: Publicistika ako svedectvo a stimul. Zlatý máj, 29, 19885, č.7, s.401 – 405.
- Kopál, Ján: Nad dielom Ruda Morica. Slovenské pohľady, 102, 1986, č.3, s.91 – 95.
- Klátik, Zlatko: Človek a príroda v próze Ruda Morica 1-2 Zlatý máj, 32, 1988, č.3, s.138 – 146; č.4, s.201 – 206.
- Noge, Július: Literatúra v literatúre. SPN, Bratislava 1988.
- Tučná, Eva: Reflexie o literatúre pre deti a mládež. Nitra 1993.
- Kopál, Ján: Próza a poézia pre mládež. Nitra 1997.
Externé zdroje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudmila Šinalová-Kopecká
Ľudmila Podjavorinská
Ľudo Ondrejov
Ľudo Zúbek
Ľudo Zelienka
Štefánia Pártošová
Štefan Žáry
Štefan Balák
Štefan Kasarda
Želmíra Gašparíková
Alfonz Bednár
Alta Vášová
Andrea Gregušová
Andrej Chudoba
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Andrej Sládkovič
Anita Tešovičová
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Emanuel Timko
Anton Habovštiak
Anton Hykisch
Anton Marec
Belo Kapolka
Benjamín Tinák
Blažej Krasnovský
Božena Mačingová
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Dana Podracká
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Roll
Dušan Taragel
Elena Čepčeková
Elena Lacková
Emil Svetoň
Erik Groch
Ferdinand Gabaj
Fraňo Kráľ
František Kreutz
František Lipka
Františka Svobodová-Goldmannová
Gabriela Spustová Izakovičová
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hana Ponická
Hana Zelinová
Helena Križanová-Brindzová
Igor Otčenáš
Ivan Čajda
Ivan Hudec
Ján Štrasser
Ján Andel
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Kostra
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Navrátil
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Smrek
Ján Solovič
Ján Stacho
Ján Tužinský
Július Satinský
Jana Šrámková (1942)
Jana Bodnárová
Jarmila Štítnická
Jaroslava Blažková
Jaroslav Kejzlar
Jela Mlčochová
Jozef Žarnay
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Repko
Jozef Tatár
Jozef Telgársky
Jozef Urban (básnik)
Juraj Kuniak
Kamil Peteraj
Katarína Habovštiaková
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kristína Royová
Krista Bendová
Ladislav Švihran
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Marek Vadas
Margita Figuli
Margita Kováčová (spisovateľka)
Marianna Grznárová
Marta Hlušíková
Martin Hranko
Martin Miloš Braxatoris
Martin Vanek
Mieroslav Pinka
Mikuláš Kasarda
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Ferko
Milan Lechan
Milan Rúfus
Miroslav Saniga
Miroslav Válek
Nataša Tanská
Nora Baráthová
Pavel Mučaji
Pavol Dobšinský
Pavol Michal Kuzmány
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Glocko
Peter Holka
Peter Kováčik
Peter Prídavok
Peter Sever
Peter Stoličný
Rehor Uram Podtatranský
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Fabry
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Sibyla Mislovičová
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Toňa Revajová
Tomáš Janovic
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viera Markovičová-Záturecká
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Ferko
Vladimír Reisel
Vlado Bednár
Vojtech Kondrót
Vojtech Mihálik
Zdena Orgoníková
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zuzana Csontosová
Zuzana Kuglerová
Zuzana Mojžišová (filmová kritička)
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk