Hagrid navštevoval Rokfortskú strednú školu čarodejnícku od roku 1940 a triediaci klobúk ho zaradil do Chrabromilu. V treťom ročníku ho obvinili za otvorenie Tajomnej komnaty a použitie obrovského pavúka - akromantuly - pre napadnutie muklovských študentov. Aj keď bol zo školy vyhodený, na žiadosť vtedajšieho profesora Albusa Dumbledora bol Hagrid vycvičený za hájnika a zostal bývať v malej chatrči v areáli školy. Prútik, ktorý mu po vyhodení zlomili na dve polovice, si aj naďalej ukrýval v ružovom dáždniku, vďaka ktorému mohol tajne čarovať.

V roku 1991 dostal Hagrid za úlohu uviesť Harryho Pottera do čarodejníckeho sveta. V roku 1993 Hagrid nastúpil na post profesora starostlivosti o magické bytosti po odchode profesora Silvana Kettleburna do dôchodku. Ako člen Fénixovho rádu Hagrid bojoval v niekoľkých bitkách prvej a druhej čarodejníckej vojny, vrátane bitky o Rokfort v roku 1998.

Životopis

Skorý život (1928 – 1940)

Hagrid sa narodil 6. decembra 1928 pánovi Hagridovi (čarodejníkovi) a Fridwulfe (obryni). Vyrastal v západnom Anglicku neďaleko lesa Dean, kde získal svoj osobitý prízvuk.

Keď mal Hagrid asi tri roky, jeho matka sa vrátila do svojej kolónie obrov a otca nechala, aby ho vychoval osamote. Hagrid povedal, že z detstva mal na svoju matku veľmi málo spomienok, ale na svojho otca spomínal v dobrom; ako poloobor predbehol svojho otca do svojich šiestich rokov a keď bol na svojho otca mrzutý, tak ho zobral a posadil na komodu. Neskôr, keď sa rozprával s Harrym, Ronom a Hermionou o smrti jeho matky, Hagrid pripustil, že vôbec nebola skvelou matkou. Vyrástol do výšky 350 cm, obrovský na ľudské pomery, ale veľmi malý na pomery obrov.

Školské roky na Rokforte (1940 – 1942/43)

Hagridov otec bol nadšený, keď jeho syna prijali na Rokfortskú strednú čarodejnícku školu, kde Hagrid nastúpil v roku 1940. Triediaci klobúk ho zaradil do Chrabromilu.

Počas tretieho ročníka Hagrid získal jedno zviera z dlhého radu nebezpečných domácich miláčikov: mladú akromantulu, ktorú pomenoval Aragog. V tom istom roku otvoril študent piateho ročníka Tom Marvolo Riddle, ktorý sa stal lordom Voldemortom, Tajomnú komnatu a vypustil monštrum, ktoré Riddle použil na útok a skamenenie mnohých muklovských študentov, až kým nakoniec nespôsobil smrť dievčaťa menom Myrtle Warrenová (Umrnčaná Myrta). Keď škole hrozilo zatvorenie, čo bol pre Riddla veľmi nežiadúce, dozvedel sa o Aragogovi a Hagrida za toto všetok obvinil. Pravdepodobne tomu nedopomohlo ani to, že Hagrid mal vo zvyku dostať sa do problémov každý druhý týždeň: už sa raz pokúšal chovať vlkodlačie mláďatá pod posteľou a bolo známe, že sa vkradol do Zakázaného lesa, aby zápasil s trolmi (obe tieto tvrdenia boli pravdepodobne preháňané z Riddleovej strany). Hagrid chránil Aragoga a pomohol mu utiecť do Zakázaného lesa; bol však krátko nato vylúčený z Rokfortu. O tom, čo všetko sa stalo Hagridovi jeho otec nevedel, pretože zomrel počas jeho druhého ročníka.

Po jeho vylúčení ministerstvo mágie zakázalo Hagridovi praktizovať mágiu a zlomilo mu prútik. Vtedajší učiteľ transfigurácie, Albus Dumbledore, ktorý bol presvedčený, že Hagrid je nevinný, presvedčil vtedajšieho riaditeľa Armanda Dippeta, aby nechal Hagrida zaškoliť na miesto hájnika a umožnil sirote zostať bývať na území školy. Hagrid pokračoval v kúzlení pomocou svojho ružového dáždnika, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou obsahoval zlomené fragmenty jeho prútika, alebo možno dokonca celý neporušený prútik. Možno ho zrekonštruoval Dumbledore s pomocou jeho bazového prútika, aj keď o niekoľko rokov neskôr, pretože si bazový prútik zaobstaral až v roku 1945.^{[chýba zdroj}

Prvá Čarodejnícka Vojna (1970 – 1981)

Niekedy v 70. rokoch sa Hagrid pripojil k pôvodnému Fénixovmu rádu. Bola to tajná organizácia, ktorú založil Albus Dumbledore, aby sa postavili proti lordovi Voldemortovi a jeho smrťožrútom. Rád bol postavený po tom, čo sa Voldemort vrátil zo zahraničia do Anglicka a začal svoju kampaň za prevzatie moci nad mágiou a prenasledovanie muklov a čarodejníkov s muklovským pôvodom.

Prvá vláda Voldemorta trvala roky a stavala priateľov proti sebe. Hovorilo sa, že počas tejto doby bolo ťažké vzájomne si dôverovať, pretože ste s istotou nevedeli, kto prešiel na temnú stranu. Rád spolupracoval s ministerstvom, aby sa postavil proti Temnému pánovi a jeho nasledovníkom, dokonca umožnil aurorom použiť Neodpustiteľné kliatby. Voldemort mal pod svojím velením množstvo magických temných tvorov, napríklad obrov.

Na náhly koniec prvej čarodejníckej vojny poslal Albus Dumbledore Hagrida, aby zachránil ročného Harryho Pottera z ruín domu v Godrikovej užľabine, po tom, čo lord Voldemort v roku 1981 zavraždil Jamesa aj Lily Potterovcov. Na motocykli od Siriusa Blacka, priniesol Harryho Pottera k Albusovi Dumbledorovi a Minerve McGonagallovej, ktorí umiestnili chlapca do jeho jedinej zostávajúcej rodiny - Lilinej muklovskej staršej sestry Petunie a jej manžela Vernona Dursleyho.

Medzi vojnami (1981 – 1995)

Po prijatí Harryho do Rokfortu v roku 1991 dostal Hagrid úlohu nájsť Harryho, pretože Harryho strýko Vernon robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabránil synovcovi dostať jeho list o prijatí. Na Harryho jedenáste narodeniny Hagrid našiel Dursleyovcov a Harryho v mimoriadne izolovanej chatrči v strede mora (kde sa Dursleyovci dočasne presťahovali, aby Harrymu prestali chodiť listy). Hagrid preukázal Harrymu prvú skutočnú láskavosť - priniesol mu narodeninovú tortu a tiež Harrymu prezradil, že je čarodejník. Hagrid pomohol Harrymu zorientovať sa v čarodejníckom svete tým, že ho cez Deravý kotlík vzal do Šikmej uličky, aby kúpili jeho školské potreby. Keď bol v Šikmej uličke, Hagrid vzal Harryho do čarodejníckej Gringott banky, aby vybrali peniaze z Potterovho trezoru a Hagrid pre Dumbledoora vybral Kameň mudrcov z vysoko zabezpečeného trezoru 713, aby ho mohli ešte bezpečnejšie uchovať v Rokforte. Hagrid ako darček na Harryho jedenáste narodeniny kúpil Hedvigu, snehovobielu sovu.

Hagrid sa stal priateľom Rona, Harryho a Hermiony a v priebehu ich štúdia im veľmi veľa krát pomohol. Trojica kamarátov chodievala do jeho chalupy na čaj a na kus reči.

V roku 1993 sa Hagrid stal profesorom starostlivosti o magické zvery, ale aj naďalej vykonával prácu hájnika.

V štvrtej knihe Hagrid spozná riaditeľku francúzskej čarodejníckej školy, obrovskú madam Maxime, a zaľúbi sa do nej. Rozhnevá ju však tým, že sa domnieva, že aj ona je polobor podobne ako on.

Druhá Čarodejnícka vojna (1995 – 1998)

Keď sa Albus Dumbledore dozvedel o Voldemortovom znovuzrodení, poslal Hagrida a madam Maxime do kolónií obrov na severovýchode Minsku v nádeji, že odradia obrov od toho, aby sa v budúcej vojne pridali na stranu lorda Voldemorta. Hagrid tam zistil, že jeho matka pred rokmi zomrela a že jeho nevlastný brat Grawp život vo svojej kolónii ťažko znášal, pretože bol podstatne menší ako väčšina gigantov. Hagrid kvôli tomu trval na návrate Grawpa späť do Rokfortu.

Zdravie Hagridovho miláčika Aragoga sa začalo zhoršovať a keď v roku 1997 zomrel, Hagrid spolu s Harrym a profesorom Slughornom zakopali Aragoga blízko tekvicového políčka.

Keď zomrel profesor Dumbledore, Hagrid bol veľmi flustrovaný, keďže patril k jeho najväčším podporovateľom a najlepším priateľom.

Bitka o Rokfort

Hagrid bol zajatý smrťožrútmi. Keď do lesa prišiel Harry, Hagrid na neho kričal, aby odišiel. Po zjavnej Harryho smrti, keď na neho Voldemort vyslal kliatbu Avada Kedavra, bol Hagrid prinútený odniesť Harryho späť do Rokfortu.

Hagrid bol medzi prvými, ktorí zablahoželali Harrymu po Voldemortovej konečnej porážke. Bol videný vo Veľkej sieni medzi ostatnými, ktorí prežili bitku.

Osobnosť a vlastnosti

Hagrid bol neuveriteľne srdečný, dobrosrdečný muž a pri potľapkávaní ľudí po chrbte často zabudol na svoju výnimočnú veľkosť a silu. Ďalšou z Hagridových najväčších vlastností bola jeho odvaha. Bol tiež veľmi lojálny k svojim priateľom a bol pripravený ich brániť alebo v prípade potreby za nich bojovať. Bol obzvlášť lojálny k Albusovi Dumbledorovi, ktorého popisoval ako „veľkého muža“. Reagoval by zúrivosťou, keby sa niekto odvážil uraziť riaditeľa školy. Napriek svojej lojalite však Hagrid nebol schopný strážiť tajomstvá a náhodne povedal Quirinusovi Quirrellovi, Harrymu Potterovi, Ronaldovi Weasleymu a Hermione Grangerovej tajomstvo, ako prekonať svojho trojhlavého psa Chlpáčika, ktorý v hrade strážil kameň mudrcov.

Hagrid mal veľkú záľubu v magických bytostiach, vrátane krížencov a mal lepší vzťah s väčšinou obyvateľov Zakázaného lesa ako s väčšinou ľudí, vrátane kentaurov. Mal tendenciu prehliadať nebezpečenstvá, ktoré skrývajú určité magické bytosti, ako napríklad jeho drak Norbert a jeho miláčik Aragog, o ktorom Tom Riddle v roku 1943 tvrdil, že je Slizolinským netvorom, čo malo za následok vylúčenie Hagrida zo školy. Hagrid nikdy nehovoril o tom, prečo bol vylúčený, a ignoroval akékoľvek otázky týkajúce sa toho. Hagrid mal rád bytosti všeobecne a zdalo sa, že by chcel vlastniť každé stvorenie. Odjakživa túžil chovať akéhokoľvek draka. Mal tendenciu dávať svojim miláčikom ironické mená, ako napríklad Chlpáčik pre brutálneho trojhlavého psa.

Hagrid bol veľmi citlivý človek a bolo známe, že sa rozplakal, keď bol niekto z jeho blízkych zranený alebo zabitý, alebo keď sa cítil zodpovedný za niečo, čo ohrozilo jeho priateľov, ako napríklad opilecké rozprávanie Quirinusovi Quirrellovi, ako sa dostať cez jeho obrovského trojhlavého psa.

Jeho odvaha v sebe skrývala aj hlboký strach z odmietnutia a neistoty, ktoré sa prejavili najmä keď sa izoloval po tom, čo bol odhalený ako poloobor, a pokúsil sa rezignovať zo svojej pozície učiteľa Starostlivosti o magické tvory, kým ho Dumbledore nepresvedčil o opaku.

Čarovné schopnosti a zručnosti

Na človeka, ktorý bol z Rokfortu vylúčený počas tretieho ročníka, a magickému umeniu sa tým pádom neučil dlho, bol Rubeus Hagrid pomerne dobrým čarodejníkom, ktorý zvládal bežné zaklínadlá ako napríklad vyčarovanie ohňa a zrejme aj premiestňovanie. Keďže bol napoly obrom, mal aj magické schopnosti obrov, ako napríklad veľká nadľudská sila, odolnosť voči mnohým zaklínadlám a vytrvalosť. Hagridov praktický a vonkajší štýl života mu umožnil získať ďalšie zručnosti, ako je starostlivosť o magické bytosti, remeselnícke umenie, hra na píšťalku či streľba z kuše. Vo varení, naopak, nebol príliš dobrý, aspoň nie podľa ľudského chápania.

• Magická zdatnosť: Bol schopný úspešne vykonať väčšinu svojich kúziel pomocou neverbálnej mágie - prostredníctvom svojho dáždnika, a mohol byť schopný aj bezprútikovej mágie, pričom obe formy mágie zvládne iba naozaj skúsený a silný čarodejník. Hagridova mágia však nikdy nebola bezchybná, pretože bol jediným členom Fénixovho rádu, ktorý nedokázal vyčarovať Patronusa.
• Neverbálna mágia: Hagrid bol celkom zručný v používaní neverbálnej mágie, ako to môžeme vidieť, keď neverbálne zapálil oheň a vyčaroval Dudleymu prasací chvost. Tieto kúzla ukazujú, že aj keď Hagrid nikdy nedoštudoval Rokfort, ovládal mágiu veľmi dobre, pretože neverbálna mágia sa ťažko používala (na Rokforte neverbálnu mágiu učia až v šiestom ročníku).
• Zaklínadlá: Hagrid bol aj v zväčšovacom zaklínadle, keďže ho používal na zväčšenie svojich tekvíc na obrovskú veľkosť. Jeho úspech zapôsobil na Hermionu, Freda a Georga.