ruža šípová
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Nadtrieda (superclassis) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) ružové (Rosidae) Rad (ordo) ružotvaré (Rosales) Čeľaď (familia) ružovité (Rosaceae) Rod (genus) ruža (Rosa) Druh (species) ruža šípová (R. canina)
Vedecký názov
Rosa canina L., 1753
Synonymá
Rosa canina subvar. malmundariensis Rosa canina var. malmundariensis Rosa dumalis var. malmundariensis Rosa malmundariensis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Ruža šípová (lat. Rosa canina) je ker, ktorý dosahuje výšku 1-3 metre. Hovorí sa mu tiež psia ruža, čo údajne súvisí s tým, že ju starí Rimania používali proti besnote.^[1] Pod označenie ruža šípková patrí vyše 60 variet.

Ruža je takmer v celej Európe. Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Vyskytuje sa od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m. Má rada vápenatú, hlbokú pôdu, jej korene siahajú až meter hlboko.

Opis

Šípková ruža má vzpriamené, alebo previsnuté tŕnisté vetvy. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté. Listy sú tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami. Lístky sú eliptické až vajcovité, zašpicatené, s pílovitým okrajom, 2-4 cm dlhé a 1 až 2,5 cm široké.

Kvitne v máji a v júni. Voňavé kvety bohaté na nektár majú ružovú alebo bielu farbu, merajú asi 5 až 6 cm v priemere a vyrastajú po 1-3 na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé.

Lesklé červené šípky, ktoré dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Šípky sú odolné proti mrazu.

Ker má hnedú kôru. Na vetvách tohto kríka sa objavujú výrastky, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú jablko.

Použitie

Šípky na kríku

Predtým sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky. Bežné je dnes využitie v gastronómii. Je známy pokrm staršieho dáta rosée, čo bol ochutený kapún plnený okvetnými plátkami šípovej ruže. Do mnohých pokrmov sa používa ako voňavá prísada.^[2]

Šípky sú jedlé a bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C. Varí sa z nich čaj na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dá sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva, alebo obličiek. Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno, alebo šípkový likér. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách. Upokojuje a zlepšuje schopnosť sústredenia a pomáha proti jarnej únave.

Referencie

1. ↑ http://botanika.wendys.cz/kytky/K550.php
2. ↑ KYBAL, Jan; KAPLICKÁ, Jiřina. Naše a cizí koření. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1988. Kapitola Růže šípková, s. 182.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruža šípová
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ruža šípová

Externé odkazy

• "Ruža šípová" na prirodakarlovarska.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Růže šípková na českej Wikipédii.