V 12. storočí sa Kyjevská Rus rozpadla na 13 menších nezávislých kniežatstiev. V ruských dejinách sa toto obdobie zvykne označovať ako doba ruských kniežatstiev alebo doba feudálnej rozdrobenosti. Za hranicu rozpadu sa pokladá rok 1132, kedy umrelo posledné kyjevské knieža Mstislav Veľký. Výsledkom rozpadu Staroruského štátu bol vznik nových politických zoskupení na jeho území a formácia niektorých súčasných národov východnej Európy – Rusov, Ukrajincov a Bielorusov.

Príčiny rozpadu

Základné príčiny

Ako vo väčšine európskych štátov v období raného stredoveku, tak aj v Kyjevskej Rusi príčinou rozpadu bol nárast nezhôd medzi mocou, ktorá smerovala k vojenskej demokracii a ekonomicko-sociálnym rozvojom samostatných kniežatstiev bývalej Kyjevskej Rusi.

So vzrastom blahobytu štátu a posilnením miestnej ekonomiky výhoda Kyjeva, ktorý bol v tom čase rezidenciou veľkokniežaťa a tiež hlavným zdrojom príjmov štátu, stále klesala.

Začala sa riešiť otázka federatívnych vzťahov, ktorá v niektorých prípadoch zasahovala až za hranice vnútorných záležitostí dynastie, a to ešte v časoch prvých kniežat, nakoľko v kniežatstvách Kyjevskej Rusi bola silná inteligencia, politicky a ekonomicky zainteresovaná do oddelenia Kyjeva od Staroruského kniežatstva. Jej spojenie s Rurikovcami si vyžadovalo rotáciu kniežat medzi mestami, proti tomuto však boli bojari.

Po Ľubečskom zjazde nastala decentralizácia moci v Kyjevskej Rusi, ktorá sa stala dynastickou federáciou. Jej subjektami sa stali kniežatské mestá, ktorých rýchly rozvoj podnecovalo prírodné poľnohospodárstvo a miestny obchod a remeslá.

Vonkajšie príčiny

Okrem vnútorných príčin (ekonomické a politické oslabenie postavenia Kyjeva) existovali aj vonkajšie príčiny rozpadu Kyjevskej Rusi. Začiatkom vojny Byzantíncov so seldžukmi, obzvlášť po porážke v bitke pri Manazkerte úloha obchodnej cesty „zo Škandinávie do Grécka“ začala upadať na úkor rozvoja baltských obchodných ciest vedúcich cez strednú Európu. Úpadkom obchodnej cesty sa príjmy kievských kniežat z obchodu zmenšovali.

Dôsledky rozdrobenosti

1. Feudálna rozdrobenosť spustila dynamický ekonomický rozvoj ruských zemí. Obyvateľstvo v mestách rástlo a rozvíjala sa aj kultúra. Na druhej strane však práve kultúra bola príčinou zníženia obranných možností novo vzniknutých kniežatstiev.
2. Začiatkom 13. storočia Kyjevskú Rus napádali nepriatelia z troch smerov – Polovci (z juhu), bojové výpravy nemeckých rádov (zo severozápadu, ktoré útočili na Novgorod, Pskov a Smolensk) a litovské kmene, ktoré boli nútené útočiť na Polacké kniežatstvo. Nešlo im však o veľkú expanziu hlbšie do východnej Európy. Väčšiu hrozbu pre ruské kniežatstvá predstavovali nájazdy Tatárov koncom prvej polovice 13. storočia.

Pozri aj

• Kyjevská Rus
• Staroruské kniežatstvá