O rovníku na vzducholodi alebo balóne pozri rovník (letectvo).

Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka

Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa. Rovina prechádzajúca rovníkom sa používa ako základná rovina pre určovanie súradnicovej šírky na danom telese. Na rovníku je šírka nulová (0°), smerom k severnému pólu telesa nadobúda zvyčajne kladné hodnoty a k južnému záporné.

Na rozdiel od nultého poludníka je určenie polohy rovníka u približne guľatých telies jednoznačné, pretože rovník je vždy miestom s najväčšou uhlovou vzdialenosťou od jeho rotačných pólov. Na rovníku je preto rotačná rýchlosť telesa najvyššia a na objekty nachádzajúce sa na rovníku pôsobí najväčšia odstredivá sila. Z tohto dôvodu je väčšina kozmických telies na rovníku mierne vydutých a ich rovníkový priemer je väčší ako polárny. Rovník rozdeľuje teleso (planétu alebo mesiac či hviezdu) na severnú a južnú pologuľu.

Zemský rovník

Na Zemi je rovník najdlhšou rovnobežkou (zemepisná šírka 0°). Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Meria približne 40 075 km a jeho poloha na Zemi je stanovená na základe rotácie Zeme okolo svojej osi. Predĺžená rovina zemského rovníka vytvára kružnicu – svetový rovník.

Slnko sa na svojej zdanlivej dráhe po oblohe nepohybuje rovnobežne s rovníkom, ale pod uhlom približne 23,5°. Počas roka tak Slnko nad rovníkom prejde dvakrát, a to v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti. Rovnobežky, nad ktorými sa Slnko po svojej zdanlivej dráhe po oblohe pohybuje od rovníka najďalej, sa nazývajú obratník Kozorožca a obratník Raka.

Miesta na rovníku takmer nepociťujú striedanie ročných období a dostávajú najvyšší príjem slnečného svitu a tepla na Zemi. Patria taktiež medzi miesta na Zemi s najvyšším prídelom zrážok. Nachádzajú sa tu tropické dažďové lesy. Pás okolo rovníka sa nazýva tropickým pásmom.

Krajinou, ktorá bola pomenovaná podľa rovníka je Ekvádor.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rovník