Rossova ľadová bariéra je 200 - 300 metrov hrubá (z toho 35 - 50 metrov nad hladinou) zrázna okrajová stena na konci Rossovho pobrežného ľadu pri Antarktíde (pozri Rossovo more).

Táto asi 800 (iné pramene 950) km dlhá bariéra tvorí v antarktickom lete (januári až marci) hranicu, po ktorú sa môžu plaviť lode. Poloha bariéry sa od jej objavenia sústavne postupne posúva (napr. 1841-1902 asi 0,75 km za rok na juh, 1902-1950 asi 0,75 km za rok na sever, 1950-1980 asi 4 km za rok na juh). Od bariéry sa tiež sústavne oddeľujú ľadové kryhy a vznikajú tak o. i. dočasné zátoky (napr. Veľrybia zátoka, z ktorej Roald Amundsen začal svoju expedíciu k južnému pólu).