Ronald Reagan - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ronald Reagan
Ronald Reagan
Reagan v roku 1981
Reagan v roku 1981
Ronald Reagan, podpis (z wikidata)
40. prezident USA
V úrade
20. január 1981 – 20. január 1989
ViceprezidentGeorge H. W. Bush
Predchodca Jimmy Carter George H. W. Bush Nástupca
Biografické údaje
Narodenie6. február 1911
Tampico, Illinois, USA
Úmrtie5. jún 2004 (93 rokov)
Los Angeles, Kalifornia, USA
Politická stranarepublikán
Profesiaherec a vodca odborov
VierovyznaniePresbyterianizmus
Rodina
Manželka
Odkazy
Ronald Reagan na whitehouse.gov
Spolupracuj na CommonsRonald Reagan
(multimediálne súbory)

Ronald Wilson Reagan (* 6. február 1911, Tampico, Illinois, USA – † 5. jún 2004, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol 40. prezident (od roku 1981 do 1989) Spojených štátov amerických a 33. guvernér (od 1967 do 1975) štátu Kalifornie. Predtým, ako vstúpil do politiky, bol Reagan rozhlasový moderátor, herec a vedúci Odborového zväzu hercov v USA.

Jeho prezidentstvo je často vnímané ako počiatok politickej dominancie Republikánskej strany a amerického konzervativizmu v Spojených štátoch. Pre jeho prezidentstvo je charakteristická nová ekonomická politika, prezývaná Reaganomika a konfrontačná zahraničná politika voči Sovietskemu zväzu a komunistickému hnutiu po celom svete.

Reagan porazil v prezidentských voľbách zdrvujúcim pomerom úradujúceho prezidenta Jimmyho Cartera. Reagan získal 489 hlasov voliteľov, zatiaľ čo Carter len 49. Vo veku 69 rokov sa stal najstarším prezidentom zvoleným do úradu. Bol prvým republikánom, ktorý od roku 1888 dokázal poraziť úradujúceho demokratického prezidenta a prvým kandidátom, ktorý dokázal od roku 1932 poraziť úradujúceho prezidenta bez ohľadu na stranícku príslušnosť. V roku 1984 sa v prezidentských voľbách stretol s demokratickým kandidátom Walterom Mondalom, ktorého porazil vo všetkých štátoch okrem Minnesoty a získal cez 60 percent všetkých hlasov.

V roku 2004 zomrel vo svojom dome v Bel-Air v Kalifornii vo veku 93 rokov na následky Alzheimerovej choroby, ktorou trpel niekoľko rokov.

Mladosť

Ronald Reagan sa narodil 6. februára 1911 v meste Tampico v Illinois. Bol druhým z troch synov Johna Edwarda Reagana (1883 - 1941), írsko-amerického katolíka a Nelle Clyde Wilson (1883 - 1962), ktorá mala predkov škótskeho, kanadského a anglického pôvodu a bola členkou "Disciples of Christ". Jeho starší brat bol Neil Reagan (1908 - 1996). Jeho prastarý otec z otcovej strany, Michael Reagan, prišiel do Spojených štátov z Ballyporeenu v Írsku v polovici 60. rokov 19. storočia a zvyšok jeho rodiny z otcovej strany z Írska emigroval takisto v priebehu 19. storočia. Pred príchodom do Spojených štátov sa ich priezvisko písalo Regan. Jeho prastarý otec z matkinej strany, John Wilson, imigroval do Spojených štátov z Paisley v Škótsku v 40. rokoch 19. storočia a vzal si Jane Blue, Kanaďanku z Queensu v New Brunswicku. Reaganova babička z matkinej strany, Mary Anne Elsey, sa narodila v Epsome v Surrey v Anglicku. Hoci Reaganov otec bol katolík, Reaganova matka bola aktívna protestantka a Reagan bol vychovávaný podľa učenia „Disciples of Christ“ a navštevoval cirkevnú školu Eureka College.

Jeho otec bol pravdepodobne závislý od liekov a často bol nezamestnaný. Počas svetovej hospodárskej krízy bol zamestnaný vďaka pracovnému programu WPA, ktorý bol súčasťou New Dealu[1]. Rodina krátko žila v Chicagu a v malých mestách v severnom Illinois. Reagan chodil do škôl v školskom dištrikte Mount Lebanon a na Dixon High School v Dixone v Illinois. Tam začal rozvíjať svoj rozprávačský a herecký talent. Ten bol využitý po prvýkrát, keď bol vybraný ako jeden z nováčikov, ktorí mali mať prejav počas nočného stretnutia pred začatím študentského protestu na Eureka College. V roku 1926 začal Reagan pracovať ako plavčík v Lowell Parku blízko Dixonu. Je mu pripisovaná záchrana 77 ľudí počas siedmich letných sezón, počas ktorých tam pracoval.

V roku 1932, po promócii na Eureka College (B.A. z ekonómie a sociológie), začal Reagan pracovať v rádiách WOC v Davenporte v Iowe a potom vo WHO v Des Moines ako komentátor bejzbalových zápasov Chicago Cubs, pričom dostával len strohé informácie o hre cez telegraf a za použitia svojej fantázie sa snažil domyslieť zvyšok. Raz počas deviatej smeny došlo k poruche telegrafu a Reagan rýchlo improvizoval a vymyslel si fiktívny vývoj hry (v ktorom pálkari obidvoch tímov vyautovali niekoľko nadhadzovačov), dokiaľ sa spojenie neobnovilo[2].

Hollywoodska filmová hviezda

V roku 1937, keď šiel do Kalifornie, aby podával správy o jarnom tréningu tímu Chicago Cubs, sa Reagan zúčastnil kamerovej skúšky, vďaka ktorej získal sedemročný kontrakt u Warner Brothers. Jeho zrozumiteľný hlas, príjemné vystupovanie a atletická postava ho urobili populárnym u divákov. Vo väčšine filmov hral vodcovské typy, začal s „béčkovými“ filmami a postupne sa prepracoval až k „áčkovým“.

Svoju prvú rolu získal v roku 1937 vo filme Love Is On the Air. Do konca roku 1939 sa objavil v 19 filmoch. Pred filmom Sante Fe Trail z roku 1940 hral rolu George „The Gripper“ Gippa vo filme Knute Rockne, All American. Vďaka tejto role získal prezývku „the Gripper“, ktorá ho sprevádzala už počas celého života. Reagan považoval za svoj najlepší výkon rolu vo filme Kings Row (1942), v ktorom hral mladíka, ktorému boli amputované nohy. Hlášku z filmu „Where's the rest of me?“ použil ako názov svojej autobiografie. Medzi ďalšie Reaganove filmy patrí International Squadron, Tennessee's Partner, Hellcats of the Navy, This Is the Army, The Hasty Heart, Hong Kong, The Winning Team, Bedtime for Bonzo, Cattle Queen of Montana, Storm Warning, The Killers a Prisoner of War. Medzi jeho herecké partnerky patrili Jane Wymanová, Priscilla Lane, Ann Sheridanová, Viveca Lindforsová, Patricia Nealová, Barbara Stanwycková, Rhonda Flemingová, Ginger Rogers, Doris Day, Nancy Davisová a Angie Dickinsonová. Má svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. V roku 1935 sa stal armádnym dôstojníkom v zálohe. V roku 1941 bol povolaný do služby, ale kvôli astigmatizmu bol uznaný neschopným boja. Po útoku na Pearl Harbor bol pridelený k First Motion Picture Unit, ktorý bol súčasťou letectva a robil tréningové a vzdelávacie filmy, v ktorých mohol zúžitkovať svoje filmové skúsenosti. V Hollywoode zostal až do konca vojny.

Ronald Reagan a jeho žena Nancy pri natáčaní jej filmu Donovan's Brain, 1953

Na konci 50. rokov hral Reagan v stále menej filmoch a presunul sa do televízie, kde moderoval General Electric Theater. Reagan sa objavil vo viac ako 50 televíznych drámach. V rokoch 1947 - 1952 a potom v rokoch 1959 - 1960 zastával funkciu prezidenta Screen Actors Guild (SAG, hereckých odborov). Z moderátora a umeleckého poradcu General Electric Theater sa stal jej producentom. Na konci 50. rokov zarábal Reagan asi $125 000 ročne (čo zodpovedá hodnote približne $800 000 v roku 2006). Jeho posledná rola ako profesionálneho herca bola v populárnej show Death Valley Days, ktorú moderoval a hral v nej. Posledný film, ktorý sa premietal v kinách, The Killers, natočil v roku 1964 a išlo o remake skôr natočeného filmu podľa poviedky Ernesta Hemingwaya. Reagan vo filme hral vodcu gangu. Tento film, ktorý bol pôvodne plánovaný len pre televízne vysielanie, produkovala NBC, ale nakoniec ho cenzurovala pretože obsahoval násilie. Reaganovými hereckými kolegami vo filme boli John Cassavetes, Lee Marvin a Angie Dickinsonová.

Osobný život

Ronald Reagan si 24. januára 1940 vzal herečku Jane Wymanovú. V roku 1941 sa im narodila dcéra Maureen, v roku 1945 adoptovali syna Michaela. Ich druhá dcéra, Christine, zomrela hneď po narodení, 26. júna 1947. Rozviedli sa 28. júna 1948. Znovu sa oženil 4. marca 1952 s herečkou Nancy Davisovou. Ich dcéra Patti sa narodila 21. októbra rovnakého roku. V roku 1958 sa im narodil syn Ron.

Začiatky v politike

Reagan bol pôvodne demokrat, stúpenec Franklina D. Roosevelta a programu New Deal a celoživotný obdivovateľ Rooseveltových vodcovských schopností. Ešte na konci 40. rokov bol viditeľným stúpencom Harryho S. Trumana. Ale jeho politické sympatie sa zmenili, keď začal pociťovať, že sa jeho strana mení.

Jeho prvou veľkou politickou rolou bolo vedenie Screen Actors Guild, odborov reprezentujúcich hollywoodskych hercov, ktoré boli podľa jeho vyjadrenia infiltrované komunistami. V tejto pozícii svedčil pred Komisiou pre neamerické aktivity o údajnom vplyve komunistov na filmový priemysel. V roku 1947 sa on a jeho manželka tajne stretli s agentmi FBI, ktorým vymenovali „podozrivé živly“. Medzi hercami, ktorých údajne označili, boli Larry Parks, Howard da Silva a Alexander Knox, ktorí boli neskôr predvolaní pred komisiu a zaradení na čiernu listinu. Táto informácia sa dostala na verejnosť až v dôsledku zákona o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2002[3].

Neskôr už zarytý antikomunista Reagan podporoval kandidatúru Dwighta Eisenhowera (1952, 1956) a Richarda Nixona (1960), ale zostával registrovaným členom demokratickej strany. Počas týchto rokov študoval Reagan dôkladne americkú históriu, otcov zakladateľov Spojených štátov a ekonomiku voľného trhu. Po prečítaní Hayekovej knihy "Cesta do otroctva" nadobudol presvedčenie, že socializmus bol hrozbou pre americký štýl života. Po zvolení Johna F. Kennedyho - ktorého Reagan označil za socialistu - za prezidenta, sa stal republikánom a v roku 1964 podporoval nomináciu Barryho Goldwatera na prezidentského kandidáta Republikánskej strany.

Reagan odhalil svoju ideologickú motiváciu, keď prehlásil: "Otcovia zakladatelia vedeli, že vláda nemôže kontrolovať ekonomiku bez kontroly ľudí. A vedeli, že keď sa pre to vláda rozhodne, musí pre dosiahnutie svojho cieľa použiť silu a donútenie. Došli sme k okamihu rozhodnutia." [4]

"Neopustil som Demokratickú stranu, strana opustila mňa," vyhlasoval[5]. Reagan neskôr vo svojej autobiografii "An American Life" vysvetľoval, že Franklin D. Roosevelt varoval, že sociálne programy môžu zničiť pracovnú etiku ako narkotiká a že Roosevelt zrušil dočasné sociálne programy, ktoré mali pomôcť krajine pri hospodárskej kríze hneď po tom, ako bola kríza zažehnaná. Ale programy boli po Rooseveltovej smrti obnovené.

Guvernér

V roku 1966 bol Reagan zvolený 33. guvernérom Kalifornie, keď porazil Edmunda G. "Pat" Browna, ktorý už predtým bol dvakrát zvolený. Reagan bol znovuzvolený v roku 1970, keď porazil Jesse Unruha, ale o zisk tretieho volebného obdobia sa už nepokúsil. Úradu sa ujal zložením prísahy 3. január 1967. Počas svojho prvého volebného obdobia zmrazil prijímanie nových úradníkov, ale takisto schválil zvýšenie daní, aby vyrovnal rozpočet. Reagan rýchlo umlčal vtedajšie protestné hnutia. Počas protestov v People's Parku v roku 1969 poslal 2 200 členov Národnej gardy do kampusu University of California, Berkeley. V prejave v apríli 1970 prehlásil: "Ak to má byť masaker, nech je to teraz. Appeasement nie je odpoveď."[6]

Prezidentské kampane

1976

V roku 1976 na nominačnom konvente republikánov tesne podľahol vtedajšiemu prezidentovi Geraldovi Fordovi. Napriek tomu v New Hampshire, ktorého zákonodarstvo dovoľuje voličom dopisovať prezidentského kandidáta, získal 388 hlasov. Udelenie čo len jedného write in hlasu v ľudovom hlasovaní umožňuje kandidátovi byť volený zborom voliteľov. Mikke Padden - elektor prislúchajúci Fordovi udelil tak svoj hlas Reganovi. Víťazom volieb sa vtedy stal demokrat Jimmy Carter.

1980

V roku 1980 bol jeho protikandidátom za Demokratickú stranu dovtedajší prezident Jimmy Carter, pomerne významné množstvo hlasov získal aj John Bayard Anderson, ktorý neuspel v republikánskych primárkach. John Anderson mal zo začiatku kampane vysokú podporu voličstva, až 30% tá však postupne klesala až klesla pod 7%. Napriek tomu, že jeho voliči prešli hlavne na stranu demokratického kandidáta, Reagan vo voľbách s prehľadom zvíťazil v 44 štátoch federácie. Výrazne víťazstvo zaznamenal hlavne u bielych voličov s vysokým a stredným príjmom.

1984

V roku 1984 sa Reagan uchádzal o znovuzvolenie za prezidenta. Jeho protikandidátom za demokratov bol Walter Mondale. Reagan zvíťazil v 49 štátoch. Tesne prehral iba v štáte Minnesota. Mondale taktiež vyhral v DC. Celkovo teda získal Reagan 525 voliteľov z 538 členného zboru. Z tohto pohľadu je to najvyššie víťazstvo v histórii prezidentských volieb USA vôbec.

Prezidentská funkcia

Reaganova administratíva
Úrad Meno Obdobie
Prezident Ronald Reagan 1981–1989
Viceprezident George H. W. Bush 1981–1989
Zahraničie Alexander M. Haig 1981–1982
  George P. Shultz 1982–1989
Financie Donald Regan 1981–1985
  James A. Baker III 1985–1988
  Nicholas F. Brady 1988–1989
Obrana Caspar Weinberger 1981–1987
  Frank C. Carlucci 1987–1989
Spravodlivosť William F. Smith 1981–1985
  Edwin A. Meese III 1985–1988
  Richard L. Thornburgh 1988–1989
Vnútro James G. Watt 1981–1983
  William P. Clark, Jr. 1983–1985
  Donald P. Hodel 1985–1989
Obchod Malcolm Baldrige 1981–1987
  C. William Verity, Jr. 1987–1989
Práca Raymond J. Donovan 1981–1985
  William E. Brock 1985–1987
  Ann Dore McLaughlin 1987–1989
Poľnohospodárstvo John Rusling Block 1981–1986
  Richard E. Lyng 1986–1989
Zdravotníctvo Richard S. Schweiker 1981–1983
  Margaret Heckler 1983–1985
  Otis R. Bowen 1985–1989
Školstvo Terrell H. Bell 1981–1984
  William J. Bennett 1985–1988
  Lauro Cavazos 1988–1989
Bývanie Samuel R. Pierce, Jr. 1981–1989
Doprava Drew Lewis 1981–1982
  Elizabeth Hanford Dole 1983–1987
  James H. Burnley IV 1987–1989
Energetika James B. Edwards 1981–1982
  Donald P. Hodel 1982–1985
  Donald P. Hodel 1982–1985
  John S. Herrington 1985–1989

Pokus o atentát

Krátko po svojej inaugurácii čelil Reagan pokusu o zabitie. Dňa 30. marca 1981 sa ho pokúsil zastreliť duševne chorý John Hinckley, ktorý bol súdom pre duševnú chorobu neskôr uznaný za nevinného. Hinckley vystrelil na prezidenta šesť rán z revolveru Röhm RG-14 v momente, keď prezident opúšťal hotel Hilton vo Washingtone.


Pamäti

  • Život jednoho Američana : paměti prezidenta. Preklad Jiří Vaněk. V čes. jaz. vyd. 1. Praha : Prostor, 1997. 722 s. (Portréty; zv. 6.) ISBN 80-85190-60-5. (²1998 ISBN 80-85190-85-0)

Referencie

  1. Cannon (2000): 175-78
  2. Cannon (2000) 175-78
  3. Reagan, FBI, CIA tried to quash campus unrest - 8. jún 2004, AP a USA Today.
  4. Citované Ronem Paulom Remembering Ronald Reagan in the Congressional Record 9. jún 2004.
  5. Nekrológ Ronalda Reagana, L.A. Times, 6. jún 2004
  6. Los Angeles Times, 8. apríla 1970, strana 3.

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ronald Reagan

Ázia
Úradný jazyk
Ústava Spojených štátov
Ústavodarné zhromaždenie USA
Útes
Útoky z 11. septembra 2001
Útok na Pearl Harbor
Čína
Čínska republika (1912 – 1949)
Časové pásmo
Červená pevnosť (Dillí)
Česko
Články Konfederácie
Šiitizmus
Španielčina
Španieli
Špeciálne:Hľadanie
Špeciálne:MojaDiskusia
Špeciálne:MojePríspevky
Špeciálne:Náhodná
Špeciálne:PoslednéÚpravy
Štátny prevrat
Štát (Spojené štáty)
Švajčiarsko
Železničná nehoda pri Chua-lien
Ангилал:2021 оны хөгжим
Категория:2021 год в музыке
Катэгорыя:2021 год у музыцы
קטגוריה:2021 במוזיקה
تصنيف:2021 في موسيقى
’Ndrangheta
분류:2021년 음악
.edu
.gov
.mil
.us
1. apríl
1. február
1. jún
1. január
1. marec
10. február
10. jún
10. január
10. roky 21. storočia
11. apríl
11. júl
11. jún
11. január
11. máj
12. február
12. január
13. február
13. január
14. február
14. jún
14. január
15. február
15. január
15. storočie
1565
16. apríl
16. január
16. storočie
1609
1619
17. apríl
17. storočie
1773
1775
1776
1787
1789
1791
18. február
18. január
18. máj
1812
1815
1861
19. apríl
19. február
19. január
19. marec
1917
1920
1929
1941
1991
2. apríl
2. február
2. jún
20. január
20. roky 20. storočia
20. roky 21. storočia
20. storočie
2008
2014
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
2021
2021 na Slovensku
2022
2022 na Slovensku
2023
2024
2025
2026
21. február
21. január
21. máj
21. marec
21. storočie
22. február
22. máj
22. marec
22. storočie
23. apríl
23. február
23. máj
24. január
26. jún
26. január
27. január
29. apríl
29. marec
3. máj
30. apríl
30. marec
30. roky 21. storočia
31. december
31. január
4. júl
4. január
5. január
5. marec
6. jún
6. január
6. marec
60. roky 20. storočia
7. apríl
7. marec
70. roky 18. storočia
70. roky 19. storočia
8. marec
9. apríl
9. január
90. roky 19. storočia
90. roky 20. storočia
Abraham Lincoln
Afrika
Afroameričan
Ajatolláh
Aleuty
Alexander Hamilton
Alexej Anatolievič Navaľnyj
Aljaška
Američania (USA)
Americká občianska vojna
Americká Samoa
Americká vojna za nezávislosť
Americké Panenské ostrovy
Americký dolár
Angličania
Angličtina
Apalačské vrchy
Apoštolská konštitúcia
Archaikum
Atlanta
Atlantický oceán
Atol Palmyra
Bahamy
Bahrajn
Bajkonur
Bavlna
Beringia
Beringov prieliv
Bezpilotné lietadlo
Bielorusko
Biely dom
Blízky východ
Boeing 737
Bostonské pitie čaju
Botswana
Britsko-americká vojna
Catégorie:2021 en musique
Categoría:Música en 2021
Categoria:2021 na música
Categoria:Música del 2021
Categoria:Musica nel 2021
Categorie:2021 în muzică
Categorie:Muziek in 2021
COVID-19
Dánsko
December
Dejiny Spojených štátov
Deklarácia nezávislosti Spojených štátov
Demisia
Demokratická strana (USA)
Demonym
Denali
Desaťročie
Diamant
Dohoda (prvá svetová vojna)
Dolina smrti
Donald Trump
Dragon 2
Druhá svetová vojna
Druhá vojna v Perzskom zálive
Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki
Ebolavirus
Eduard Heger
Egypt
Elefsina
Encyklopédia
Eskimáci
Estónsko
Eurázia
Európa
Európania
Európska centrálna banka
Európske hlavné mesto kultúry
Eurovision Song Contest 2021
Exil
Federácia
Florida
Floridský prieliv
Fort Worth
Francúzi
Francúzska a indiánska vojna
Franklin Delano Roosevelt
František (pápež)
Geografia USA
George Washington
Georgia (štát USA)
Giuseppe Conte
Grécko
GRBAlpha
Gregoriánsky kalendár
Guam
Guinea (štát)
Hamás
Havajčina
Havaj (štát USA)
Holandsko
Hornina
Hrubý domáci produkt
Hudsonov záliv
Hustota obyvateľstva
Igor Matovič
Index ľudského rozvoja
Indiáni
Ingenuity
Internet
Irán
Irak
ISO 3166-1
Izrael
Jávske more
Jüri Ratas
Jakarta
Japonské cisárstvo (1868 – 1945)
Japonsko
Joe Biden
Juhoamerická platňa
Juh (USA)
Julian Assange
Kódex kánonického práva
Kórejská republika
Kórejská vojna
K2 (vrch)
Kalábria
Kalendárny rok
Kalifornia
Kamala Harrisová
Kanada
Kanadský štít
Kapitol (sídlo kongresu)
Karibik
Katalánsko
Katar (štát)
Kategooria:2021. aasta muusikas
Kategori:Musikk i 2021
Kategori:Musik i 2021
Kategoria:2021eko musika
Kategoria:2021 w muzyce
Kategorie:2021 v hudbě
Kategorie:Musek 2021
Kategorie:Musik 2021
Kategorija:2021. gads mūzikā
Kategorija:2021 muzikoje
Kategorio:Muziko en 2021
Kateqoriya:2021-ci ildə musiqi
Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
Kauza zmenky TV Markíza
Kazaň
Kazachstan
Kennedyho vesmírne stredisko
Kim Čong-un
Kirgizsko
Košice
Komunizmus
Konžská demokratická republika
Konfederované štáty americké
Kongres Spojených štátov
Kongres USA
Kontajnerová loď
Kordillery
Kozmická stanica
Kozmická stanica Tchien-kung
Kozmodróm
Kremeľ
Kresťanskodemokratická únia Nemecka
Kubánska revolúcia
Kuba
Kultúra (spoločenské vedy)
Líbya
Lag ba-omer
Latinčina
Latinská cirkev
Letný čas
Liberalizmus
Lietadlo
Listina práv (USA)
Litva
Lockheed Martin F-35 Lightning II
Lotyšsko
Louisiana (francúzska kolónia)
Luokka:Vuoden 2021 musiikki
Lyžovanie
Mafia
Majstrovstvá Európy vo futbale 2020
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021
Marian Kočner
Mario Draghi
Mars
Mars 2020
Matteo Renzi
Medveďovité
Medzinárodná hokejová federácia
Medzinárodná poznávacia značka
Medzinárodná vesmírna stanica
Metrov nad morom
Metro (podzemná železnica)
Mexický záliv
Mexiko
Mexiko (mesto)
Michail Sergejevič Gorbačov
Midwest (USA)
Minimálna mzda
Mississippi (rieka)
Mjanmarsko
Mongolsko
Motu proprio
Národný park Virunga
Nízka obežná dráha Zeme
Naí Dillí
Nacistické Nemecko
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Najvyšší súd Spojených štátov
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecko
New York (mesto)
Ngozi Okonjová-Iwealová
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Niger
Northeast (USA)
Nový údel
Nový Sad
Novičok
Ohňová zem (súostrovie)
Október
Organizácia Spojených národov
Ostrov
Otrokárstvo (využívanie otrokov)
Pápež
Pacifická platňa
Pak Kun-hje
Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku
Pavol Rusko
Peňažná jednotka
Perseverance (rover)
Petra Vlhová
Philadelphia
Platňová tektonika
Pobrežné vrchy
Podkarpatská Rus
Pomoc:Úvod
Pomoc:Obsah
Portoriko
Portugalsko
Predseda vlády Slovenskej republiky
Premenená hornina
Preteky v zbrojení
Prezidentská republika
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
Prezident Slovenskej republiky
Prezident Spojených štátov
Prvá svetová vojna
Rímska číslica
Raúl Castro
Rada Európskej únie
Raman Dzmitryjevič Pratasevič
Republikánstvo
Riga
Ronald Reagan
Rotterdam
Rozpad Sovietskeho zväzu
Rusko
Samojčina
SaS
Saudská Arábia
Senát USA
Severná Amerika
Severná Kórea
Severné Mariány
Severný ľadový oceán
Severoamerická platňa
Sierra Nevada (USA)
Skalnaté vrchy
Slovensko
Slovník slovenského jazyka (Peciar)
Sme rodina
Snemovňa reprezentantov Spojených štátov
Sociálne poistenie
Sojuz-2 (nosná raketa)
Sopka
Soufrière (Svätý Vincent a Grenadíny)
Southwest (USA)
Sovietsky zväz
SpaceX Crew-2
Spojené štáty
Spojené štáty (rozlišovacia stránka)
Spojené štáty americké
Spojené arabské emiráty
Spojené kráľovstvo
Sputnik V
Storočie
Studená vojna
Subdukcia
Suezský prieplav
Superveľmoc
Svetová obchodná organizácia
Svetový čas
Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021
Sviatlana Heorhijevna Cichanovská
Taiwan
Taliansko
Tchien-wen-1
Temešvár
The Star-Spangled Banner
Thomas Jefferson
Tichý oceán
Torpédoborec
Tretia vojna v Perzskom zálive
Trinásť kolónií
Ukrajina
USA
USA (rozlišovacia stránka)
Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)
Veľká panva
Veľké prérie
Versaillský mier (1783)
Vesmírne preteky
Viceprezident
Viceprezident Spojených štátov
Vietnamská vojna
Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021
Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021#Koaličná kríza
Vlajka Spojených štátov
Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)
Vyvretá hornina
Washington, D. C.
Wen-čchang (kozmodróm)
WikiLeaks
Wikipédia
Wikipédia:Kaviareň
Wikipédia:Portál komunity
YouTube
Západná Európa
Zablokovanie Suezského prieplavu
Zatmenie Slnka
ZA ĽUDÍ
Zem
Zemepisné súradnice
Zima
Zlato
Znak Spojených štátov
Zoznam štátnych hymien
Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia
Zoznam štátov podľa HDI
Zoznam štátov podľa HDP
Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily
Zoznam štátov podľa hustoty obyvateľstva
Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov
Zoznam štátov podľa rozlohy
Zoznam hlavných miest
Zoznam internetových domén najvyššej úrovne
Zoznam národných mott
Zoznam prezidentov Spojených štátov
Zoznam smerových telefónnych čísiel štátov
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk