Rimuš

Rimuš, asi 2279 – 2270 pred Kr. (stredná chronológia) bol druhý kráľ Akkadskej ríše. Bol synom Sargona Akkadského a kráľovnej Tašlultum. Jeho nástupcom bol jeho brat Maništuš a bol strýkom Naram-Sina Akkadského. Naram-Sin posmrtne zbožštil Sargona a Maništuša, ale nie svojho strýka.^[1] Jeho sestrou bola Enheduanna, ktorá sa považuje za najstaršiu známu menovanú autorku vo svetových dejinách.^[2] O jeho bratovi Šu-Enlil je známe len málo. Existovalo mesto Dur-Rimuš (Pevnosť Rimuš), ktoré sa nachádzalo v blízkosti Tell Išalí a Chafadža. Bolo známe ako kultové centrum boha búrky Adada.^[3]^[4]

Životopis

Podľa Sumerského kráľovského zoznamu jeho vláda trvala 9 rokov (hoci vo variantných kópiách sa uvádza 7 alebo 15 rokov.)^[5] Zachoval sa jeden letopočet pre neznámy rok jeho vlády: „Rok, v ktorom bol Adab zničený." Tradícia udáva, že bol zavraždený, ako sa píše v Bárûtu, „umení veštca", kompendiu haruspexov z prvého tisícročia pred Kr.: „Ak je srdce ako semenník, znamenie kráľa Rimuša, ktorého jeho dvorania zabili svojimi valcovými pečaťami".^[6]^[7] Po ňom nastúpil jeho brat Maništuš.^[8]^[9] Verzia Sumerského zoznamu kráľov z obdobia Ur III obracia poradie Rimuša a Maništuša.^[10]^[11]

Jeho vláda bola do istej miery typická pre vládcu Mezopotámie s náležitou pozornosťou venovanou rôznym božstvám a ich chrámom. Viacero jeho votívnych darov sa našlo vo vykopávkach chrámov vo viacerých mezopotámskych mestách vrátane miest Ur, Sippar, Chafadža a Brak.^[12]^[13] Po dobytí Elamu venoval Enlilovi, hlavnému božstvu Nippuru, 30 man (mana bola asi pol kilogramu) zlata, 3 600 man medi a 360 otrokov.^[14]^[15] Ďalším príkladom devocionálnej činnosti bola socha, ktorú Rimuš daroval v Nippure (známa len z nápisu). Zloženie sochy podlieha spôsobu prekladu. Predpokladá sa cín, bronz (zliatina cínu a medi), ako aj meteorické železo.^[16]^[17]

Rôzne texty naznačovali, že počas jeho vlády pokračovala hospodárska činnosť, a to aj napriek vojenskej aktivite, ktorá bola možno obsiahnutá v krátkom časovom období.^[18]^[19]

Väčšinu jeho krátkej vlády zabralo upevňovanie ríše, ktorú vytvoril jeho otec Sargon, prvý vládca Akkadskej ríše. Táto ríša sa rozprestierala na západe v dnešnej Sýrii na miestach ako Tell Brak a Tell Leilan, na východe v Elame a pridružených oblastiach, na severe v južnej Anatólii a na juhu pri „dolnom mori", ktoré zahŕňalo všetky tradičné sumerské mocnosti ako Uruk, Ur a Lagaš. Všetky tieto politické útvary mali dlhú históriu ako nezávislé mocnosti a počas existencie Akkadskej ríše pravidelne opätovne presadzovali svoje záujmy.^[20]

Konsolidácia sumerských miest

Podľa nápisov čelil Rimuš rozsiahlym vzburám a musel od vzbúrených ensisov znovu dobývať mestá Ur, Umma, Adab, Lagaš, Der, KI.ANki a Kazallu (KI.ANki sa predpokladá v lokalite Tell Šmet).^[21]^[22]^[23]

Rimuš zaviedol masové vraždenie a rozsiahle ničenie sumerských mestských štátov a o svojich ničeniach viedol dôkladné záznamy. Väčšina veľkých sumerských miest bola zničená a ľudské straty Sumerov boli obrovské.^[21] Zdá sa, že mesto Šuruppak bolo ušetrené.^[24]

Ťaženia proti Elamu a Marhaši

Existujú aj záznamy o víťazných výpravách proti Elamu a Marhaši (sumerský názov pre akkadský „Parachšum"). Podľa tohto opisu sa na konflikte zúčastnili aj vojská z (Meluhy).^[21] Po víťazných výpravách Rimuša by za jeho nástupcu Maništušua vládli Elamu akkadskí vojenskí guvernéri, počnúc Ešpumom, a Pašimu na iránskom pobreží vládol akkadský guvernér menom Ilšu-rabi.^[25] V inej verzii textu sa Rimuš nazýva „kráľom Kišu" ako jeho otec.^[26]^[27]

Referencie

↑ William W. Hallo, Royal Titles from the Mesopotamian Periphery, Anatolian Studies 30, S 89–19, 1980
↑ Helle, Sophus, Enheduana’s World, Enheduana: The Complete Poems of the World's First Author, New Haven: Yale University Press, pp. 103-133, 2023 ISBN 9780300264173
↑ Harris, Rivkah, The Archive of the Sin Temple in Khafajah (Tutub), Journal of Cuneiform Studies, vol. 9, no. 2, S 31–58, 1955
↑ Green, Alberto R. W., Mesopotamia: The Land between Two Rivers, The Storm-God in the Ancient Near East, University Park, USA: Penn State University Press, S. 8-88, 2003 ISBN 978-1-57506-069-9
↑ Poebel, A., Ein neues Fragment der altbabylonischen Königsliste, Zeitschrift für Assyriologie und Vorderasiatische Archäologie, vol. 34, no. Jahresband, S. 39-53, 1922
↑ Van De Mieroop, Marc, The Structure of Knowledge of the Universe, Philosophy before the Greeks: The Pursuit of Truth in Ancient Babylonia, Princeton: Princeton University Press, S. 113-140, 2015
↑ Ulla Koch-Westenholz (2000). Babylonian Liver Omens: The Chapters Manzazu, Padanu, and Pan Takalti of the Babylonian Extispicy Series Mainly from Assurbanipal's Library. Museum Tusculanum.
↑ Samuel Noah Kramer (1963). The Sumerians: Their History, Culture, and Character. University of Chicago Press. ISBN 978-0-226-45238-8.
↑ Mario Liverani (2002). Reviewed Work: Mesopotamien. Akkade-Zeit und Ur III-Zeit. Orbis Biblicus et Orientalis 160/3 by Walther Sallaberger, Aage Westenholz, P. Attinger, M. Wäfler. Archiv für Orientforschung. 48/49: 180–181. JSTOR 41668552.
↑ Steinkeller, P., An Ur III manuscript of the Sumerian King List", in: W. Sallaberger (ed.), Literatur, Politik und Recht in Mesopotamien. Festschrift für Claus Wilcke, OBC 14, Wiesbaden, 267–29, 2003
↑ Thomas, Ariane, The Akkadian Royal Image: On a Seated Statue of Manishtushu, Zeitschrift für Assyriologie und vorderasiatische Archäologie, vol. 105, no. 1-2, S. 86-117, 2015
↑ Henri Frankfort, Tell Asmar, Khafaje and Khorsabad: Second Preliminary Report of the Iraq Expedition, Oriental Institute Communication 16, 1933
↑ Eppihimer, Melissa, Assembling King and State: The Statues of Manishtushu and the Consolidation of Akkadian Kingship, American Journal of Archaeology, vol. 114, no. 3, S. 365–80, 2010
↑ E. Sollberger and J.R. Kupper, Inscriptions royales sumeriennes et akkadiennes, Paris, 1971
↑ Ratnagar, Shereen F., Theorizing Bronze-Age Intercultural Trade : The Evidence of the Weights, Paléorient, vol. 29, no. 1, S. 79–92, 2003
↑ B. R. Foster, The Age of Agade, Inventing Empire in Ancient Mesopotamia, London, New York 2016 ISBN 978-1138909755
↑ Dayton, J. E., "The Problem of Tin in the Ancient World", World Archaeology, vol. 3, no. 1, pp. 49–70, 1971
↑ Foster, B. R., Management and Administration in the Sargonic Period, in: M. Liverani (ed.) Akkad, the First World Empire: Structure, Ideology, Traditions HANES 5, Padova: Sargon srl., S. 25–39, 1993
↑ Foster, Benjamin R., New Light on the ‘Mu-Iti’ Texts, Orientalia, vol. 48, no. 2, S. 153–62, 1979
↑ Weiss, Harvey, Excavations at Tell Leilan and the Origins of North Mesopotamian cities in the Third Millennium B.C., Paléorient, vol. 9, no. 2, S. 39–52, 1983
↑ ^a ^b ^c Hamblin, William J. (2006). Warfare in the Ancient Near East to 1600 BC: Holy Warriors at the Dawn of History. Routledge. S. 93–94. ISBN 978-1-134-52062-6
↑ Foster, B., Umma in the Sargonic Period, Memoirs of the Connecticut Academy of Arts and Science 20, Hamden, Conn.: Archon Books, 1882
↑ Salman Fahad, Sa’ad and Abdul-Qadir Abbas, Raghad, Cuneiform Tablets from Shmet from the Excavation Season of 2001, Zeitschrift für Assyriologie und vorderasiatische Archäologie, vol. 110, no. 1, S. 1-13, 2020
↑ Frahm, Eckart, and Elizabeth E. Payne, Šuruppak under Rīmuš: A Rediscovered Inscription, Archiv Für Orientforschung, vol. 50, S. 50–55, 2003
↑ Potts, D. T. (2016). The Archaeology of Elam: Formation and Transformation of an Ancient Iranian State. Cambridge University Press. S 96–97. ISBN 978-1-107-09469-7.
↑ Michalowski, Piotr, New Sources Concerning the Reign of Naram-Sin, Journal of Cuneiform Studies, vol. 32, no. 4, pp. 233–46, 1980
↑ Maeda, Tohru, 'King of Kish' in Pre-Sargonic Sumer, Orient 17, S. 1-17, 1981

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rimuš

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rimush na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] William W. Hallo, Royal Titles from the Mesopotamian Periphery, Anatolian Studies 30, S 89–19, 1980

[2] Helle, Sophus, Enheduana’s World, Enheduana: The Complete Poems of the World's First Author, New Haven: Yale University Press, pp. 103-133, 2023 ISBN 9780300264173

[3] Harris, Rivkah, The Archive of the Sin Temple in Khafajah (Tutub), Journal of Cuneiform Studies, vol. 9, no. 2, S 31–58, 1955

[4] Green, Alberto R. W., Mesopotamia: The Land between Two Rivers, The Storm-God in the Ancient Near East, University Park, USA: Penn State University Press, S. 8-88, 2003 ISBN 978-1-57506-069-9

[5] Poebel, A., Ein neues Fragment der altbabylonischen Königsliste, Zeitschrift für Assyriologie und Vorderasiatische Archäologie, vol. 34, no. Jahresband, S. 39-53, 1922

[6] Van De Mieroop, Marc, The Structure of Knowledge of the Universe, Philosophy before the Greeks: The Pursuit of Truth in Ancient Babylonia, Princeton: Princeton University Press, S. 113-140, 2015

[7] Ulla Koch-Westenholz (2000). Babylonian Liver Omens: The Chapters Manzazu, Padanu, and Pan Takalti of the Babylonian Extispicy Series Mainly from Assurbanipal's Library. Museum Tusculanum.

[8] Samuel Noah Kramer (1963). The Sumerians: Their History, Culture, and Character. University of Chicago Press. ISBN 978-0-226-45238-8.

[9] Mario Liverani (2002). Reviewed Work: Mesopotamien. Akkade-Zeit und Ur III-Zeit. Orbis Biblicus et Orientalis 160/3 by Walther Sallaberger, Aage Westenholz, P. Attinger, M. Wäfler. Archiv für Orientforschung. 48/49: 180–181. JSTOR 41668552.

[10] Steinkeller, P., An Ur III manuscript of the Sumerian King List", in: W. Sallaberger (ed.), Literatur, Politik und Recht in Mesopotamien. Festschrift für Claus Wilcke, OBC 14, Wiesbaden, 267–29, 2003

[11] Thomas, Ariane, The Akkadian Royal Image: On a Seated Statue of Manishtushu, Zeitschrift für Assyriologie und vorderasiatische Archäologie, vol. 105, no. 1-2, S. 86-117, 2015

[12] Henri Frankfort, Tell Asmar, Khafaje and Khorsabad: Second Preliminary Report of the Iraq Expedition, Oriental Institute Communication 16, 1933

[13] Eppihimer, Melissa, Assembling King and State: The Statues of Manishtushu and the Consolidation of Akkadian Kingship, American Journal of Archaeology, vol. 114, no. 3, S. 365–80, 2010

[14] E. Sollberger and J.R. Kupper, Inscriptions royales sumeriennes et akkadiennes, Paris, 1971

[15] Ratnagar, Shereen F., Theorizing Bronze-Age Intercultural Trade : The Evidence of the Weights, Paléorient, vol. 29, no. 1, S. 79–92, 2003

[16] B. R. Foster, The Age of Agade, Inventing Empire in Ancient Mesopotamia, London, New York 2016 ISBN 978-1138909755

[17] Dayton, J. E., "The Problem of Tin in the Ancient World", World Archaeology, vol. 3, no. 1, pp. 49–70, 1971

[18] Foster, B. R., Management and Administration in the Sargonic Period, in: M. Liverani (ed.) Akkad, the First World Empire: Structure, Ideology, Traditions HANES 5, Padova: Sargon srl., S. 25–39, 1993

[19] Foster, Benjamin R., New Light on the ‘Mu-Iti’ Texts, Orientalia, vol. 48, no. 2, S. 153–62, 1979

[20] Weiss, Harvey, Excavations at Tell Leilan and the Origins of North Mesopotamian cities in the Third Millennium B.C., Paléorient, vol. 9, no. 2, S. 39–52, 1983

[:0-21] Hamblin, William J. (2006). Warfare in the Ancient Near East to 1600 BC: Holy Warriors at the Dawn of History. Routledge. S. 93–94. ISBN 978-1-134-52062-6

[22] Foster, B., Umma in the Sargonic Period, Memoirs of the Connecticut Academy of Arts and Science 20, Hamden, Conn.: Archon Books, 1882

[23] Salman Fahad, Sa’ad and Abdul-Qadir Abbas, Raghad, Cuneiform Tablets from Shmet from the Excavation Season of 2001, Zeitschrift für Assyriologie und vorderasiatische Archäologie, vol. 110, no. 1, S. 1-13, 2020

[24] Frahm, Eckart, and Elizabeth E. Payne, Šuruppak under Rīmuš: A Rediscovered Inscription, Archiv Für Orientforschung, vol. 50, S. 50–55, 2003

[25] Potts, D. T. (2016). The Archaeology of Elam: Formation and Transformation of an Ancient Iranian State. Cambridge University Press. S 96–97. ISBN 978-1-107-09469-7.

[26] Michalowski, Piotr, New Sources Concerning the Reign of Naram-Sin, Journal of Cuneiform Studies, vol. 32, no. 4, pp. 233–46, 1980

[27] Maeda, Tohru, 'King of Kish' in Pre-Sargonic Sumer, Orient 17, S. 1-17, 1981

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]