Richterova stupnica

Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).

Súhrn všetkých možných lokálnych magnitúd, najmä ak sú rozdelené na "stupne" podľa účinkov na zemský povrch, sa niekedy nazýva stupnica lokálne magnitúdo/magnitudo, Richterova magnitúdová stupnica, Richterova stupnica či Richterova škála. Výraz "stupnica" sa v tejto súvislosti niekedy považuje za nevhodný, pretože ide o veličinu, ktorá nadobúda (takmer) kontinuálne hodnoty, a teda to nie je stupnica v pravom slova zmysle. Problematický je aj atribút "Richterov" v názve veličiny či stupnice, pretože Richterovo magnitúdo je prísne vzaté len názov lokálneho magnitúda platného pre geologické podmienky južnej Kalifornie. Pre iné oblasti Zeme je teda vhodné hovoriť len o "lokálnom magnitúde", napr. na Slovensku sa používa lokálne magnitúdo pre Západné Karpaty. Okrem toho aj sám Richter hovoril len o "magnitude local" (lokálna magnitúda).

Charakteristika

V roku 1935 Charles F. Richter a Beno Gutenberg z California Institute of Technology vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou Richterovi bola stupnica hviezdnych magnitúd používaná v astronómii na opis magnitúdy (hviezdnej veľkosti) a ďalších objektov na oblohe.

Richter vybral za magnitúdu 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu.

Richterova stupnica
Názov	Magnitúda	Účinky	Frekvencia výskytu
mikro	< 2	Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné	Niekoľko miliónov za rok
veľmi malé	2,0 – 2,9	Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné	Viac ako milión za rok
malé	3,0 – 3,9	Dá sa pocítiť, ale bez spôsobených škôd	Viac ako 100 000 za rok
slabé	4,0 – 4,9	Cítiť trasenie vecí v domoch, bez významných škôd	10 000 až 15 000 za rok
stredné	5,0 – 5,9	Zle postavené budovy môžu spadnúť	1 000 až 1 500 za rok
silné	6,0 – 6,9	Veľké škody až na ploche 100 km²	100 až 150 za rok
veľké	7,0 – 7,9	Veľké škody na veľkých oblastiach	10 až 20 za rok
veľmi veľké	8,0 – 8,9	Škody na niekoľko sto kilometroch	Jedno za rok
masívne	9,0 – 9,9	Veľké škody na niekoľko tisíc kilometroch	Jedno za 10 až 50 rokov
meteorické	10+	doposiaľ nezaznamenané	Extrémne zriedkavo

Pozri aj

magnitúdo

Externé odkazy

Zemetrasenia na Slovensku. Enviromagazín 5/2008

Portál vedy o Zemi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.