A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).
Súhrn všetkých možných lokálnych magnitúd, najmä ak sú rozdelené na "stupne" podľa účinkov na zemský povrch, sa niekedy nazýva stupnica lokálne magnitúdo/magnitudo, Richterova magnitúdová stupnica, Richterova stupnica či Richterova škála. Výraz "stupnica" sa v tejto súvislosti niekedy považuje za nevhodný, pretože ide o veličinu, ktorá nadobúda (takmer) kontinuálne hodnoty, a teda to nie je stupnica v pravom slova zmysle. Problematický je aj atribút "Richterov" v názve veličiny či stupnice, pretože Richterovo magnitúdo je prísne vzaté len názov lokálneho magnitúda platného pre geologické podmienky južnej Kalifornie. Pre iné oblasti Zeme je teda vhodné hovoriť len o "lokálnom magnitúde", napr. na Slovensku sa používa lokálne magnitúdo pre Západné Karpaty. Okrem toho aj sám Richter hovoril len o "magnitude local" (lokálna magnitúda).
Charakteristika
V roku 1935 Charles F. Richter a Beno Gutenberg z California Institute of Technology vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou Richterovi bola stupnica hviezdnych magnitúd používaná v astronómii na opis magnitúdy (hviezdnej veľkosti) a ďalších objektov na oblohe.
Richter vybral za magnitúdu 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu.
Richterova stupnica | |||
---|---|---|---|
Názov | Magnitúda | Účinky | Frekvencia výskytu |
mikro | < 2 | Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné | Niekoľko miliónov za rok |
veľmi malé | 2,0 – 2,9 | Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné | Viac ako milión za rok |
malé | 3,0 – 3,9 | Dá sa pocítiť, ale bez spôsobených škôd | Viac ako 100 000 za rok |
slabé | 4,0 – 4,9 | Cítiť trasenie vecí v domoch, bez významných škôd | 10 000 až 15 000 za rok |
stredné | 5,0 – 5,9 | Zle postavené budovy môžu spadnúť | 1 000 až 1 500 za rok |
silné | 6,0 – 6,9 | Veľké škody až na ploche 100 km2 | 100 až 150 za rok |
veľké | 7,0 – 7,9 | Veľké škody na veľkých oblastiach | 10 až 20 za rok |
veľmi veľké | 8,0 – 8,9 | Škody na niekoľko sto kilometroch | Jedno za rok |
masívne | 9,0 – 9,9 | Veľké škody na niekoľko tisíc kilometroch | Jedno za 10 až 50 rokov |
meteorické | 10+ | doposiaľ nezaznamenané | Extrémne zriedkavo |
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk