A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Reynaldo Bignone | ||||||||
39. prezident Argentínskej republiky (de facto) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1. júl 1982 – 10. december 1983 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 21. január 1928 Morón, Argentína | |||||||
Úmrtie | 7. marec 2018 (90 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Alma mater | Vysoká vojenská škola | |||||||
Profesia | vojak | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Nilda Raquel Belénová | |||||||
Deti | Cristina Raquel Mabel Beatriz Carlos Daniel | |||||||
Odkazy | ||||||||
Reynaldo Bignone (multimediálne súbory) | ||||||||
Reynaldo Benito Antonio Bignone Ramayón (* 21. január 1928, Morón – † 7. marec 2018, Buenos Aires) bol argentínsky politik a vojak. 1. júla 1982 sa stal (de facto) 39. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 44. prezidenta krajiny. Pôsobil v argentínskej armáde, dosiahol hodnosť divízneho generála. Bol posledným vojenským prezidentom počas tzv. Národného reorganizačného procesu, ktorý sa vyznačoval systematickým porušovaním ľudských práv, ktoré zahŕňalo politické vraždy, mučenia, únosy, väznenia, či odoberania detí. Dva roky po páde vojenského režimu, teda v roku 1985, bol za tieto zločiny súdený v civilnom procese, kde bol oslobodený. V roku 1990 navyše udelil prezident Carlos Menem amnestiu na zločiny spáchané počas vlády vojenskej chunty, čo malo vylučovať Bignoneho stíhanie v budúcnosti. V roku 2007 po veľkom spoločenskom tlaku zrušil argentínsky najvyšší súd amnestie prezidenta Menema ako neústavné, čo umožnilo zahájiť nové súdne procesy. V nasledujúcich rokoch bol opakovane odsúdený na mnohoročné tresty odňatia slobody a dokonca aj na doživotie za svoj podiel na zločinoch proti ľudskosti. Na druhej strane umožnil konanie slobodných a demokratických volieb a návrat civilnej demokratickej vlády k moci.
Životopis
Narodil sa v meste Morón v provincii Buenos Aires, jeho otec mal taliansky a nemecký pôvod, jeho matka zas mala francúzsky a gibraltársky pôvod. Vo veku 19 rokov sa pripojil k ozbrojeným silám, najskôr študoval na Národnej vojenskej akadémii, následne na Vysokej vojenskej škole. Absolvoval tiež štúdium v Španielsku, po čom bol v roku 1964 vymenovaný za veliteľa 4. pešieho pluku argentínskych pozemných síl. V roku 1975 sa dostal do generálneho štábu pozemných síl a súčasne sa stal riaditeľom Národnej vojenskej akadémie. V marci 1976 sa aktívne podieľal na vojenskom prevrate, ktorým bola zosadená prezidentka María Estela Martínezová Perónová.[1] Ozbrojené sily prevzali vládu nad štátom, prezidentom sa stal generál Jorge Rafael Videla a začal sa tzv. Národný reorganizačný proces, ktorý sa vyznačoval zločinmi proti ľudskosti zo strany ozbrojených síl. Na tejto činnosti sa Bignone aktívne podieľal, keď velil tajnému zariadeniu v nemocnici Posadas, kde armáda zriadila tajnú väznicu, kde dochádzalo k mučeniu personálu tejto nemocnice, z ktorého mnoho členov následne zmizlo. Od decembra 1976 do decembra 1977 bol veliteľom vojenských zariadení na vojenskej základni Campo de Mayo, kde bola tajná väznica El Campito a súčasne velil vojenským operáciám v rámci mesta Buenos Aires. Keď v marci 1981 musel generál Videla odísť z funkcie prezidenta, požiadal Bignone o svoje uvoľnenie do dôchodku.[2]
Zmeny ale priniesla Falklandská vojna z polovice roka 1982, ktorú Argentína prehrala. Prezident Leopoldo Galtieri musel 18. júna skončiť vo funkcii a ozbrojené sily hľadali nového prezidenta. Vo vnútri ozbrojených síl súčasne ale prebiehal vnútorný spor o to, ako ďalej postupovať. Bignone sa ešte pred tým odklonil od frakcie presadzujúcej tvrdú líniu, ktorú reprezentoval bývalý prezident Leopoldo Galtieri. Až do vymenovania riadneho prezidenta ale krajine dočasne vládol generál Alfredo Oscar Saint Jean. Galtieriho nakoniec armáda presadila do funkcie prezidenta, ktorej sa ujal 1. júla 1982. Bignone však čelil rovnakým problémom, ako jeho predchodcovia, ekonomická situácia bola katastrofálna, inflácia stúpla na rekordných 200%. V septembri vláda pristúpila k nariadeniu výšky cien niektorých tovarov, aby zabezpečila ich dostupnosť pre obyvateľov. Začala sa tiež riešiť otázka, čo s následkami Špinavej vojny a Falklandskej vojny. Časť generálov žiadala zaistenie beztrestnosti pre ľudí, ktorí mali tieto udalosti na svedomí. Zároveň sa znova aktivizovali hnutia žiadajúce dodržiavanie ľudských práv, na ich zvýšenú aktivitu reagoval režim opätovným pokračovaním represii. Ozbrojené sily však začali pripúšťať, že počas ich vlády dochádzalo k excesom, no odmietali obvinenia zo systematického prenasledovania a mučenia oponentov. Ani to však nezabránilo odhaľovaniu ďalších dôkazov o zločinoch vojenskej chunty, vrátane masových hrobov so stovkami obetí.[1] Bignone začal vyjednávať, no jednania neboli jednoduché, keďže armáda žiadala beztrestnosť za zločiny spáchané počas jej vládnutia, zároveň generáli žiadali svoju prítomnosť v novej vláde. Na konci roka 1982 začali masové protesty, ktoré armáda veľmi tvrdo potlačila, nasledovala generálna stávka. Bignone tak oznámil, že voľby sa budú konať na jeseň 1983. Už čoskoro niektorí armádni predstavitelia dokonca prestali tajiť, čo sa počas vojenskej vlády dialo, no svoje konanie ospravedlňovali hrozbou komunizmu a prakticky nikto neprejavil ľútosť. V septembri 1983 prijala vojenská vláda zákon o amnestii, no všetky politické strany okamžite vyhlásili, že tento zákon okamžite zrušia, čo sa aj stalo.[3]
Po oznámení dátumu volieb prijal Bignone 28. apríla 1983 rozhodnutie, ktorým nariadil zničenie dokumentácie o zločinoch vojenskej chunty. Najvážnejšími kandidátmi na prezidenta sa stali Raúl Alfonsín z Radikálnej občianskej únie a Ítalo Luder z Justicialistickej strany. Alfonsín sa stal počas kampane tak populárny, že iba v Buenos Aires prišlo na jeho míting pol milióna ľudí. Voľby v októbri 1983 nakoniec vyhral Raúl Alfonsín a jeho Radikálna občianska únia, ktorá získala aj väčšinu v parlamente.[4] Už 22. apríla 1985 sa začal na civilnom súde proces s čelnými predstaviteľmi vojenskej chunty. V týchto procesoch bol ale Bignone oslobodený. Následne v roku 1990 udelil prezident Carlos Menem amnestiu na zločiny spáchané počas vlády vojenskej chunty. Napriek tomu už v januári 1999 začalo vyšetrovanie prípadov odobratých detí disidentom, ktorí boli zavraždení. V roku 2006 bolo Bignonemu nariadené domáce väzenie, o rok neskôr už bol presunutý do väznice a obvinený zo zodpovednosti z odobratia až 500 detí disidentom. V roku 2010 bol uznaný vinným z únosu, mučenia a vraždy 56 ľudí a odsúdený na 25 rokov odňatia slobody.[5] V apríli nasledujúceho roku bol odsúdený na doživotie za zločiny proti ľudskosti a v decembri toho istého roku bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody za zločiny proti ľudskosti spáchané v tajnej väznici nachádzajúcej sa v nemocnici Posadas.[6][7] V júli 2012 bol znova odsúdený, tento raz znova na 15 rokov, za jeho podiel na ďalších prípadoch odoberaní detí disidentov.[8] V máji 2016 bol odsúdený na 20 rokov za svoj podiel na Operácii Condor, kedy bol uznaný vinným za smrť viac ako 100 ľudí.[9] Bignone zomrel na zlyhanie srdca 7. marca 2018 vo vojenskej nemocnici v Buenos Aires.[10]
Referencie
- ↑ a b Reynaldo Antonio Bignone . biografiasyvidas.com, . Dostupné online.
- ↑ Reynaldo Bignone . buscabiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ Bignone, Reynaldo Benito Antonio (1928-2018) . mcnbiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ Hace 29 años Alfonsín ganaba las elecciones de 1983 . continental.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2017-10-04 z originálu.
- ↑ Bývalý argentinský diktátor Bignone odsouzen k 25 letům vězení . ceskatelevize.cz, . Dostupné online.
- ↑ Poslední argentinský diktátor se už na svobodu nepodívá . ceskatelevize.cz, . Dostupné online.
- ↑ Argentinský diktátor si vyslechl další trest . ceskatelevize.cz, . Dostupné online.
- ↑ Former dictators found guilty in Argentine baby-stealing trial . cnn.com, . Dostupné online.
- ↑ Až 25 let vězení: Soud potrestal jihoamerické důstojníky za likvidaci politických odpůrců . ceskatelevize.cz, . Dostupné online.
- ↑ Reynaldo Benito Bignone . ecured.cu, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reynaldo Bignone
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československo
Ľubomír Titl
0. roky 21. storočia
1. december
1. júl
1. január
10. apríl
10. január
10. marec
10. roky 21. storočia
11. január
11. november
12. apríl
12. január
12. marec
13. január
14. jún
14. marec
15. júl
15. január
15. máj
15. marec
16. január
16. marec
162173 Ryugu
17. február
17. marec
18. december
18. február
18. marec
19. január
1918
1920
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1938
1939
1942
1943
1944
1947
1948
1949
1951
1952
1953
1954
1955
1957
1958
1971
1973
1982
1990
2. apríl
2. február
20. máj
20. roky 21. storočia
20. storočie
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 vo filme
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
2021
2021 na Slovensku
2022
2022 na Slovensku
2023
2023 na Slovensku
21. február
21. marec
21. september
21. storočie
22. február
22. január
22. storočie
23. apríl
24. jún
24. marec
25. február
25. máj
26. január
27. júl
27. január
27. marec
28. január
28. október
28. september
3. február
3. marec
30. január
30. november
31. december
31. január
4. február
4. január
4. máj
5. apríl
5. február
5. január
6. apríl
6. január
6. marec
7. január
7. marec
8. apríl
8. január
9. apríl
9. február
Africká únia
Alan Baker
Aretha Franklinová
Avicii
Bernardo Bertolucci
Billy Graham
Buenos Aires
Bulharsko
Burton Richter
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charles Aznavour
Charles Kuen Kao
Daniel Akaka
David Ogden Stiers
Desaťročie
Dolores O’Riordanová
Donna Stricklandová
Doprava
Dorothy Malone
Európske hlavné mesto kultúry
Frances Arnoldová
France Gallová
Günter Blobel
G20
Gregoriánsky kalendár
Hayabusa2
Hedviga Bystrická
Herning
Holandsko
Hubert de Givenchy
Igor Kišš
IKEA
Ivan Mjartan
Ján Gašpar
Ján Kuciak
Jaroslava Lázničková-Velebová
John Sulston
John Watts Young
Joseph Polchinski
Jozef Koščo
Jozef Prusák
Juraj Herz
Kórejská republika
Kalendárny rok
Kerčský prieliv
Kigali
Kodaň
Kofi Annan
Kornel Duffek
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Hubenák
Ladislav Kačáni
Leeuwarden
Leila Abašidzeová
Leonid Konstantinovič Kadeňuk
Leopold Ahlsen
Lys Assia
Magda Takáčová
Majstrovstvá sveta vo futbale 2018
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018
Malta
Marián Geišberg
Marián Labuda
Mark Salling
Martina Kušnírová
Michael Harner
Michal Eliáš
Michal Horský
Miloš Forman
Miroslav Maťaščík
Oleg Pastier
Oleg Pavlovič Tabakov
Olga Tokarczuková
Pád meteoritu 18. decembra 2018
Pavol Minárik
Pavol Paška
Pchjongčchang
Peter Grünberg
Prezident Ruskej federácie
Princ Louis
Rímska číslica
Rada Európskej únie
Rakúsko
Reynaldo Bignone
Richard Edward Taylor
Robert Žitňanský
Roy Jay Glauber
Rusko
Rwanda
Saudská Arábia
Slovensko
Stan Lee
Stephen Hawking
Storočie
Sulawesi
Tsunami
Ursula Kroeberová Le Guinová
Václav Bumba
Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov
Valletta
Vasilij Nikolajevič Krylov
Vidiadhar Surajprasad Naipaul
Vladimir Vladimirovič Putin
Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2018
Vojtěch Lindaur
William Nordhaus
Zatmenie Mesiaca
Zemetrasenie
Zimné olympijské hry 2018
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk