Retroaktivita (z lat.) je v práve spätná pôsobnosť právnych predpisov do minulosti. Môže byť pravá a nepravá:

• pri pravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona,
• pri nepravej retroaktivite sa tieto skutočnosti uznávajú, nová právna norma však zavádza nové práva a povinnosti.

Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Retroaktivita sa však pripúšťa v trestnom práve v rámci princípu prospešnosti.^[1]

Zásada o neprípustnosti retroaktivity bola porušená napríklad v Norimberskom procese. Nacisti sa počas druhej svetovej vojny dopustili takých zločinov, s ktorými sa dovtedy v medzinárodnom práve nepočítalo.

Referencie

Zdroj

• Jozef Prusák, Teória práva, s. 235