Reticulum

	Sieť
	Mapa súhvezdia Sieť
Latinský názov	Reticulum
Skratka	Ret
Genitív	Reticuli
Symbolické vyjadrenie	sieť
Rektascenzia	3h
Deklinácia	-60°
Plocha	114 štvorcových stupňov; Poradie: 82
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	α Ret ; (Zdanl. magnitúda 3,33)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Hodiny; Vodný had; Mečiar;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +23° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Sieť je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. U nás nepozorovateľné súhvezdie.

Pôvodný názov bol Kosoštvorcová sieť (Reticulum romboid), zrejme podľa meracieho prístroja používanom popri ďalekohľade.

Hviezdy

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Ret	α Ret	3,35^m
β Ret	β Ret	3,84^m

Najjasnejšou hviezdou je Alfa Reticuli, patriaca do spektrálnej triedy G6, magnitúda 3,35. Vo vzdialenosti 49” má malého fyzického sprievodcu s mangitúdou 11,9. Ďalej nasledujú hviezdy beta /3,85 mag/, epsilon /4,44 mag/, gama /4,51 mag/ a delta /4,56 mag/. Všetky sú oranžovej farby a dodávajú súhvezdiu oranžový vzhľad najmä v triédroch.^[1] Hviezda beta Reticuli má vo vzdialenosti 14" sprievodcu s magnitúdou 8,1.^[2] Epsilon Reticuli má tiež spoločníka, ktorý je od nej na oblohe vzdialený 14” a má magnitúdu 12,5. Nevie sa však, či je to len optická alebo reálna dvojhviezda. Vizuálna dvojhviezda rozlíšiteľná už voľným okom je zéta Reticuli. Jej zložky s magnitúdou 5,2 a 5,5 delí vzdialenosť 310”. Táto dvojica je skutočný, gravitačne previazaný pár a za ich široký rozostup sa zaslúžil fakt, že sú k Zemi dosť blízko, len 39 ly a zároveň sú jej zložky od seba veľmi vzdialené.^[1]

Objekty v súhvezdí

NGC 1543 – špirálová galaxia, 10,6 mag.
NGC 1559 – špirálová galaxia, 10,5 mag.
NGC 1313 – špirálová galaxia, 9 mag. V tejto galaxii boli v poslednej dobe pozorované nezvyčajné výbuchy mrakov modrastých hviezd. Je tam možné pozorovať tvorbu hviezd v časovo nepravidelných sériách výbuchov. Vonkajšie časti galaxie sú dosť odlišné od špirálového stredu a majú viacej-menej nepravidelnú formu.^[3]^[4]

Do súhvezdia zasahuje časť nadkopy galaxií Horologium-Reticulum.

Poloha

Súhvezdie Siete je malé, patrí medzi desať najmenších súhvezdí oblohy. Jeho štyri najjasnejšie hviezdy tvoria pomerne výrazný tvar pretiahnutého kosoštvorca alebo diamantu. Možno ho vyhľadať pomocou jasných vzdialenejších hviezd – v polovičnej uhlovej vzdialenosti medzi hviezdami Canopus z Kýlu a Achernarom z Eridanu. Pomôckou pri jeho hľadaní môže byť aj Veľký Magellanov mrak, ktorý sa nachádza v susediacich súhvezdiach.^[1]

Referencie

http://www.aao.gov.au/images/captions/aat064.html Archivované 2012-02-27 na Wayback Machine
Hviezdy a planéty, Patrick Moore, vydavateľstvo Slovart, 2001
http://www.seds.org

↑ ^a ^b ^c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Sieť.
↑ Hviezdy a planéty, Patrick Moore, vydavateľstvo Slovart, 2001
↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2012-02-27 z originálu.
↑

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Suhvezdia-1] PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Sieť.

[2] Hviezdy a planéty, Patrick Moore, vydavateľstvo Slovart, 2001

[3] Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2012-02-27 z originálu.

[4] ↑

[1]

[2]

[3]

[4]