rebríček obyčajný
Rebríček obyčajný.
Stupeň ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) astrové (Asteridae) Rad (ordo) astrotvaré (Asterales) Čeľaď (familia) astrovité (Asteraceae) Rod (genus) rebríček (Achillea) Druh (species) rebríček obyčajný (Achillea millefolium)
Vedecký názov
Achillea millefolium L., 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rebríček obyčajný (Achillea millefolium L.), ľudovo nazývaný myší chvost, stolistník je liečivá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae).^[2]

Vzhľad

Rebríček obyčajný je trváca bylina s priamymi stonkami ukončenými bohatými, metlinovitými súkvetiami. Tieto sú zložené zo 4 – 6 mm veľkých úborov, v ktorých sa nachádza 4 – 6 malých, bielych alebo rúžových jazykovitých kvetov a niekoľko žltých rúrkovitých kvetov. Úbory sú usporiadané do chocholíkov. Prízemné aj stonkové listy, ktoré sa podobajú listom papradia, sú kopijovité a dvojito až trojito perovito zložené. Plod je bledá, podlhovastá nažka. V hlbokých údoliach a v nížinách prevládajú rebríčky s bielymi kvetmi, v Alpách, naopak, s červenými. ^[3]

Výskyt

Tento druh je všeobecne rozšírený v Európe, Ázii a vo Severnej Amerike. Všeobecne rastie na medziach, lúkach, na trávnatých lokalitách, rumoviskách, v kroviskách a suchých svahoch, aj v lese.

Účinné látky

V rebríčku sa nachádza éterický olej, v ktorom je vyše 100 zlúčenín. Prevládajú monoterpény (napr. cineol, sabinén, kamfer a linalol) a seskviterpény (karyofylén, germakrén a bisabolol), chamazulén, prípadne jeho predstupne (proazulény ako achilicín) a iné seskviterpénlaktóny, seskviterpénlaktóne horčiny, flavonoidy, fenolkarbonové kyseliny, kumaríny, polyíny, betaíny.

Najnovšie boli zistené seskviterpenoidy s nezvyčajnou štruktúrou, ktoré mali pri pokusoch na zvieratách protinádorové pôsobenie (metylester kyseliny achimilovej).

Éterický olej má podľa pôvodu rastliny veľmi premenlivé zloženie. Iba tetraploidný pestovaný rebríček obsahuje také množstvo proazulénu, aké predpisujú knihy o liečivých prostriedkoch.^[3].

Využitie

Vplyvom obsahu chamazulénu má rebríček podobné vlastnosti ako rumanček: uvoľňuje kŕče, pôsobí protizápalovo a ničí mikróby. Horčiny navyše podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a žlče a tým aj trávenie. Ako liek sa používa pri nechutenstve, proti ľahkým kŕčom v oblasti žalúdka, čriev a žlčníka a pri tráviacich ťažkostiach. V ľudovom liečiteľstve našla uplatnenie aj pri menštruačných problémoch. Mladé listy sa pridávajú do šalátov, polievok a tučných pokrmov. Rebríček je vhodný aj na použitie z vonka, napríklad pri zápalových ochoreniach kože, na liečenie rán a najmä pre ženy do sedacích kúpeľov pri psychovegetatívne podmienených bolestivých kŕčových stavoch v oblasti panvy.

Homeopatia ho používa na liečenie ťažkostí súvisiacich s kŕčovými žilami, ako aj bolestí pri kŕčoch a svrbení kože sprevádzanom tvorbou pľuzgierov.

Citlivým osobám sa môže objaviť po styku čerstvej rastliny s pokožkou takzvaná rebríčková dermatitída, keď koža svrbí, ľahko sa zapáli a tvoria sa pľuzgieriky. Tieto problémy vyvolávajú, tak ako v prípade mnohých ďalších astrovitých rastlín, niektoré seskviterpénlaktóny.^[3]

Galéria

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rebríček obyčajný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rebríček obyčajný