Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Reaktívne pancierovanie (RP) je špeciálne doplnkové pancierovanie najmä tankov z výbušných alebo nevýbušných blokov. Iný názov je dynamická ochrana, dynamické pancierovanie alebo sa označuje skratkou ERA (Explosive reactive armour).

Reaktívne pancierovania sú rôzne, ich spoločným znakom je princíp akcie/reakcie, kde blok RP pri náraze penetrantu vytvorí protisilu, ktorá ho zneškodní. Blok RP je pritom stratený.

Každý blok výbušnej dynamickej ochrany pozostáva z kovovej schránky, v ktorej je medzi dva kovové pláty vložená vrstva výbušniny a je umiestnená v istej malej vzdialenosti od vlastného pancieru tanku.

Výbušné pancierovanie

Základom sú rovnobežné kovové pláty, medzi ktorými je výbušnina. Pri zásahu kumulatívnou náložou spôsobí jej kumulatívny lúč iniciáciu vloženej trhaviny. Výbuch vymrští proti dopadajúcej strele kovovú alebo keramickú dosku, ktorá sa pohybuje šikmo voči ose kumulatívneho lúču. Kumulatívny lúč musí pohybujúcou sa doskou prenikať „po dĺžke“, a do cesty sa mu stavajú stále nové časti dosky, čím sa dráha kumulatívne lúča v prekážke veľmi predlžuje. Pri prenikaní prekážkou sa kumulatívny lúč spotrebováva a na preniknutie vlastným pancierom tanku alebo obrneného vozidla už nestačí. Navyše dochádza k strate stability a kontinuity kumulatívne lúča a narušeniu procesu jeho vytvárania, čo ďalej znižuje jeho priebojnú schopnosť.

Výbušné systémy dynamickej/reaktívnej ochrany sú pri vhodnej konštrukcii účinné sú aj proti kinetickým podkalibrovým šípovým strelám. Šípová strela je dlhý, štíhly prút pohybujúci sa vysokou rýchlosťou, stabilizovaný krídlami. Náraz dosky reaktívneho panciera do šípovej strely ju môže ohnúť, zlomiť, rozkmitať alebo odchýliť, čo spôsobuje zníženie alebo stratu priebojnej schopnosti.

Sú vyvíjané aj systémy, kde je kovový plát vymrštený napríklad elektromagnetickým poľom.

V poslednom období sa objavili systémy reaktívneho pancierovania, ktoré vychádzajú z poznatku, že potrebnú priebojnosť si šípová podkalibrová strela i kumulatívny lúč uchovajú len v prípade, že sú súvislé a súdržné a v prípade rozdelenia na niekoľko častí ich priebojnosť prudko klesá. Blok dynamickej ochrany vychádzajúcej z tohto poznatku obsahuje niekoľko lineárnych kumulatívnych náloží, ktoré sú orientované tak, aby ich kumulatívne prúdy pôsobili kolmo alebo šikmo na smer pohybu šípovej strely alebo kumulatívneho lúča. Pri výbuchu rozsekajú šípovú strelu na krátke časti a podobne narušia súvislosť kumulatívneho prúdu. Tento princíp využíva napríklad ukrajinská dynamická ochrana Nož a ruský Kaktus. Podmienkou úspešnej činnosti takejto dynamickej ochrany je veľmi rýchla reakcia riadiacej elektroniky na dopadajúcu strelu.

Nevýbušné pancierovanie

Miesto nálože sa používa gumová výplň. Kumulatívny lúč má účinok predovšetkým v tvrdých, pevných prekážkach, ktoré do istej miery počas prebíjania lúč „vedú“, ale keď má prejsť cez vzduch alebo mäkkú gumu, tak sa rozptyľuje a s narastajúcou vzdialenosťou stráca účinnosť.

Proti kinetickým strelám veľa nezmôžu, môžu ich pri šikmom dopade trošku odchýliť.

Elektrické pancierovanie

Pri skúmaní hydrodynamického prierazu pancieru bolo zistené, že silné elektrické impulzy, privedené na obe dosky reaktívneho pancieru dokážu narušiť pohybujúci sa kumulatívny lúč – roztrhať ho na časti. Tým lúč výrazne stráca prebíjaciu schopnosť. Podobne dokáže kumulatívny lúč narušiť alebo zneškodniť stály prúd tečúci lúčom medzi doskami dynamickej ochrany alebo vlastným pancierom tanku a doskami dynamickej ochrany – lúč medzi nimi vytvorí vodivé prepojenie, ktorým tečú veľké prúdy – lúč sa taví a odparuje, čím klesá jeho prebíjacia schopnosť. Súčasne v ňom vzniká aj koaxiálne magnetické pole, ktoré spôsobuje zväčšenie priemeru lúča, čím klesá jeho relatívna hustota voči materiálu panciera a narastá plocha, na ktorú lúč pôsobí – to opäť vedie k zníženiu prebíjacej schopnosti lúča. Bolo zistené aj odchyľovanie sa dráhy kumulatívneho lúča od pôvodného smeru v dôsledku interakcie medzi prúdom a ním vyvolaným magnetickým poľom. Predpokladá sa, že elektrické systémy by mohli byť účinné aj proti šípovým kinetickým strelám, ktoré sú v posledných generáciách veľmi štíhle a tenké. Všetky elektrické systémy sú však zatiaľ len v štádiu laboratórnych experimentov. Problémom zostáva napájanie takýchto systémov, pretože požadované výkony a prúdy sú veľmi vysoké (výkon stovky kW až jednotky MW, prúdy rádu jednotiek až desiatok kA), rovnako ako požiadavky na rýchlosť a výkon riadiacej elektroniky (spínanie prúdov na úrovni kA v čase rádu mikrosekúnd).

Protiopatrenie

Účinný spôsob ako prekonať dynamickú ochranu je zasiahnuť to isté miesto – pri prvom zásahu je dynamická ochrana zničená a vzniká nechránená plocha. To sa dá ale veľmi ťažko alebo veľmi zblízka (čo je extrémne ťažké a aj nebezpečné).

Tandemová hlavica

Ako prvé sa začali používať tzv. tandemové hlavice, teda dve rovnaké (alebo podobné) kumulatívne hlavice uložené v jednej strele. Pri dopade sú odpálené rýchlo za sebou a pôsobia na to isté miesto panciera. Prvá hlavica prenikne cez reaktívny pancier a naruší vlastný pancier tanku, druhá hlavica má už potom pred sebou pancier tanku nechránený dynamickou ochranou. Tandemová bojová časť má aj väčšiu priebojnosť pri rovnakom kalibre strely. Nevýhodou je, že niektoré typy dynamickej ochrany dokážu reagovať veľmi rýchlo a výbuch dynamickej ochrany zničí druhú nálož ešte pred jej výbuchom, čim sa efekt stratí.

Prekurzor

Druhou možnosťou je použitie tzv. prekurzoru. Prekurzor je pomerne malá kumulatívna nálož umiestnená na vrchol distancieru kumulatívnej strely. Pri dopade na blok dynamickej ochrany exploduje najprv prekurzor, ktorý tento blok privedie k výbuchu. Tým vznikne odkryté miesto a do neho s malým oneskorením pôsobí hlavná kumulatívna nálož strely. Nevýhodou je opäť fakt, že strela môže byť výbuchom dynamickej ochrany zničená pred výbuchom hlavnej nálože.

Kinetický prieraz bloku

Tretia možnosť, používaná pri niektorých tankových kumulatívnych strelách, spočíva v tom, že distancier strely nesie v prednej časti konštrukčný prvok, ktorý dokáže preraziť blok dynamickej ochrany kineticky, ako klasická priebojná strela kalibru 20 – 40 mm. Na takýto prieraz obvykle bloky dynamickej ochrany vôbec nereagujú, pretože vlastný pancier tanku nedokážu takéto strely ohroziť a pri výbuchu dynamickej ochrany by vznikali odkryté miesta (napríklad bojové vozidlá by ostreľovali tank svojimi automatickými kanónmi, zničili jeho reaktívny pancier a následne odpálili protitankovú raketu). Takže predná časť strely prenikne dynamickým pancierom ako klasická priebojná strela malého kalibru a až keď narazí na vlastný pancier tanku, ktorý jej kladie nepomerne väčší odpor, je aktivovaná kumulatívna nálož. Kumulatívny lúč preniká k pancieru trubicou distancieru a vôbec nepríde do styku s materiálom dynamickej ochrany.

Dve strely

Štvrtá možnosť spočíva v použití dvoch striel s rovnakými balistickými vlastnosťami (aby dopadli na rovnaké miesto), odpálených z jednej zbrane s krátkym intervalom (1-2 desatiny sekundy). Prvá strela môže byť menšieho kalibru a potom plní podobnú funkciu ako prekurzor - odstraňuje blok reaktívnej ochrany z cesty druhej, hlavnej strely. Ak sú obe strely rovnakého kalibru, princíp je podobný funkcii tandemovej bojovej časti s veľkým rozostupom medzi bojovými časťami, takže zničenie druhej bojovej časti výbuchom bloku reaktívneho pancierovania je málo pravdepodobné.
Ruská protitanková zbraň RPG-30 Krjuk (index 7P53) používa prvú strelu malého kalibru, odpálenú približne dve desatiny sekundy pred "hlavnou strelou" kalibru 105mm - za letu sú strely vzdialené od seba 20-40 metrov. To do istej miery umožňuje "hlavnej strele" preniknúť aj systémami aktívnej agresívnej obrany typu IronFist alebo Arena.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reaktívne pancierovanie