A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.
Ide o vieru, že rôzne skupiny ľudí majú rôzne charakterové vlastnosti zodpovedajúce ich fyzickému vzhľadu a že takto vnímané rasy sa dajú rozdeliť na nadradené a podradené. Môže tiež označovať predsudky, diskrimináciu alebo nevraživosť namierenú na iných ľudí pre ich rozdielnu rasu alebo etnicitu. Moderné podoby rasizmu sú často založené na sociálnom ponímaní biologických rozdielov medzi ľuďmi. Tieto názory môžu nabrať podobu presvedčenia alebo konania jednotlivcov, ale aj politického systému ktorý kategorizuje ľudí garantuje im rozdielne práva na základe domnelých zdieľaných vlastností, schopností alebo charakteristík.
Aj keď sú koncepty rasy a etnicity v súčasnej sociálnej teórii považované za rozdielne, tieto dva pojmy majú dlhú históriu zameniteľnosti v staršej literatúre a aj v bežnom používaní. „Etnicita“ sa často používa vo význame, ktorý je blízky pojmu „rasa“: rozdelenie skupín ľudí na základe vlastností ktoré sú považované za prirodzené pre danú skupinu (napr. spoloční predkovia alebo správanie). Preto sú pojmy rasizmus alebo rasová diskriminácia často používané aj na opis diskriminácie na základe etnicity alebo kultúry, nezávisle od toho či sú tieto rozdiely považované za rasové. Podľa Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie Organizácie Spojených Národov, neexistuje rozdiel medzi rasovou a etnickou diskrimináciou. Dohovor ďalej hovorí o tom, že nadradenosť na základe rasovej diferenciácie je vedecky nepravdivá, morálne odsúdeniahodná, sociálne nespravodlivá a nebezpečná. Dohovor tiež deklaruje, že neexistuje ospravedlnenie pre rasovú diskrimináciu, či už v teórii alebo v praxi.
Rasizmus je relatívne nový koncept, ktorý sa dostal do popredia počas obdobia európskeho imperializmu, následného rozvoja kapitalizmu a najmä obchodu s otrokmi, ktorým sa často ospravedlňoval. Bol tiež hnacím motorom rasovej segregácie, najmä v Spojených štátoch amerických v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia a v Južnej Afrike počas apartheidu. Rasizmus z 19. a 20. storočia v západnej kultúre je dobre zdokumentovaný a poskytuje základ pre skúmanie rasizmu. Rasizmus zohrával úlohu v genocídach, ako je Holokaust alebo Arménska genocída, a taktiež v koloniálnych projektoch, vrátane kolonizácie Ameriky, Afriky a Ázie ako aj v Sovietskych deportáciách etnických menšín. Pôvodní obyvatelia často boli, a doteraz sú, objektom rasistických postojov.
Dejiny
Orientalista a diplomat Joseph Arthur de Gobineau (1816 – 1882) tvrdil, že miešanie rás vedie k neschopnosti udržať pokrok, pretože existujú tzv. vyššie a nižšie rasy. Najvyššou rasou je podľa neho biela, najnižšou černošská, úpadok ľudstva je spôsobený degeneráciou najvyššej rasy, podobné stanoviská zastával aj britský anatóm Robert Knox (1798 – 1862). Rozvinutie myšlienok Arthura de Gobineaua je možné nájsť v diele Základy XX. storočia, ktorého autorom je v Nemecku žijúci anglický spisovateľ a filozof Houston Stewart Chamberlain (1855 – 1927). Ten označil za najvyššiu rasu národ nemecký – protipólom bola rasa židovská – a tvrdil, že medzi vyššími a nižšími národmi musí dôjsť ku konečnému zúčtovaniu.
Pokiaľ prvá definícia rasizmu v Oxfordskom slovníku z roku 1936 bola, že "je to teória, ktorá tvrdí, že ľudské vlastnosti a schopnosti sú určované rasou a že určité rasy sú nadradené"[1] po 2. svetovej vojne získal konotácie spojené s rasovou diskrimináciou, rasovou nadradenosťou a zlými úmyslami. Dôvodom bola nacistická ideológia, ktorá považovala "rasu" za prirodzene danú politickú kategóriu.[1]
Súčasnosť a kritika
Rasistická, fašistická a nacistická ideológia však nie je mŕtva ani dnes. Aj po roku 1945 sa niektoré štáty riadili (Juhoafrická republika) alebo riadia týmito myšlienkami (Zimbabwe). Na konci 20. storočia sa objavil rad menších skupín a politických strán s rasistickými myšlienkami a ideológiami, ktoré sa udržujú a šíria po celom svete.
Podľa konvencie OSN je rozlišovanie prevahy na základe rasy z vedeckého hľadiska falošné, morálne odsúdeniahodné, sociálne nespravodlivé a nebezpečné, a neexistuje žiadny dôvod na rasovú diskrimináciu, kdekoľvek, v teórii alebo v praxi.[2]
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rasizmus
Referencie
- ↑ a b FREDRICKSON, George M.. Racism: A Short History . press.princeton.edu, . Dostupné online. (anglický)
- ↑ "International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination". Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights. Retrieved December 23, 2011.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Charita
Demografia
Dobrovoľníctvo
Dystópia
Feminizmus
Filantropia
Gender
Inštitúcie
Intolerancia
Kriminológia
Kulty
Medziľudské vzťahy
Ľudský jedinec
Action research
Administrácia
Alternatívna kultúra
Altruizmus
Americká sociológia
Androcentrizmus
Antagonizmus (sociológia)
Antiutópia
Antroposociológia
Archaický (sociológia)
Avunkulát
Baby boom
Bazálna osobnosť
Beánia (súčasnosť)
Beánia (stredovek)
Biologická škola v sociológii
Biologizmus
Birminghamská škola
Brainstorming
Brainwashing
Byrokracia (organizačná štruktúra)
Charizma (sociológia)
Cudzota
Dôvera
Dav
Dešpekt
Demagógia
Difúzia kultúry
Difuzionizmus
Domácnosť
Dospelosť
Duch času
Dysmorfofóbia
Elitárstvo
Empirická sociológia
Enkulturácia
Environmentálny determinizmus
Etatizmus
Etnometodológia
Europocentrizmus
Fanatizmus
Francúzska sociológia
Fundamentalizmus
Funkcionalizmus (sociológia)
G.I. Generation
Gender (rod)
Generácia (pokolenie ľudí)
Generácia Alfa
Generácia Baby boomers
Generácia X
Generácia Y
Generácia Z
Geografický indeterminizmus
Geografický smer v sociológii
Geragogika
Gerontagogika
Geto
Goffmanov dramaturgický princíp
Groupthink
Gynocentrizmus
Hawthornský efekt
Heterarchia
Hierarchia
Hlúposť
Hnutie mládeže
Hybná sila spoločenského vývoja
Identita (sociológia)
Idiografické
Inštitúcia (sociológia)
Inštitucionálna pamäť
Indexikalita
Indivíduum
Industriálna spoločnosť
Inercia
Inglehartova mapa hodnôt
Integrita spoločnosti
Intelektuál
Interakcionizmus
Intersubjektivita
Jedinec
Jednotlivec
Klientelizmus
Kmeň (etnografia)
Kolektív
Kolektívna mienka
Kolektívne nevedomie
Komunikácia (psychológia)
Komunita (sociológia)
Konflikt
Kontrakultúra
Korupcia
Krvná pomsta
Kultúra reálnej virtuality
Kultúrnosť človeka
Kulturológia
Manželstvo
Manažérizmus (riadenie manažérmi)
Masová kultúra
Masové vedomie
Matriarchát
Medziosobnostný vzťah
Mentalita
Migrácia (sociológia)
Mikrosociológia
Mizogýnia
Mládež
Národný konsenzus
Národnostná menšina
Napodobovanie
Nariadenie vlády Slovenskej republiky
Neokolonializmus
Noosféra
Občina (spoločenstvo)
Obsahová analýza
Odliv mozgov
Opatrenie (ministerstvo)
Organicistická teória spoločnosti
Osobnosť
Panika
Panstvo (sociológia)
Patriarchát (muži)
Permisivita (sociológia)
Pokrvné príbuzenstvo
Politická kultúra
Politický extrémizmus
Populárna kultúra
Povolanie (zamestnanie)
Pozorovanie
Príbuzenská inštitúcia
Prípadová štúdia
Prírodný národ
Rómska osada
Radikálna teória výchovy
Rasizmus
Religionistika
Revolučná situácia
Rodič
Rodina
Rodová rovnosť
Romanizácia (dejiny)
Rozvodovosť
Sakralizácia (sociálne vedy)
Sekundárna potreba
Sekundárny medziľudský vzťah
Separatizmus
Sexizmus
Sexuálna úchylka
Silent Generation
Skupina (sociológia)
Skupinová dynamika
Slum
Sobášnosť
Sociálna adaptácia
Sociálna aktivita
Sociálna citlivosť
Sociálna geografia
Sociálna komunikácia
Sociálna kontrola
Sociálna lenivosť
Sociálna mobilita
Sociálna rola
Sociálna sieť (sociológia)
Sociálna veda
Sociálny darvinizmus
Sociálny determinizmus
Sociálny konsenzus
Sociálny status
Sociálny zvyk
Sociatria
Sociobiológia
Sociológia
Sociológia kultúry
Sociologická disciplína
Sociologický výskum
Sociologický významový útvar
Sociologizmus
Sociometria
Socionómia
Socioterapia
Spoločenská hodnota
Spoločenská normativita
Spoločenská rola
Spoločenská väzba
Spoločenská vrstva
Spoločenská zmluva (štát)
Spoločenské bohatstvo
Spoločenské hnutie
Spoločenské prostredie
Spoločenské vedomie
Spoločenský život
Spoločenský proces
Spoločenský reprodukčný proces
Spoločenský vývoj
Spoločenský vzťah
Spoločenský zákon
Spoločnosť (sociológia)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk