Ralf Dahrendorf
nemecko-britský sociológ, politológ, filozof a liberálny politik
Narodenie	1. máj 1929 Hamburg, Nemecko
Úmrtie	17. jún 2009 (80 rokov) Kolín nad Rýnom, Nemecko
Alma mater	Universität Hamburg London School of Economics
Manželka	Vera Dahrendorf Ellen Dahrendorf (rod. Ellen Joan Krug) (1980 – 2004) Christiane Dahrendorf (2004 – 2009)
Deti	Nicola, Alexandra, a Daphne
Odkazy
Commons	Ralf Dahrendorf
Biografický portál

Ralf Gustav Dahrendorf (* 1. máj 1929, Hamburg, Nemecko – † 17. jún 2009, Kolín nad Rýnom) bol nemecko-britský sociológ, politológ, filozof a liberálny politik. Bol popredným odborníkom na vysvetľovanie a analyzovanie triedneho boja v modernej spoločnosti a je považovaný za „jedného z najvplyvnejších mysliteľov svojej generácie“ ^[1] a „pioniera západo-nemeckej povojnovej sociológie“.^[2]

Životopis

Narodil sa v Hamburgu, kde neskôr aj študoval na univerzite. V roku 1952 získal doktorát z filozofie a po škole prednášal ako profesor sociológie na niekoľkých univerzitách v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pôsobil ako riaditeľ London School of Economics (1974 – 1984) a rektor ústavu St. Antony College oxfordskej univerzity.^[3]

V politike pôsobil ako poslanec nemeckého parlamentu, parlamentný tajomník ministerstva zahraničných vecí Nemecka, európsky komisár pre výskum, vedu a vzdelávanie a bol tiež členom britskej Snemovne lordov po tom, čo bol doživotne menovaný za lorda. Neskôr kritizoval Európsku úniu, že neumožnili štátom strednej a východnej Európy skoršie členstvo v EU a skepticky sa tiež vyjadroval k zavedeniu spoločnej európskej meny.^[4]

Počas života získal viaceré ocenenia napríklad v roku 1982 „Knight Commander of the Order of the British Empire“, v roku 1989 Veľký spolkový kríž za zásluhy a dve ceny v roku 2007 – Cenu Waltera-Hallsteina a Cenu princa z Astúrie.

Bol trikrát ženatý a mal tri dcéry: Nicola, Alexandra a Daphne Dahrendorf. Zomrel v nemeckom Kolíne nad Rýnom, vo veku 80 rokov, 17. júna 2009, po tom, čo trpel rakovinou.^[5]

Dahrendorfove myšlienky

Svoje najvýznamnejšie dielo „Sociálne triedy a triedny konflikt v industriálnej spoločnosti“ napísal Dahrendorf v rokoch 1956 – 1957 a napriek úpravám dodnes zostáva najdetailnejším a najvplyvnejším nahliadnutím do problému sociálnej nerovnosti moderných spoločností.^[6]

V knihe predstavil „tretiu cestu“ pre sociológiu.^[7] Veril, že ani marxizmus, ani štrukturálny funkcionalizmus nevypovedajú o celej spoločnosti, pretože marxizmus nebral do úvahy zjavnú sociálnu integráciu a štrukturálne funkcionalistická teória sa dostatočne nezameriavala na sociálny konflikt. Tiež tvrdil, že Marx definoval spoločenské triedy v príliš úzkom a historicky špecifickom kontexte, v ktorom bohatstvo bolo určujúcim faktorom moci.^[8] Jeho charakteristiku tried vidí iba ako špeciálny prípad všeobecnejšieho autoritatívneho vzťahu.

Ako sociológ vyvinul modernú teóriu konfliktu. Vychádza síce z Marxovej myšlienky proti sebe stojacich sociálnych tried, no odmieta ich vyústenie do beztriednej spoločnosti.^[9]

Rozlišuje dva prístupy k spoločnosti, ktoré nazýva utopický a racionalistický. Prvý kladie dôraz na vyváženosť hodnôt a stabilitu, zatiaľ čo druhý sa točí okolo konfliktov a zároveň je príčinou štrukturálnych zmien.^[10] Dahrendorf považuje sociálne konflikty za niečo, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť pozitívne a nepredstavujú len nutné zlo, ale sú neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného, demokratického a racionálneho života. Podľa jeho teórie sa spoločnosti stávajú ľudskými spoločenstvami iba za predpokladu, že sa neustále pokúšajú zjednotiť nezjednotiteľné a akceptujú rozdiely.^[11]

Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už fašistická alebo komunistická. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách.^[12]

Dielo

V češtine vyšlo niekoľko jeho kníh, napríklad „Úvahy o revolúcii v Európe v dopise, ktorý mal byť zaslaný istému pánovi vo Varšave“ (Praha 1991). V roku 2007 bola do češtiny preložená jeho kniha „Hľadanie nového rádu –Prednášky o politike slobody v 21. storočí.“(Praha, 2007) Dahrendorf sa v nej zamýšľa nad hrozbami a nebezpečenstvom, ktorým sú vystavené moderné liberálne demokracie a ktoré vyplývajú z vtedajších procesov globalizácie, ekonomiky a politiky a z modernizácie spoločnosti. Pýta sa, či sa dá zachovať slobodu aj v tomto zmenenom svete. V roku 2008 bola vydaný aj český preklad „Pokušenie neslobody- Intelektuáli v čase skúšok“. Autor v knihe skúma ako sa správali intelektuáli v dobe totalitných režimov 20. storočia  vystavení nacizmu a komunizmu.(Praha, 2008). V roku 2009 mohla česká verejnosť čítať knihu „Prekonávať hranice- životné spomienky“, v ktorej sa Dahrendorf vracia ku svojmu detstvu a k začiatkom novinárskej, vedeckej a politickej kariéry. Ďalej, v češtine vyšli aj Dahrendorfove články publikované v Listoch a v Ekonómovi začiatkom 90. rokov 20.storočia.

V slovenčine bola publikovaná jeho práca „Moderný sociálny konflikt: Esej o politike slobody“ (Bratislava 1991). Vo veľkej časti jeho diela je dominantná téma slobody, presnejšie politika slobody. Vo svojich knihách vyjadruje svoj prístup popisujúci podobu liberálnej obavy s určitou podobu liberálnej nádeje.^[13]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ralf Dahrendorf