A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ralf Dahrendorf | |
nemecko-britský sociológ, politológ, filozof a liberálny politik | |
Narodenie | 1. máj 1929 Hamburg, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 17. jún 2009 (80 rokov) Kolín nad Rýnom, Nemecko |
Alma mater | Universität Hamburg London School of Economics |
Manželka | Vera Dahrendorf Ellen Dahrendorf (rod. Ellen Joan Krug) (1980 – 2004) Christiane Dahrendorf (2004 – 2009) |
Deti | Nicola, Alexandra, a Daphne |
Odkazy | |
Commons | Ralf Dahrendorf |
Ralf Gustav Dahrendorf (* 1. máj 1929, Hamburg, Nemecko – † 17. jún 2009, Kolín nad Rýnom) bol nemecko-britský sociológ, politológ, filozof a liberálny politik. Bol popredným odborníkom na vysvetľovanie a analyzovanie triedneho boja v modernej spoločnosti a je považovaný za „jedného z najvplyvnejších mysliteľov svojej generácie“ [1] a „pioniera západo-nemeckej povojnovej sociológie“.[2]
Životopis
Narodil sa v Hamburgu, kde neskôr aj študoval na univerzite. V roku 1952 získal doktorát z filozofie a po škole prednášal ako profesor sociológie na niekoľkých univerzitách v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pôsobil ako riaditeľ London School of Economics (1974 – 1984) a rektor ústavu St. Antony College oxfordskej univerzity.[3]
V politike pôsobil ako poslanec nemeckého parlamentu, parlamentný tajomník ministerstva zahraničných vecí Nemecka, európsky komisár pre výskum, vedu a vzdelávanie a bol tiež členom britskej Snemovne lordov po tom, čo bol doživotne menovaný za lorda. Neskôr kritizoval Európsku úniu, že neumožnili štátom strednej a východnej Európy skoršie členstvo v EU a skepticky sa tiež vyjadroval k zavedeniu spoločnej európskej meny.[4]
Počas života získal viaceré ocenenia napríklad v roku 1982 „Knight Commander of the Order of the British Empire“, v roku 1989 Veľký spolkový kríž za zásluhy a dve ceny v roku 2007 – Cenu Waltera-Hallsteina a Cenu princa z Astúrie.
Bol trikrát ženatý a mal tri dcéry: Nicola, Alexandra a Daphne Dahrendorf. Zomrel v nemeckom Kolíne nad Rýnom, vo veku 80 rokov, 17. júna 2009, po tom, čo trpel rakovinou.[5]
Dahrendorfove myšlienky
Svoje najvýznamnejšie dielo „Sociálne triedy a triedny konflikt v industriálnej spoločnosti“ napísal Dahrendorf v rokoch 1956 – 1957 a napriek úpravám dodnes zostáva najdetailnejším a najvplyvnejším nahliadnutím do problému sociálnej nerovnosti moderných spoločností.[6]
V knihe predstavil „tretiu cestu“ pre sociológiu.[7] Veril, že ani marxizmus, ani štrukturálny funkcionalizmus nevypovedajú o celej spoločnosti, pretože marxizmus nebral do úvahy zjavnú sociálnu integráciu a štrukturálne funkcionalistická teória sa dostatočne nezameriavala na sociálny konflikt. Tiež tvrdil, že Marx definoval spoločenské triedy v príliš úzkom a historicky špecifickom kontexte, v ktorom bohatstvo bolo určujúcim faktorom moci.[8] Jeho charakteristiku tried vidí iba ako špeciálny prípad všeobecnejšieho autoritatívneho vzťahu.
Ako sociológ vyvinul modernú teóriu konfliktu. Vychádza síce z Marxovej myšlienky proti sebe stojacich sociálnych tried, no odmieta ich vyústenie do beztriednej spoločnosti.[9]
Rozlišuje dva prístupy k spoločnosti, ktoré nazýva utopický a racionalistický. Prvý kladie dôraz na vyváženosť hodnôt a stabilitu, zatiaľ čo druhý sa točí okolo konfliktov a zároveň je príčinou štrukturálnych zmien.[10] Dahrendorf považuje sociálne konflikty za niečo, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť pozitívne a nepredstavujú len nutné zlo, ale sú neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného, demokratického a racionálneho života. Podľa jeho teórie sa spoločnosti stávajú ľudskými spoločenstvami iba za predpokladu, že sa neustále pokúšajú zjednotiť nezjednotiteľné a akceptujú rozdiely.[11]
Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už fašistická alebo komunistická. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách.[12]
Dielo
V češtine vyšlo niekoľko jeho kníh, napríklad „Úvahy o revolúcii v Európe v dopise, ktorý mal byť zaslaný istému pánovi vo Varšave“ (Praha 1991). V roku 2007 bola do češtiny preložená jeho kniha „Hľadanie nového rádu –Prednášky o politike slobody v 21. storočí.“(Praha, 2007) Dahrendorf sa v nej zamýšľa nad hrozbami a nebezpečenstvom, ktorým sú vystavené moderné liberálne demokracie a ktoré vyplývajú z vtedajších procesov globalizácie, ekonomiky a politiky a z modernizácie spoločnosti. Pýta sa, či sa dá zachovať slobodu aj v tomto zmenenom svete. V roku 2008 bola vydaný aj český preklad „Pokušenie neslobody- Intelektuáli v čase skúšok“. Autor v knihe skúma ako sa správali intelektuáli v dobe totalitných režimov 20. storočia vystavení nacizmu a komunizmu.(Praha, 2008). V roku 2009 mohla česká verejnosť čítať knihu „Prekonávať hranice- životné spomienky“, v ktorej sa Dahrendorf vracia ku svojmu detstvu a k začiatkom novinárskej, vedeckej a politickej kariéry. Ďalej, v češtine vyšli aj Dahrendorfove články publikované v Listoch a v Ekonómovi začiatkom 90. rokov 20.storočia.
V slovenčine bola publikovaná jeho práca „Moderný sociálny konflikt: Esej o politike slobody“ (Bratislava 1991). Vo veľkej časti jeho diela je dominantná téma slobody, presnejšie politika slobody. Vo svojich knihách vyjadruje svoj prístup popisujúci podobu liberálnej obavy s určitou podobu liberálnej nádeje.[13]
Referencie
- ↑ http://www.express.co.uk/news/world/108512/Tributes-to-sociologist-Dahrendorf
- ↑ Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1093
- ↑ Smelser, Neil. December 2011. „Proceedings of the American Philosophicalsociety“. vol. 155: 466
- ↑ http://www.lidovky.cz/zemrel-vyznamny-britsko-nemecky-politolog-ralf-dahrendorf-p4q-/zpravy-svet.aspx?c=A090618_174426_ln_kultura_mev
- ↑ http://www.nytimes.com/2009/06/22/world/europe/22dahrendorf.html?_r=0
- ↑ Grabb, Edward G. "Theories of Social Inequality." Ontario: Harcourt Brace & Company. 1997
- ↑ Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1094
- ↑ Dahrendorf, Ralf."Class and Class Conflict in Industrial Society." Stanford CA: Stanford University. 1959
- ↑ Mann, Douglas (2008). A Survey of Modern Social Theory. Ontario, Canada: Oxford University Press:43
- ↑ Rummer, R.J. "Understanding Conflict and War: Vol. 3: Conflict In Perspective". Marxism and Class Conflict. 1977. Retrieved 9 October 2014
- ↑ Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1095
- ↑ http://archiv.ihned.cz/c1-37539410-jakub-jirsa-zastance-konfliktu
- ↑ Martin Polášek. R. Dahrendorf/ Hledání nového řádu : přednášky o politice svobody v 21. století (RECENZE) ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy č. 9 (15.12.2007)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ralf Dahrendorf
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Einstein
Albert Schweitzer
Albert Veľký
Alexander Gottlieb Baumgarten
Alexander Pfänder
Alfred Schmidt
Alwin Diemer
Anagarika Govinda
Andreas Rüdiger
Angelus Silesius
Anselm Grün
Anton Neuhäusler
Arnold Gehlen
Arthur Schopenhauer
August Bebel
August Wilhelm Schlegel
Axel Honneth
Bruno Bauch
Bruno Bauer
Carl Amery
Carl Gustav Carus
Carl von Clausewitz
Christian August Crusius
Christoph von Sigwart
David Hilbert
Dieter Henrich
Dietrich Teodor z Freibergu
Edgar Bauer
Edmund Husserl
Eduard Bernstein
Eduard Spranger
Eduard von Hartmann
Emanuel Lasker
Erich Fromm
Erich Rothacker
Ernst Bloch
Ernst Cassirer
Ernst Kretschmer
Ernst R. Sandvoss
Ernst von Aster
Eugen Drewermann
Eugen Fink
František Harer
Franz Mehring
Franz Rosenzweig
Franz Xaver von Baader
Friedrich Eduard Beneke
Friedrich Engels
Friedrich Heinrich Jacobi
Friedrich Nietzsche
Friedrich Paulsen
Friedrich Schiller
Friedrich Schleiermacher
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Mauthner
Günter Altner
Günther Anders
Gabriel Biel
Georgi Schischkoff
Georg Andreas Gabler
Georg Anton Friedrich Ast
Georg Ferdinand Cantor
Georg Forster
Georg Hermes
Georg Klaus
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Gerd Brand
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gottlieb Söhngen
Gottlob Frege
Gustav Theodor Fechner
Hannah Arendtová
Hans-Georg Gadamer
Hans Albert
Hans Blumenberg
Hans Driesch
Hans Reichenbach
Hedwiga Conrad-Martiusová
Heinrich Cornelius Agrippa
Heinrich Rickert
Heinrich Rombach
Heinrich Schmidt
Helmuth Plessner
Helmut Kuhn
Helmut von Glasenapp
Herbert Marcuse
Hermann Cohen
Hermann Diels
Hermann Ebbinghaus
Hermann Lübbe
Hermann Samuel Reimarus
Herman Friedrich Wilhelm Hinrichs
Herman Nohl
Heymann Steinthal
Hildegarda z Bingenu
Horst Matthai Quelle
Hugo Dingler
Hugo zo Svätého Viktora
Immanuel Hermann Fichte
Immanuel Kant
Jürgen Habermas
Jürgen Mittelstraß
Jakob Böhme
Joachim Ritter
Johannes Althusius
Johannes Clauberg
Johannes Micraelius
Johann August Ernesti
Johann Bernhard Basedow
Johann Christoph Adelung
Johann Friedrich Herbart
Johann Georg Hamann
Johann Gottfried von Herder
Johann Gottlieb Fichte
Johann Gustav Droysen
Johann Heinrich Alsted
Johann Heinrich Lambert
Johann Valentin Andreae
Johann Wilhelm Ritter
Johann Wolfgang von Goethe
Josef Derbolav
Josef Dietzgen
Josef Petzoldt
Josef Pieper
Karl Albert
Karl Christian Friedrich Krause
Karl Eugen Dühring
Karl Friedrich Göschel
Karl Jaspers
Karl Lamprecht
Karl Marx
Karl Otto Apel
Karl Rahner
Karl Wilhelm Friedrich von Schlegel
Klaus Hartmann
Lorenz von Stein
Ludger Oeing-Hanhoff
Ludwig Andreas Feuerbach
Ludwig Büchner
Ludwig Landgrebe
Majster Eckhart
Manfred Frank
Martin Heidegger
Max Bense
Max Dessoir
Max Horkheimer
Max Jacob Friedländer
Max Scheler
Menyhért Palágyi
Michael Landmann
Mikuláš Kuzánsky
Moses Hess
Moses Mendelssohn
Nicolai Hartmann
Niklas Luhmann
Novalis
Odo Marquard
Oskar Becker
Oskar Negt
Oswald Schwemmer
Oswald Spengler
Otto Friedrich Bollnow
Otto Liebmann
Paul Lorenzen
Paul Ludwig Landsberg
Paul Natorp
Peter Antes
Peter Sloterdijk
Philipp Melanchthon
Ralf Dahrendorf
Richard Dedekind
Robert Spaemann
Romano Guardini
Rudolf Boehm
Rudolf Bultmann
Rudolf Carnap
Rudolf Eucken
Rudolf Hermann Lotze
Rudolf Pannwitz
Rudolf Stammler
Rudolf Steiner
Rudolph Berlinger
Rudolph Goclenius
Salomon Maimon
Theodor Litt
Theodor Wiesengrund Adorno
Thomas Abbt
Walter Biemel
Walter Dubislav
Wilhelm Dilthey
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Nestle
Wilhelm Schapp
Wilhelm von Humboldt
Wolfgang Stegmüller
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk