A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rakúska republika | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Land der Berge, Land am Strome (Krajina hôr, krajina veľriek) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republik Österreich | ||||
• krátky | Österreich | ||||
Hlavné mesto | Viedeň 48°12′ s.š. 16ggh°21′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Viedeň | ||||
Úradné jazyky | nemčina | ||||
Regionálne jazyky | chorvátčina, slovinčina, maďarčina | ||||
Demonym | Rakúšan, Rakúšanka | ||||
Štátne zriadenie spolkový prezident spolkový kancelár |
spolková republika Alexander Van der Bellen Karl Nehammer | ||||
Vznik | 1. republika 1918, 2. republika 1945, suverenita 1955 | ||||
Susedia | Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
83 878,99 km² (113.) 1 426 km² (1,7 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2022) • sčítanie (2022) • hustota (2022) |
9 027 999 (98.) 8 978 929 107,6/km² (106.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 479,820 miliardy $ (33.) 64 750 $ (14.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2021) | 0,916 (25.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | euro (€) (= 100 centov) (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+1) (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | AUT / AT | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | A | ||||
Internetová doména | .at | ||||
Smerové telefónne číslo | +43 | ||||
Gramotnosť: 98% |
Súradnice: 48°S 14°V / 48°S 14°V
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.
Dejiny
Približne medzi rokmi 700 pred Kr. – 450 pred Kr. bola na území dnešného Rakúska halštatská kultúra. V rokoch 450 pred Kr. až zhruba do prelomu letopočtov tu žili Kelti (laténska kultúra). V 1. – 5. storočí tu boli rímske provincie Norikum, Récia a Panónia.
V 5. storočí sa v rámci sťahovania národov konali vpády Germánov a Hunov. V 6. storočí prišli Slovania, neskôr (najmä v 8. storočí) Bavori. Slovania v dnešnom Rakúsku vytvorili okrem iného slovanské Korutánske kniežatstvo (Karantánia).
Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku v rámci Bavorska (ktoré zas patrilo do Franskej ríše)[1]. Roku 799 bola oddelená správa Bavorska (vrátane dnešného západného Rakúska) od spoločnej správy Avarskej marky (od konca 9. storočia nazývanej Východná marka) a Korutánskej marky (vrátane dnešného východného Rakúska), nazývaných v 9. storočí spolu "východné oblasti". V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. V roku 863 Franská ríša oddelila správu Východnej marky od Korutánskej marky:
- Východná marka tvorila základ budúceho (a dnešného) vlastného Rakúska. V prvej polovici 10. storočia bola dočasne (najvýchodnejšie časti až do 11. storočia) obsadená starými Maďarmi. Potom (po 955) bola opäť markou Východofranskej ríše. Od roku 976 tu vládli Babenbergovci.[2] Od konca 10. storočia je doložené označenie tohto ich územia ako "Rakúsko". Od roku 1156 bolo premenené na samostatné vojvodstvo v rámci rímsko-nemeckej ríše. Po vymretí Babenbergovcov v roku 1251 vypukli spory o takzvané babenberské dedičstvo medzi českými Přemyslovcami a uhorskými Arpádovcami. V roku 1278 porazil Rudolf I. Habsburský Přemysla Otakara II. a vytvoril základ panstva Habsburgovcov.[3]
- Korutánsko bolo čoskoro pripojené k vlastnému Bavorsku, v roku 976 bolo od neho znova oddelené (Korutánske vojvodstvo) a postupne vystriedalo viacero vlastníkov, až kým v roku 1335 pripadlo rakúskym Habsburgovcom (teda Rakúsku).
V roku 1526 rakúskym Habsburgovcom pripadli aj Čechy a Uhorsko a vznikla tak tzv. habsburská monarchia. V 1556 sa Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov stal aj cisárom Rímskonemeckej ríše. V rokoch 1593 – 1609 sa konala pätnásťročná vojna s Osmanskou ríšou, 1618 – 1648 tridsaťročná vojna. V roku 1683 boli porazení Turci pri Viedni.
V rokoch 1701 – 1714 sa konala vojna o španielske dedičstvo kde Habsburská monarchia získala ďalšie územia[4]. V roku 1713 bola vydaná pragmatická sankcia. Mária Terézia a jej syn Jozef II. centralizovali štátnu moc, zaviedli aj reformy podporujúce hospodársky rozvoj.[5]
Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zas naopak zanikla Rímsko-nemecká ríša. V roku 1815 vytvorilo Rakúsko spolu s Pruskom a Ruskom Svätú alianciu. Po revolúcii 1848-49 nastúpil v monarchii tvrdý policajný režim, takzvaný Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo rakúske cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko.[6]
Roku 1879 vznikol Trojspolok. Po sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este v roku 1914 bola vyhlásená vojna Srbsku a začala sa prvá svetová vojna. V nej bolo Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom porazené, čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.
V roku 1918 vznikla tzv. prvá rakúska republika, ktorá zápasila s obrovskými hospodárskymi problémami, ktoré nedokázali nestabilné vlády vyriešiť. Až v roku 1933 Engelbert Dollfuss nastolil autoritatívny režim, avšak i on musel čeliť vážnym problémom, najmä vzostupu rakúskeho nacizmu. Pokus rakúskych nacistov o prevrat v roku 1934 síce skončil neúspechom, Rakúsko však muselo čeliť stále väčšiemu tlaku Hitlerovho Nemecka, ktoré si nakoniec 18. marca 1938 vynútilo „pozvanie“ k anšlusu Rakúska.[7] Anšlus podporila v referende väčšina Rakúšanov.[8]
Ako súčasť Tretej ríše sa Rakúsko zúčastnilo druhej svetovej vojny, v ktorej zahynulo približne 300 000 rakúskych mužov.[9]
V roku 1945 bolo oslobodené sovietskou armádou a Spojencami a rozdelené do okupačných zón USA, Spojeného kráľovstva, Francúzska a ZSSR. Vznikla 2. rakúska republika. V roku 1955 bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite,[10] ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska. Rakúsko sa nezaradilo do východného bloku, čo umožnilo jeho pozoruhodný hospodársky vzostup a prosperitu. Od 1995 je členom Európskej únie.[10]
V roku 1986 sa Rakúsko dostalo do medzinárodnej izolácie potom, čo bol za prezidenta zvolený bývalý generálny tajomník OSN Kurt Waldheim, o ktorom vyšlo najavo, že má nacistickú minulosť.[11]
Geografia
Povrch
Približne 60 % krajiny je hornatého charakteru. Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Grossglockner 3 798 m) a Ötztalských Alpách. Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Salzach (Salica), Enža, Dráva a Mura. Severné pásmo, tvorené vápencami, sa začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein – 2 995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy, Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling – 2 863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand – 2 770 m) a Karavanky.
Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnúca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les a pohraničné Karnské Alpy. Na severovýchod zasahujú okrajovo Západné Karpaty, pri pokračovaní Malých Karpát. Nížiny ležia na severovýchode pozdĺž Dunaja (predovšetkým Alpské predpolie a Viedenská panva s Moravským poľom), ale i na juhovýchode v Štajersku, ktoré je pre podobnosť svojej krajiny s talianskym Toskánskom nazývané tiež Štajerská Toskána.
Z celkové plochy Rakúska (83 871,1 km²) pripadá na pahorkatiny a nížiny približne jedna štvrtina. Iba 32 % územia leží nižšie než 500 m n. m. a 43 % rozlohy je zalesnených. Najnižšie položené miesto sa nachádza pri hranici s Maďarskom v Apetlone (okres Neusiedl am See – Burgenland) 114 m n. m. Naproti tomu, najvyššie položeným miestom je vrch Grossglockner (3 798 m n. m.).
Vodstvo
Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enža. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km) a Mura (483 km). Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore.
Administratívne členenie
Administratívne sa člení na 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutánsko (Kärnten), Salzbursko (Salzburg), Štajersko (Steiermark), Tirolsko (Tirol), Viedeň (Wien) a Vorarlbersko (Vorarlberg).
Spolkové krajiny Rakúska |
Obyvateľstvo
Rakúsko má 8 823 054 obyvateľov (odhad z januára 2018). Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva - približne 104 obyvateľov/km². V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny pokrývajú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 766 000 obyvateľov), Graz (240 000 obyvateľov), Linec (205 000 obyvateľov), Salzburg (148 000 obyvateľov) a Innsbruck (122 000 obyvateľov).
Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (v Korutánsku), chorvátske (v Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny.
Náboženstvo
Sčítanie obyvateľstva z roku 2011 nemohlo z právnych dôvodov zahŕňať položku náboženstvo.[12] Preto najnovšie dostupné výsledky pochádzajú z roku 2001. Podľa údajov z roku 2001 žilo v Rakúsku 5 915 421 rímskych katolíkov, čo predstavuje 73,6 % obyvateľov krajiny. Rakúsko patrí a patrilo k prevažne rímskokatolíckym krajinám Európy. K príslušníkom protestantských cirkví sa hlási 376 150 obyvateľov, čo predstavuje 4,7 % obyvateľstva. Z nich sa väčšina hlási k evanjelickej cirkvi a. v. (354 559 obyvateľov) a menšia časť k reformovanej cirkvi (19 463 obyvateľov).
Tretím najpočetnejším náboženstvom je islam. Vyznáva ho 338 988 obyvateľov, čo predstavuje 4,3 % obyvateľstva krajiny. Hlásia sa k nemu hlavne obyvatelia tureckého, albánskeho a bosniackeho pôvodu. Ich počet sa permanentne zvyšuje a v porovnaní so štatistikou z rok 1991 sa takmer zdvojnásobil. K príslušníkom pravoslávnych cirkví sa hlási 174 385 obyvateľov, čo predstavuje 2,2 % obyvateľstva krajiny. Patria k nim obyvatelia srbského, bulharského, gréckeho, rumunského a ruského pôvodu. Najviac z nich sa hlási k srbskej pravoslávnej cirkvi (74 198 obyvateľov). K budhizmu sa hlási 10 402 obyvateľov (0,2 % obyvateľstva štátu). Minority tvoria aj Svedkovia Jehovovi (23 206), starokatolíci (14 621), židia (8 140), adventisti siedmeho dňa (4 222) hinduisti (3 629), sikhovia (2 794), baptisti (2108) a iní. Bez vyznania je 17,1 % obyvateľov krajiny.
Hospodárstvo
Priemysel
Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier – v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku, Korutánsku, sklársky v Tirolsku.
Doprava
Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou.
Železničná doprava je majetkom štátnych železníc (Österreichische Bundesbahnen), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti.
V leteckej doprave je najvýznamnejším letiskom viedenský Schwechat. V krajine sídlia letecké spoločnosti Austrian Airlines, Lauda Air, Niki či Tyrolean Airways, ktoré lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky.
Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.
Zaujímavosti
- V Rakúsku sa namiesto pozdravu "Guten Tag" (=Dobrý deň), ktorý je bežný vo väčšine Nemecka (a inde v Európe), ako základný pozdrav používa pozdrav „Grüß Gott“ (=Pozdrav Pán Boh). Tento pozdrav sa používa úplne univerzálne a počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež „Grüß Gott“.
- V nedeľu sú všetky potraviny (vrátane supermarketov) a obchody zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie, pohostinstvá a benzínové pumpy.
- Originálne slovenské pomenovanie Rakúsko (historicky Rakúsy, neskôr Rakousy) pochádza od pohraničného hradu Rakús/Rakous, neskôr Ratgoz (dnes Raabs na sútoku moravskej a rakúskej rieky Dyje). Hrad Rakús sa spomína v Kosmovej Kronike českej okolo roku 1100 „Gotfridi in castrum Racouz". Podľa neho pomenovali okolité územie a neskôr celú zem. Tento názov používa tiež čeština ako Rakousko a v minulosti tiež poľština ako Rakusyupraviť | upraviť zdroj
- ↑ VEBER, Václav, a kol. Dějiny Rakouska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. Ďalej len Dějiny Rakouska. ISBN 80-7106-491-2. S. 48–61.
- ↑ Dějiny Rakouska. S. 61–73.
- ↑ Dějiny Rakouska. S. 114–120.
- ↑ Dějiny Rakouska. S. 120–331.
- ↑ Dějiny Rakouska. S. 332–368.
- ↑ Dějiny Rakouska. S. 369–471.
- ↑ Dějiny Rakouska. S. 472–543.
- ↑ "Anšlus Rakouska: Oběť, či spoluviník Hitlerových činů?". Česká televize. 12. marec 2013.
- ↑ "Rakouské (ne)oběti: Hitlera vítali jásotem. Za nacismu bylo i dobře". Týden, 12. marec 2013.
- ↑ a b Dějiny Rakouska. S. 544–596.
- ↑ "Kurt Wadlheim – generální tajemník OSN a prezident Rakouska s nacistickou minulostí". Česká televize. 19. január 2008.
- ↑ https://www.statistik.at/web_de/frageboegen/registerzaehlung/index.html
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka rakúskej vlády (po nemecky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Klein
Švédsko
Žofia Hruščáková
0. roky 21. storočia
1. január
1. marec
1. september
10. máj
10. marec
11. február
11. január
11. november
12. júl
12. január
12. november
13. august
13. jún
13. marec
13. september
14. august
14. marec
15. január
16. apríl
16. august
17. február
17. júl
17. jún
17. január
17. marec
18. jún
18. január
18. marec
19. marec
19. storočie
1900
1902
1903
1905
1906
1908
1909
1911
1915
1916
1918
1919
1922
1924
1925
1926
1927
1931
1935
1937
1941
1944
1947
1958
1965
1971
1990
1991
1992
1993
1993 na Slovensku
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1995 vo vede
1995 v hudbe
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
2. apríl
2. február
2. november
2. september
20. apríl
20. marec
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
21. marec
21. október
21. storočie
22. február
23. marec
24. apríl
24. december
24. január
24. marec
25. apríl
25. február
25. júl
25. január
26. február
26. september
27. december
27. február
27. marec
27. október
29. august
29. marec
3. február
3. máj
3. november
30. apríl
30. august
30. jún
30. január
31. august
31. marec
4. apríl
4. február
4. júl
4. január
5. december
5. február
6. september
7. január
8. apríl
8. február
8. marec
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. júl
9. jún
9. október
90. roky 20. storočia
Adolf Butenandt
Adonxs
Albert William Tucker
Aleksander Barkov
Alexandra Huszáková
André Frossard
Andrej Očenáš
Anett Kontaveitová
Anna Bučinská
Anthony Martial
Antoinette Joyce Guediová-Mouafová
Anton Martinkovič
Bosna a Hercegovina
Celeste Buckinghamová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christiane Nüssleinová-Volhardová
Clément Lenglet
Ctibor Matulay
Danielle Campbellová
Danuta Abrahamowiczová
Dežo Ursiny
Dejan Dražić
Denis Godla
Desaťročie
Doprava
Dragoslav Mitrinović
Ernest Walton
Ester Ledecká
Eugene Paul Wigner
Európa
Európska únia
Eva Botťánková
Fínsko
Frank Sherwood Rowland
Frederick Reines
Fred Perry
Gerald Durrell
Ginger Rogers
Gustav Brom
Gyula Horn
Hannes Olof Gösta Alfvén
Harold Wilson
Ingo Schwichtenberg
Ján Korch
Ján Pavol II.
Józef Maria Bocheński
Józef Rotblat
Jacques Chirac
Japonsko
Jicchak Rabin
Josef Kemr
Josef Vavroušek
Jozef Lánik
Julia Putincevová
Kóbe
Kelly Catlinová
Kendall Jenner
Kultúra (spoločenské vedy)
Lea Mrázová
Leon Draisaitl
Lisa Vittozziová
Luke Shaw
Maďarsko
Maša Haľamová
Mackenzie McDonald
Madison Keysová
María Isabel
Margita Figuli
Mario J. Molina
Martin Harich
Martin Lewis Perl
Martin Réway
Matúš Bero
Matej Jakúbek
Maxim Pavlovič Kovtun
Michal Tučný
Mikaela Shiffrinová
Milovan Đilas
Miroslav Kropilák
Mislav Rosandić
Missy Franklinová
Monika Simančíková
Munir El Haddadi
Murray Rothbard
Nathan MacKinnon
Nicole Rajičová
Nikola Dudášová
Operácia Deliberate Force
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Paríž
Paul Josef Crutzen
Pavel Beckovský
Pavel Hrivnák
Pavol Skalický
Paweł Trzaska
Peter Staník
Petra Vlhová
Post Malone
Pugwashské konferencie o vede a svetových záležitostiach
Rakúsko
Robert E. Lucas
Sandro Ramírez
Seamus Heaney
Selena (speváčka)
Slovenská informačná služba
Slovensko
Storočie
Svetová obchodná organizácia
Terézia Páleníková
Tichý oceán
Timotej Záhumenský
Timothée Chalamet
Václav Ježek
Viera Kantorová
Vieroslav Matušík
Vladimír Mečiar
VSŽ
William Alfred Fowler
Zavlečenie Michala Kováča ml.
Zdenko Filípek
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zsolt Kalmár
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk