Rafléziovité (Rafflesiaceae) je čeľaď vyšších dvojklíčnolistových rastlín z radu malpígiotvaré (Malpighiales). Sú to parazitické nezelené byliny, rozšírené v Ázii. Raflézia Arnoldova je známa najväčším kvetom v rastlinnej ríši.^[1]

Zástupcovia čeľade rafléziovité sú bezlisté a bezkorenné byliny, parazitujúce na koreňoch a kmeňoch lián rodu Tetrastigma z čeľade viničovité. Rastliny sú dvojdomé (raflézia a Sapria) alebo aj jednodomé (rod Rhizanthes má samčie, samičie i obojpohlavné kvety). Korene sú premenené vo vlákna prenikajúce do cievnych zväzkov hostiteľskej rastliny a pripomínajúce podhubie. Listy úplne chýbajú alebo sú prítomné len ako listene na báze kvetu. Kvety sú veľké, dužinaté, vyvíjajú sa jednotlivo priamo z kmeňa alebo koreňov hostiteľskej liany. Okvetie je zložené z 5 (raflézia), 10 (Sapria) alebo až 16 (Rhizanthes) plátkov, na báze zrastajúcich sa v rúrku. Cípy okvetia rodu Rhizanthes majú dlhé prívesky. Rody Sapria a raflézia majú v strednej časti kvetu vyvinutú manžeta a v jej strede je otvor nazývaný diafragma. V spodnej časti vnútra kvetu sú u týchto rodov vyvinuté zvláštne, často vetvené alebo kyjovité chlpy, ktoré majú funkciu nektárii , z ktorých sa šíri zápach lákajúci opeľovače. Tyčinky u rodu raflézia vyrastajú v počte 5 a viac v spodnej časti okvetia, nachádzajúceho sa v strede kvetu. Rod Rhizanthes tvorí množstvo tyčiniek kruh okolo spodného okraja šupku v strednej časti kvetu. Semenník je spodný, zrastený so 4 až 8 plodolistov s mnohými vajíčkami. Rod Rhizanthes má jedinú komôrku, rod raflézia sa tvorí množstvo druhotných komôrok so sieťovitou štruktúrou. Čnelka je kožovitá a na vrchole rozšírená v „terč“. Plodom je nepukavá alebo nepravidelne pukajúca bobuľa.

Čeľaď zahŕňa 20 druhov v 3 rodoch. Je rozšírená v Ázii od južnej Číny po indonézske ostrovy. Najväčším rodom je raflézia (16 druhov).

Kvety rafléziovitých sú opeľované muchami, ktoré sú lákané zápachom kvetov k nakladeniu vajíčok. Plody raflézie jedia veverice rodu Callosciurus a stromové tany z rodu Tupaia, ktorí pravdepodobne tiež šíria semená. Spôsob šírenia semien u ostatných dvoch rodov nie je známy.

V minulosti bola čeľaď rafléziovité často zaraďovaná do blízkosti čeľade vlkovcovité (Aristolochiaceae).

Čeľaď v skoršom poňatí zahŕňala celkovo 9 rodov parazitických rastlín. V priebehu aktualizácií systému APG bola väčšina týchto rodov preradená do 3 iných čeľadí a dokonca aj do iných poriadkov: rody ozorina (Cytinus) a Bdallophytum do čeľade ozorinovité (Cytinaceae), v rade slezotvaré (Malvales), rod Mitrastema do čeľade mitričkovité (Mitrastemonaceae), v rade vresovcotvaré (Ericales) a rody Apodanthes, Berlinianche a Pilostyles do čeľade podkôrovníkovité (Apodanthaceae), zatiaľ nejasného taxonomického zaradenia.

Podľa kladogramov APG je sesterskou skupinou čeľade Rafflesiaceae čeľaď prýštecovité (Euphorbiaceae).

Kvety raflézií sú známe ako najväčšie kvety v rastlinnej ríši. U raflézie Arnoldovej (Rafflesia arnoldii) môžu mať v priemere až 1 meter a vážiť až 7 kg.^[1]

• Raflézia
• Rhizanthes
• Sapria

• Rhizanthes deceptor
• Rhizanthes infanticida
• Rhizanthes lowii
• Rhizanthes zippelii

• Sapria himalayana
• Sapria poilanei
• Sapria ram^[3]

• Valíček P. et al. Užitkové rostliny tropů a subtropů. 2. vyd. Praha: Academia, 2002. ISBN 80-200-0939-6.

1. ↑ ^{a b} Toto je najväčší živý kvet na svete a enormná veľkosť nie je jeho jediná zaujímavá vlastnosť online. DEED.sk, cit. 2019-03-03. Dostupné online.
2. ↑ Catalogue of life. Synonymic Checklists of the Vascular Plants of the World online. Cit. 2019-03-01. Dostupné online. Archivované 2020-06-08 z originálu. (po anglicky)
3. ↑ Catalogue of Life - 26th February 2019 : Taxonomic tree online. www.catalogueoflife.org, cit. 2019-03-03. Dostupné online. Archivované 2020-06-08 z originálu.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rafléziovité na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rafléziovité

• Angiosperm Phylogeny
• Flora of China: Sapria 1
• The Families of Flowering Plants: Rafflesiaceae 2
• The parasitica Plant Connection: Rafflesiaceae s.str.