Racing Club
Celý názov	Racing Club de Avellaneda
Prezývka	La Academia (Akadémia)
Založený	25. marca 1903
Štadión	Estadio Presidente Perón, Avellaneda, Argentína
Kapacita	51 389
Predseda	Víctor Blanco
Tréner	Diego Cocca
Liga	Primera División
2016/17	Primera División, 4. miesto
Domáce farby Hosťovské farby
Futbalový portál

Racing Club de Avellaneda, skrátene Racing Club, alebo iba Racing, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Avellaneda, ktoré sa nachádza v provincií Buenos Aires. Klub je známy predovšetkým pre svoj futbalový tím. Racing Club patrí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v Argentíne, keď vyhral spolu 17 titulov v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Na medzinárodnej úrovni vyhral Racing Club spolu 6 trofejí, z toho jedenkrát Copa Libertadores či jedenkrát Interkontinentálny pohár. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Presidente Perón. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.

História

12. mája 1901 založila skupina študentov školy Colegio Nacional Central futbalový tím Football Club Barracas al Sud. V rovnakom období sa pri zakladaní iného klubu menom Colorados Unidos pohádali jeho zakladatelia na tom, akej farby by mal mať ich nový klub dresy. V marci 1903 sa členovia oboch klubov dohodli na spojení. Klub dostal meno po francúzskom automobilovom magazíne, ktorý sa predával v tej dobe v Argentíne. Nový klub tak dostal meno Foot Ball Racing Club – Barracas al Sud.^[1] Racing bol vôbec prvý klub, ktorý bol založený ľuďmi označovanými ako „Criollos“, teda ľuďmi, ktorí boli predkoloniálneho španielskeho pôvodu. V roku 1903 začal klub používať biele dresy, v roku 1904 zmenil klub farbu dresov na žlto-čierne pruhy. Tieto však boli onedlho vymenené za nové dresy, ktoré boli tvorené štyrmi štvorcami, dvoma svetlo-modrými a dvoma ružovými. Tieto boli v roku 1908 vymenené za tmavo modré, ktoré mali v strede vodorovný biely pás. Už v roku 1910 bola farba dresov opäť zmenená, tento raz na svetlo-modré (belasé) a biele pásy. Tieto dresy používa klub do súčasnosti.

Prvé roky a zlaté obdobie

Členom argentínskej futbalovej federácie sa Racing stal už v roku 1905 a začal hrávať v nižších argentínskych futbalových súťažiach. Už o rok neskôr bojoval Racing Club v play-off o účasť v najvyššej argentínskej súťaži, no nebol úspešný a do prvej ligy sa neprebojoval. Do najvyššej súťaže sa klub dostal v roku 1910, keď vyhral finále play-off s klubom Boca Juniors. V sezóne 1911 najvyššej súťaže skončil Racing na štvrtom mieste. O rok neskôr sa klub premenoval na Racing Foot Ball Club - Avellaneda^[1] a hneď vyhral svoju prvú trofej, keď vyhral národný pohár. Prvý majstrovský titul vyhral klub v sezóne 1913, keď zvíťazil v ligovom play-off.^[2] V tom istom roku vyhral Racing opäť aj národný pohár, keď porazil klub Newell's Old Boys. Už v ročníku 1914 vyhral Racing druhý ligový titul a znova pridal aj víťazstvo v národnom pohári, keď vyhral nad tímom Rosario Central.^[3] V sezóne 1915 vyhral Racing Club tretí majstrovský titul v rade, pričom celý ročník zostal neporazený.^[4] Výborné obdobie pokračovalo a Racing vyhral majstrovský titul a národný pohár aj v sezóne 1916.^[5] Výborné výkony klubu znamenali výhru ďalšieho majstrovského titulu aj v sezóne 1917, klub zároveň vyhral znovu aj národný pohár.^[6] V sezóne 1918 vyhral klub už svoj šiesty titul v rade, keď bol opäť celú sezónu neporazený a znova triumfoval aj v národnom pohári.^[7] V sezóne 1919 vyhral Racing siedmy majstrovský titul v rade. V tomto ročníku sa však hrali súbežne dve najvyššie súťaže, druhú súťaž vyhrala Boca Juniors.^[8] Majstrovskú sériu prerušil ročník 1920, keď Racing skončil na druhom mieste. V ročníku 1921, ktorý bol taktiež rozdelený na dve súbežne hrané súťaže, získal Racing opäť majstrovský titul.^[9] Na ďalší titul musel Racing počkať do sezóny 1925.^[10] Toto skvelé obdobie prinieslo klubu jeho prezývku „La Academia“, lebo hra klubu bola považovaná za „Akadémiu argentínskeho futbalu“. V priebehu 10. a 20. rokov 20. storočia získal Racing Club spolu 9 majstrovských titulov, 9 národných pohárov a 2 medzinárodné tituly. V klube v tej dobe hrali aj reprezentanti Argentíny Alberto Ohaco, Alberto Marcovecchio, Pedro Ochoa a Natalio Perinetti.

Ústup z pozícií

V ďalších sezónach sa Racingu už neporadilo nadviazať na úspechy z počiatkov svojej existencie. Od posledného titulu v sezóne 1925 sa mu v lige nedarilo tak ako pred tým. Až v sezóne 1932 zaznamenal Racing Club po dlhšej dobe prvý úspech, keď vyhral v národnom pohári. Výhru v pohári zopakoval klub aj v nasledujúcom ročníku, keď vyhral 4:0 nad tímom San Lorenzo. Najlepšie ligové umiestnenia však boli iba tri tretie miesta v sezónach 1932, 1933 a 1936. Ani 40. roky nepriniesli zlepšenie a klubu sa v prvej lige nedarilo V tomto období bolo najlepšie ligové umiestnenie Racingu štvrté miesto v sezónach 1946 a 1948. V ročníku 1948 to však už vyzeralo celkom nádejne, Racing nejaký čas viedol ligu, no v posledných kolách mu boli odrátané štyri body a najvyššiu súťaž nakoniec vyhral najväčší rival Racingu Independiente.^[11] V sezóne 1945 však Racing Club vyhral národný pohár.

Ďalšie majstrovské tituly

Po skoro 24. rokoch čakania sa Racing Club dočkal, keď vyhral sezónu 1949, kedy získal svoj desiaty majstrovský titul.^[12] Titul sa klubu podarilo obhájiť v sezóne 1950.^[13] Hráč Racingu Llamil Simes sa v oboch ročníkoch stal najlepším strelcom súťaže. V ročníku 1951 vyhral Racing tretí titul v rade.^[14] Troma výhrami v rade sa Racing stal prvým klubom, ktorému sa poradilo vyhrať tri majstrovské tituly po sebe v profesionálnej ére argentínskeho futbalu. V sezóne 1952 ale už Racing skončil na druhom mieste, o rok neskôr obsadil tretie miesto. Na titul čakal klub až do sezóny 1958,^[15] o rok neskôr skončil druhý. 60. roky začal Racing štvrtým miestom v prvej lige. V ročníku 1961 však znova vyhral majstrovský titul.^[16] Ďalší titul vyhral Racing až v sezóne 1966.^[17] Na základe toho mohol hrať Racing Club nasledujúci ročník juhoamerickej obdoby európskej Ligy majstrov Copa Libertadores. Túto súťaž v sezóne 1967 Racing vyhral, keď vo finále zvíťazil nad uruguajským klubom Nacional.^[18] Na konci roku 1967 vyhral Racing Club aj Interkontinentálny pohár, keď vyhral v troch zápasoch nad škótskym Celticom Glasgow.^[19]

Zostup

V priebehu 70. rokov nevyhral Racing Club ani jeden majstrovský titul. V sezóne 1972 zaznamenal v časti Metropolitano jedno druhé miesto. V roku 1972 sa do klubu dostal Ubaldo Fillol, ktorý je považovaný za najlepšieho argentínskeho brankára v histórii.^[20] Od ročníka 1974 hral Racing slabo, bol stabilne blízko zostupu do druhej najvyššej argentínskej súťaže. Zlom nastal v sezóne 1983, keď Racing Club skutočne zostúpil do druhej ligy Primera B.^[21] V prvej sezóne v druhej lige skončil Racing druhý a hral tak baráž o postup do prvej ligy, no neúspešne. Do najvyššej súťaže sa Racing Club vrátil po dvoch sezónach v druhej lige, keď vyhral baráž o postup. Už v sezóne 1988 hral Racing Supercopa Sudamericana, ktorú sa mu poradilo vyhrať, keď vo finále zvíťazil nad brazílskym klubom Cruzeiro. V tom istom roku vyhral Racing aj súťaž Supercopa Interamericana, čo bol pohár, v ktorom sa stretávali najlepšie dva kluby federácií CONCACAF a CONMEBOL.^[22]

Posledné roky

Od posledného kontinentálneho víťazstva v ročníku 1988 sa už ale klubu nedarilo ani doma, ani na kontinente. Racing Club sa dostal do finančných problémov, ktoré vyvrcholili v roku 1998. Klub musel vyhlásiť bankrot. Racing bol úplne zruinovaný, no napriek tomu dokázal vyhrať majstrovský titul v časti Apertura sezóny 2001.^[23] Racing tak zaznamenal prvý zisk majstrovského titulu po 35. rokoch. V tej dobe bol súčasťou tímu aj odchovanec Diego Milito. V sezóne 2004/05 skončil Racing na treťom mieste v časti Clausura. V sezóne 2007/08 skončil Racing v časti Clausura posledný a zostupu sa vyhol až v baráži. Okrem toho sa však klub umiestňoval zväčša v strede ligovej tabuľky. Sedemnásty majstrovský titul vyhral klub v sezóne 2014,^[24] vďaka tomu mohol hrať opäť Copa Libertadores, kde skončil vo štvrťfinále. Od tohto ročníka sa Racing vždy umiestnil na miestach zaručujúcich možnosť hrať v kontinentálnych pohároch. V ročníku 2016/17 obsadil štvrté miesto.

Farby a znak klubu

Racing Club hral na začiatku v roku 1903 v bielych dresoch. Tieto sa zmenili už v roku 1904 na žlto-čierne pásy a v tom istom roku na modro-fialové štyri štvorce. V roku 1908 začal klub používať tmavomodré dresy s bielym vodorovným pásom v strede. Svoje súčasné farby používa Racing už od roku 1910, kedy začal používať na dresoch belaso-biele pásy.^[1]

Prvý klubový znak bol čierno-biely s nápisom Foot Ball Racing Club. Tento bol v roku 1928 vymenený za modré písmená RC. V roku 1928 začal Racing používať ako klubový znak štít s belaso-bielymi pásmi. Svoj súčasný znak používa Racing Club od roku 1936, keď k znaku z roku 1928 pridal nápis Racing v hornej časti znaku. Tento klubový znak sa s menšími obmenami používa do súčasnosti.

Štadión

Od roku 1950 hráva Racing Club na svojom súčasnom štadióne Estadio Presidente Perón. Jeho súčasná kapacita je 51 389 miest a priemerná návštevnosť sa pohybuje okolo čísla 20 000 divákov.^[25] Fanúšikovia nazývajú tento štadión ako El Cilindro de Avellaned a Koloseum. Na rovnakom mieste však klub hrá v podstate od roku 1904. Už v 20. rokoch stál na mieste štadión pre 30 000 divákov. Starý štadión bol zbúraný v roku 1948 a bol nahradený súčasným, ktorý bol otvorený v roku 1950. Je to druhý najväčší štadión v Argentíne, hneď po štadióne klubu River Plate. Pôvodná kapacita štadióna bola až 120 000 miest, neskôr bola kapacita znížená na 64 161 miest.^[26]

Rivalita a fanúšikovia

Racing Club hráva tradičné miestne derby nazývané Clásico de Avellaneda proti inému klubu z mesta Avellaneda tímu Independiente. Kluby sa stretávajú už od svojho vzniku, odohrali viac ako 200 vzájomných zápasov v ktorých je úspešnejšie Independiente. K ďalším rivalom sa radia kluby River Plate a San Lorenzo.

Úspechy

Národné

Liga

• Primera División (17): 1913, 1914, 1915, 1916, 1917, 1918, 1919, 1921, 1925, 1949, 1950, 1951, 1958, 1961, 1966, 2001 Apertura, 2014
• Primera B (1): 1910

Národný pohár

• Copa Carlos Ibarguren (5): 1913, 1914, 1916, 1917, 1918
• Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires (4): 1912, 1913, 1915, 1917
• Copa de Honor Adrián Beccar Varela (1): 1932
• Copa de Competencia (1): 1933
• Copa de Competencia Británica George VI (1): 1945

Medzinárodné

• Interkontinentálny pohár (2): 1967
• Copa Libertadores (1): 1967
• Supercopa Sudamericana (1): 1988
• Supercopa Interamericana (1): 1988
• Copa de Honor Cousenier (1): 1913
• Campeonato Rioplatense Copa Dr. Ricardo C. Aldao (2): 1917, 1918

Zostava

Aktuálne k dátumu: 12. januára 2017

# Pozícia Hráč 1 B Agustín Orión 2 O Marco Torsiglieri 3 O FLeandro Grimi 4 O Iván Pillud 5 Z Federico Vismara 6 O Miguel Barbieri 7 Ú Gustavo Bou 8 Z Diego González 9 Ú Lisandro López 11 Z Luciano Aued 12 B Juan Musso 13 O Emanuel Insúa 14 O Sergio Vittor 15 Z Ezequiel Videla

# Pozícia Hráč 18 Z Francisco Cerro 19 Ú Braian Mansilla 20 O Pablo Álvarez 21 O Danilo Ortiz 24 O Gastón Díaz 25 B Gastón Gómez 26 Z Agustín Araujo 27 Ú Maximiliano Cuadra 28 Z Federico Zaracho 30 Z Santiago Rosales 31 Z Mauro Leiva 32 Ú Lautaro Martínez - Ú Brian Fernández

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Racing Club de Avellaneda

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka klubu

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• História klubu
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Racing Club de Avellaneda na anglickej Wikipédii.