Rašelina

	Rašelina usadené horniny, kaustobiolity
	; Rašelina z Poľska
Zloženie
Hlavné minerály	bitúmeny, celulóza, íly
Vlastnosti
Farba	hnedá až čierna
	Portál vedy o Zemi

O chránenom území v Česku pozri Rašelina (prírodná pamiatka).

Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí^[1], tzv. rašeliniskách. Na Zemi sa nachádzajú asi 4 bilióny m³ rašeliny, ktoré pokrývajú približne 2% zemského povrchu (asi 3 milióny km²) a obsahujú asi 8 miliárd tera joulov energie.^[2]

Zloženie a vlastnosti

Rašelina je prírodný organogénny sediment, ktorý obsahuje minimálne 50% spáliteľných látok v sušine^[3]. Vznikajú rašelinením (ulmifikáciou), t. j. nedokonalým rozkladom odumretých rašelinotvorných rastlín vo vlhkom prostredí, obyčajne pod vodou za nedostatočného prístupu kyslíka. Obsahujú prímes minerálnych látok. Rašeliny dostávajú pomenovanie podľa prevládajúcich rastlín, z ktorých sa rašelina tvorila (ostricová, machová, jelšová, brezová atď.).

Vzhľadom na nadmorskú výšku sa rozoznávajú dva typy rašelinísk - vrchovisková a slatinná. Podľa štruktúry možno rozlíšiť niekoľko typov rašeliny: vláknité, hubovité a drevité. Z praktického hľadiska sa delí na čistú (obsah nespáliteľných látok a popola je nižší ako 15%) a zemitú (obsah nespáliteľných látok vyšší ako 15 %)^[3].

V miernom pásme vznikajú rašeliniská prevažne od konca pleistocénu po súčasnosť. Za vhodných podmienok sa rašelina v priebehu niekoľkých miliónov rokov zmení na lignit.

Výskyt

Rašeliniská tvoria asi 60% svetových mokrín. Významné sú hlavne v krajinách s miernym a chladným podnebím ako je Írsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Fínsko, Estónsko, Škótsko, Poľsko, severné Nemecko, Holandsko, krajiny Škandinávie alebo Kanada, štáty Michigan, Minnesota, Florida v USA. Z južnej pologule sú známe z Nového Zélandu, južnej Patagónie a Falklandských ostrovov.

V Západných Karpatoch tvoria vrchoviská 30% a slatiny 70% rašelinísk. Vrchoviská sa vyskytujú na Orave, Liptove, Spiši, vo Vysokých a Nízkych Tatrách, menej na strednom Slovensku a v Slovenskom rudohorí. Slatiny sú rozšírené na Záhorí, Žitnom ostrove (tzv. šúry), Východoslovenskej nížine (blatá) a pozdĺž vodných tokov.^[4]

Použitie

Rašelina má všestranné použitie. V minulosti ale i v súčasnosti sa využíva ako palivo. V súčasnej dobe sa väčšina vyťaženej rašeliny spotrebuje v poľnohospodárstve a lesníctve na výrobu kompostov a hnojív. Využíva sa i v chemickom priemysle.^[4]

Referencie

↑ Howell, J.V. (Editor) 1960: Glossary of geology and related sciences. American Geological Institute, Washington D.C., 325 s.
↑ World Energy Council. Survey of Energy Resources 2007 . 2007, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska. V. zväzok. R - Š. Veda, Bratislava, s. 38 - 39
↑ ^a ^b Minerály a horniny Slovenska - Rašelina . mineraly.sk, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rašelina

Zdroj

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Howell, J.V. (Editor) 1960: Glossary of geology and related sciences. American Geological Institute, Washington D.C., 325 s.

[2] World Energy Council. Survey of Energy Resources 2007 . 2007, . Dostupné online.

[Encykl._Slov.-3] Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska. V. zväzok. R - Š. Veda, Bratislava, s. 38 - 39

[mineraly.sk-4] Minerály a horniny Slovenska - Rašelina . mineraly.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]