Rýchlostná cesta R4
Mapa
■ v prevádzke   ■ vo výstavbe   ■ v pláne
Základné údaje
Správca	Národná diaľničná spoločnosť a. s. (štát)
Celková dĺžka	Bez peáží 88,4 km
v prevádzke	bez peáží 23,1 km
vo výstavbe	10,2 km
v pláne	bez peáží 65,3 km
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj, Košický kraj
Výjazdy	3 (v prevádzke) + 1 dočasné napojenie
Objekty na trase
Pokračuje ako smer Rzeszów (0)  Vyšný Komárnik-Barwinek Vyšný Komárnik (1)  Vyšný Komárnik (8)  Hunkovce Prechod z/na (16)  Svidník-sever (21)  Svidník-juh Pokračovanie po (25)  Stročín (30)  Stropkov-sever (34)  Stropkov-juh (40)  Lomné Domaša Tunel Grúň 825 m (56)  Hanušovce nad Topľou (v budúcnosti ) Tunel Petič 510 m (65)  Lipníky (70)  Kapušany Fintice 836 m Tunel Okruhliak 1917 m (81)  Prešov-sever Dúbrava 457 m Tunel Bikoš 1155 Peážny úsek (86-400)  Prešov-západ Tunel Prešov 2224 m Torysa (92-407)  Prešov-juh Petrovany (vážnica) (103-418)  Lemešany Janovík (112-427)  Budimír, Košice-sever Beniakovce (smer Záhor) Rozhanovce (smer Bratislava) (118-433)  Košice-východ (Košické Oľšany) Peážny úsek Košické Oľšany 172 m (119-325)  Košice-východ (Hrašovík) Prechod z/na (127-317)  Košice-Krásna Krásna 175 m Prechod z/na (132-312)  Košice-juh (133-311)  Košice-juh Most nad ŠRT 538 m (143)  Kechnec (145)  Milhosť-Tornyosnémeti Pokračuje ako smer Miškovec  Vo výstavbe  V pláne  Úseky označené ako bez úhrady (polovičný profil je bez úhrady, ak nie je označené inak)

Rýchlostná cesta R4 (R4) je 130 kilometrov dlhá rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení spojí štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri Milhosti. Na poľskej strane bude na R4 nadväzovať rýchlostná cesta S19, na maďarskej diaľnica M30. Prechádza územím Košicko-prešovskej aglomerácie. Súčasná cesta R4 sa nachádza v dopravnom koridore, ktorý prepája juhovýchodné Poľsko s napojením na baltické štáty a severovýchodné Maďarsko s napojením Rumunsko a balkánsky polostrov. Na Slovensku bola v tomto koridore plánovaná kapacitná komunikácia ešte v minulom storočí. Prvotne bol tento koridor do siete rýchlostných ciest a teda súčasne aj do plánov výstavby zaradený už v roku 1963, uznesením vlády ČSSR č. 286/1963, v tej dobe ako kombinácia diaľnice č.73 v úseku od Vyšného Komárniku po Prešov a diaľnice č.68 v úseku od Košíc po hranice s Maďarskom, v tej dobe ešte Maďarskou ľudovou republikou. Po roku 1999 v rámci celkovej reorganizácie siete rýchlostných ciest a ich prečíslovania hovoríme v tomto koridore o rýchlostnej ceste R4. Výstavba prvého úseku cesty započala až v roku 2007, teda vyše štyridsať rokov po prvom naplánovaní kapacitnej komunikácie v tomto koridore.

R4 má tri peážne úseky, na ktorých spoločne s inou komunikáciou prechádza po jednej trase. Medzi výjazdom Prešov – Juh a križovatkou ciest D1 a R2 Košické Olšany je R4 v 19,7 km dlhej peáži s diaľnicou D1, ďalej medzi Košickými Olšanmi a križovatkou ciest R4 a R2 Košice – juh je v 14,3 km dlhej peáži rýchlostnou cestou R2 a medzi križovatkou Prešov – Západ a výjazdom Prešov – Juh je v 7,8 km dlhej peáži s diaľnicou D1.

Po R4 bude v budúcnosti prechádzať viacero európskych ciest. Na úseku Vyšný Komárnik-Prešov to bude E371, na peážnom úseku s D1 E50. Medzi Košickými Oľšanmi a križovatkou Košice – juh to bude E58 a ďalej po Milhosť aj E71.

V súčasnosti je z R4 v prevádzke obchvat Svidníka (4,6 km), 1. etapa severného obchvatu Prešova (4,3 km) a úsek Košice – Milhosť (14,2 km), nerátajúc spoločný úsek s D1. V zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 bude do roku 2028 sprejazdnený iba jeden nový úsek R4 pri Prešove. Keďže do roku 2027 budú sprejazdnené nadväzujúce úseky diaľnic na poľskej a maďarskej strane hranice, je takmer isté že s chýbajúcou cestou R4 nastane výrazné zhoršenie už beztak zlej dopravnej situácie na ceste I/21 v úseku medzi Kapušanmi až po štátnu hranicu s Poľskom. Dokončenie cesty R4 do konca roku 2030 v zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy nie je prioritou.

Podľa informácií z augusta 2021 by sa mal úsek Kapušany – Lipníky začať stavať v roku 2026 a ostatné úseky na severozápad po roku 2028.

Začiatok tohto úseku plánovaného v polovičnom profile kategórie R 24,5/100 je situovaný na štátnej hranici s Poľskom neďaleko obce Vyšný Komárnik. Tu sa bude nachádzať aj veľké odpočívadlo určené najmä pre tranzitnú dopravu. Za hraničným priechodom sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka s napojením na I/73 a poľskú rýchlostnú cestu S19. Ďalšia križovatka sa bude nachádzať na konci úseku pri obci Hunkovce. Na celkovej dĺžke úseku približne 8 kilometrov bude vystavaných 7 mostných objektov priamo na telese R4 a ďalšie štyri mimo rýchlostnej cesty.

Úsek s dĺžkou 8,2 km je plánovaný v polovičnom profile kategórie R 24,5/100. Bude prechádzať východne od obcí Hunkovce a Ladomirová a odkloní najmä nákladnú a tranzitnú dopravu z cesty I/73. Súčasťou stavby bude štrnásť mostných objektov, ekodukt, dobudovanie križovatky Svidník-sever a provizórne napojenie na predošlý úsek. Momentálne prebieha proces verejného obstarávania na zhotoviteľa Dokumentácie pre stavebné povolenie, Dokumentácie pre ponuku, Autorský dozor a výkon Koordinátora pre dokumentáciu.

Obchvat mesta Svidník s dĺžkou 4,573 kilometra bol vo výstavbe od decembra 2007. Cesta tu je vybudovaná zatiaľ v polovičnom profile (kategória R 11,5/100, resp. R 22,5/100) a odklonila dopravu z intravilánu mesta a odľahčila tak cestu I/73. Nachádza sa tu 9 mostov a mimoúrovňová križovatka Svidník – juh a úrovňové napojenie Svidník – sever. Maximálna povolená rýchlosť na úseku je stanovená na 100 km za hodinu.

Výstavba mala byť pôvodne ukončená v máji 2009, no vyskytli sa problémy so zosuvmi násypu pod cestou, ktorý bolo potrebné sanovať. Stavebné práce tak museli pokračovať a úsek sprejazdnili až 20. decembra 2010. Zhotoviteľom bolo združenie firiem Inžinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o. a Eurovia SK a. s.

Rýchlostná cesta R4 medzi Kapušanmi a Svidníkom dlho nemala stanovenú trasu. Existovali totiž 2 koncepcie jej vedenia, a to pozdĺž existujúcej cesty I/21 (predtým I/73) okolo Giraltoviec (červený variant), resp. okolo Hanušoviec, Domaše a Stropkova (modrý variant). Iróniou osudu je, že tieto farby neoznačovali len čiaru na mape štúdie, ktorá s týmito variantmi prišla, ale boli aj striedavo preferované, modrý počas tzv. „modrých“, t. j. pravicových vlád (2. Dzurindová vláda a Radičovej vláda) a červený počas „červených“ vlád, t. j. vlád, ktoré zostavoval ako predstaviteľ ľavicovej strany Robert Fico. Tomuto striedaniu variantov nepomohlo ani pôvodné záverečné stanovisko z roku 2009, ktoré konštatovalo rovnocennosť oboch variantov a teda ponechalo výber na politické rozhodnutie. Definitívnu zrejme určila tzv. štúdia realizovateľnosti, ktorú v roku 2015 vypracovala spoločnosť HBH projekt a ktorá odporučila realizovať R4 v tzv. novom červenom variante, t. j. pozdĺž súčasnej cesty I/21. Tento výsledný variant ale nie je celkom zhodný s pôvodným červeným, najväčšou zmenou je vedenie R4 medzi Lipníkmi a Radomou mierne na západ, vďaka čomu došlo k zlepšeniu smerových pomerov, ale najmä k vypusteniu trojice krátkych tunelov. 21. septembra 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení stavby na životné prostredie pre úseky Kapušany – Lipníky, Kuková – Giraltovce a Radoma – Rakovčík, čím boli jednak potvrdené výsledky spomínanej štúdie realizovateľnosti a následne bolo aj stanovené fázovanie tohto, necelých 40 km dlhého úseku, a to nasledovne:

• Kapušany – Lipníky
• Lipníky – Kuková
• Kuková – Giraltovce
• Giraltovce – Radoma
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---