A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Róbert Letz | |
slovenský historik | |
Narodenie | 29. august 1967 (55 rokov) Bratislava, ČSSR |
---|---|
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava) je slovenský historik. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí.[1] V súčasnosti (2019) je vedúcim Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.[2]
Životopis
Stredoškolské štúdium absolvoval na gymnáziu Vazovova v Bratislave, zmaturoval v roku 1986. V roku 1991 absolvoval odbor filozofia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] V rokoch 1991 – 1992 krátko pracoval v Historickom ústave SAV v Bratislave. Od roku 1992 pôsobí ako vedecko-pedagogický pracovník na Katedre histórie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, od roku 2004 ako jej vedúci. Habilitoval sa na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1997.[1] V roku 2004 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za profesora v odbore história.[4]
Dielo
Monografie
- Slovensko v rokoch 1945 – 1948. Na ceste ku komunistickej totalite. Bratislava : ÚSKI, 1994, 245 s.
- Dejiny Slovenskej Ligy na Slovensku (1920 – 1948). Martin : Vydavateľstvo MS, 2000, 285 s.
- Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. In: Zločiny komunizmu na Slovensku I. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2001, s. 67 – 335.
- Justícia – slúžka moci. In: Pešek, J., Letz, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004, s. 254 – 441.
- Letz, J., Letz, R.: Bratia Letzovci. Život a dielo Štefana Letza a Bela Letza. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004, 176 s.
- Hlinkova slovenská ľudová strana (Pokus o syntetický pohľad). In: Letz, R., Bartlová, A,. Mulík, P. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, s. 12 – 108.
Odborné práce
Zborníky
- Vojenský vikár slovenskej armády biskup Michal Buzalka a jeho vzťah k Sovietskemu zväzu a boľševizmu (1940 – 1945). Zborník „V tieni červenej hviezdy. Prenikanie sovietizácie do slovenskej (československej) armády v rokoch 1944 – 1948“. SKAS Istropolitan, 2007
Knižné práce
- Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1992. Bratislava : Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1997, 47 s.
- Škvarna, D. – Bartl, J. – Čičaj, V. Kohútová, M. – Letz, R. – Segeš, V.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 357 s. (kalendárium r. 1918 – 1995, 51 s. slovník 51 hesiel cca 40 s., spolu 91 s.; toto dielo vyšlo v nemeckom, anglickom a maďarskom preklade)
- Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (LÚČ Bratislava 2000). (Vypracoval 112 hesiel.)
- Chcel som byť na pomoci Cirkvi svojej a národu svojmu. Život biskupa Michala Buzalku (1885 – 1961). In: Hanakovič, Š. (Ed.): Boli soľou a svetlom. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2001, s. 9 – 52.
- Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. ÚPN, 2007
Učebnice
- Slovensko v 20. storočí. Dejepis pre 8. ročník základných škôl. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998, 94 s.
- Bartlová, A., Letz, R.: Dejepis pre 3. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005, 191 s.
- Letz, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010, 342s.
Edičná činnosť
- Boli traja. Proces s katolíckymi biskupmi J. Vojtaššákom, M. Buzalkom a P. Gojdičom. Bratislava : ZPKO, 2001, 229 s.
- Letz, R., Petranský, I. A.: Biskup Michal Buzalka. Bratislava : LÚČ, 2002, 173 s.
- Zápisky Alexandra Macha. In: Historický zborník, č. 1 – 2/2002.
- Rokovania nemeckých a slovenských politikov v rokoch 1939 – 1945. In: Historický zborník č. 1 – 2/2003.
- Letz, R., Mulík, P., Bartlová, A. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, 389 s.
- Korešpondencia Jozefa Vicena s Karolom Sidorom (1947 – 1949). In: Historický zborník, roč. 17, 2007, č. 2, s. 124 – 151.
- Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2007, 373 s.
Je členom redakčnej rady časopisov Historický zborník, Viera a život, Impulz, Proglas.
Kritika
Svoje kritické stanovisko k R. Letzovi vyjadril riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave prof. Pavol Mešťan (v r. 1968 – 1989 prof. Vysokej straníckej školy ÚV KSS v Bratislave):
„Po stopách F. Vnuka sa vybral i jeden z najmladších historikov na Slovensku, docent pedagogickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave Róbert Letz. Moje prvé stretnutie s týmto autorom sa uskutočnilo v Banskej Bystrici v roku 1992 na medzinárodnom seminári Tragédia slovenských židov... Letz obvinil sionistov z boja proti asimilácii a vyjadril presvedčenie, že nebyť sionistov, uskutočnila by sa asimilácia, na základe ktorej by sa slovenskí židia zachránili. Na Letzovu poznámku reagovala Dr. Gila Fatranová... upozornila na historický fakt, že rozsiahla asimilácia Židov v Nemecku nezabránila ich vyvraždeniu, a v súvislosti so Slovenskom uviedla, že tu boli aj iné menšiny, ktoré neasimilovali a nestihol ich krutý osud židov, a že pri deportáciách nerobili rozdiely medzi sionistami a asimilovanými, pobožnými a nepobožnými, ba deportovali aj takých, čo sa prekrstili.
O dva roky neskôr, v roku 1994, vydal Róbert Letz publikáciu Slovensko v rokoch 1945 – 1948 na ceste ku komunistickej totalite.... Prekonávanie pozostatkov fašizmu preňho znamená porušovanie ľudských a občianskych práv...“[5]
R. Letz v skutočnosti nikdy neobviňoval sionistov z boja proti asimilácii, ani netvrdil, že asimilácia by v konečnom dôsledku znamenala pre Židov záchranu pred hromadným vraždením, ale na vedeckej konferencii Tragédia slovenských Židov 25. – 27. 3. 1992 sa zaoberal asimilačným prúdom medzi Židmi, ktorý reprezentoval MUDr. Hugo Roth. Tento prúd sa staval proti politickému sionizmu, čo dokumentujú archívne pramene a články v periodiku Svornosť. R. Letz sa vyjadril o asimilácii Židov vo vzťahu k holokaustu: Ako sa neskôr ukázalo, ani asimilácia nezachránila väčšinu európskych Židov pred uskutočnením nacistického plánu na ich vyhubenie. Pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku v rokoch 1939 až 1945. In: Viera a život, č. 3/1999.
Podľa historika Vendelína Jankoviča: „Letz si svoju revíziu udalostí 1945 – 1948 ani trochu nezjednodušil, napr. tým, že by sa jednostranne priklonil na protikomunistickú stranu. Aj keď sú jeho sympatie pre protivníkov komunistického usilovania o totalitu zcela jasné, nevzdal sa povinného úsilia každého historika usilovať sa o pravdu, byť podľa možnosti objektívny a nestranný...“[6]
Svoje kritické stanovisko k pracovnej metóde R. Letza z komunistickej[chýba zdroj pozicie vyslovil Vladislav Šmihula.[7]
Referencie
- ↑ a b Róbert Letz . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.
- ↑ Katedra histórie : Zamestnanci . Bratislava: Pedagogická fakulta UK, . Dostupné online.
- ↑ Róbert Letz In: Osoby, ktoré získali titul na UK . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
- ↑ Róbert Letz In: Profesori vysokých škôl . Bratislava: Ministerstvo školstva SR, . Dostupné online.
- ↑ Pavol Mešťan, Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska 1989 – 1999 (Slov. národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry Bratislava 2000)
- ↑ Verbum, č. 2/1994
- ↑ Vladislav Šmihula, Keď historik smeruje k vopred vytýčenému cieľu (Bojovník, č. 14/1996)
Externé odkazy
- Róbert Letz – Literárne informačné centrum
- Diela Róberta Letza v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubica Somolayová
Ľubica Voľanská
Ľuboš Blaha
Ľubomíra Kaminská
Ľubomír Hrivnák
Ľudmila Benkovičová
Ľudmila Gajdošíková
Štefan Hríb
Štefan Markuš
Štefan Peciar
Štefan Tóth
Alžbeta Gácsová
Alexander Rosa
Andrej Sirácky
Anna Falisová
Anton Habovštiak
Anton Hajduk
Anton Hrnko
Anton Janitor
Anton Kotzig
Anton Uherík
Arne B. Mann
Augustín Maťovčík
Beloslav Riečan
Belo Polla
Bohumila Ferenčuhová
Branislav Lichardus
Dalimír Hajko
Daniela Dvořáková
Dezider Kollár
Dionýz Ďurišin
Dionýz Ilkovič
Dominika Fričová
Dušan Čaplovič
Dušan Kováč
Dušan Slobodník
Eduard Friš
Eduard Pittich
Elena Várossová
Eliška Tomová
Emília Horváthová
Emil Páleš
Eva Kowalská
Eva Tkáčiková
František Šebej
František Bokes
František Mikloško
František Turák
Gabriela Dudeková
Gabriela Kiliánová
Gizela Gáfriková
Grigorij Mesežnikov
Henrieta Moravčíková
Hoa Nguyen Dinh
Igor Vajda
Ivan Chalupecký
Ivan Frollo
Ivan Kadlečík
Ivan Kamenec
Ivan Lesay
Ivan Mrva
Ivan Pišút
Ivan Plander
Iva Mojžišová
Ján Abelovský
Ján Azud
Ján Bystrický
Ján Dekan
Ján Drdoš
Ján Drgonec
Ján Horecký
Ján Horecký (jazykovedec)
Ján Hudák
Ján Jakubík
Ján Podolák
Ján Sirácky (historik)
Ján Steinhübel
Július Sopko
Jana Cviková
Jana Plichtová
Jaromír Pastorek
Jaroslav Chovanec
Jelena Paštéková
Jolana Bánová-Verbeecková
Jolana Hroncová
Jon Stewart (filozof)
Jozef Čabelka
Jozef Štolc
Jozef Jablonický
Jozef Kollár (politik)
Jozef Lánik
Jozef Leikert
Jozef Liška
Jozef Markuš
Jozef Martinka
Jozef Mikloško
Jozef Minárik (literárny historik)
Jozef Mistrík
Jozef Vozár (právnik)
Juraj Cíger
Juraj Marušiak
Jur Hronec
Kamil Matiašovský
Karol Šiška
Karol Fabián
Karol Ondriaš
Karol Pieta
Karol Rosenbaum
Katarína Habovštiaková
László Miklós
László Szarka
Ladislav Burlas
Ladislav Kováč (biochemik)
Ladislav Zathurecký
Lucia Kurilovská
Lucia Molnár Satinská
Mária Šimková
Margita Méryová
Marina Čarnogurská
Martina Lubyová
Martin Katriak
Martin Slobodník
Michal Fečkan
Michal Habaj
Michal Novák
Michal Stríženec
Milan Šútovec
Milan Hamada
Milan Leščák
Milan Majtán
Milan Remko
Milan Ružička
Milan Zemko
Miloš Mistrík
Miriam Hlavačková
Miroslav Koóš
Miroslav Kropilák
Miroslav Londák
Miroslav Pekník
Mojmír Benža
Monika Vrzgulová
Naďa Földváriová
Pavel Fellner
Pavel Horváth (historik)
Pavel Lizoň
Pavol Čaplovič
Pavol Šajgalík
Pavol Palkovič
Peter Žeňuch
Peter Bu
Peter Kulašík
Peter Macsovszky
Peter Moczo
Peter Mulík
Peter Ratkoš
Peter Salner
Peter Staněk
Peter Zajac
Peter Zubko
Petra Hanáková
Róbert Letz
René Bílik
Richard Marsina
Roman Holec
Rudolf Chmel
Rudolf Fiby
Rudolf Filkus
Samuel Falťan
Sibyla Mislovičová
Slavomír Ondrejovič
Soňa Szomolányi
Stanislava Reparová
Tatiana Štefanovičová
Tatiana Zachar Podolinská
Teodor Münz
Tibor Pichler
Titus Kolník
Tomáš Janura
Vít Bojňanský (botanik)
Viliam Turčány
Vincent Múcska
Vincent Sedlák
Vladimír Šucha
Vladimír Brožík
Vladimír Hajko
Vladimír Palko
Vladimír Porubčan
Vojtech Dangl
Zora Bútorová
Zuzana Kusá
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk