Quinta essentia (lat.) je piate súcno, éter, vedľa vody, zeme, vzduchu a ohňa.

Podľa starovekej a stredovekej vedy je éter látka vyplňujúca priestor vo vesmíre nad pozemskou sférou.

Mytologický pôvod

Slovo aether (éter) pochádza z Homérovskej gréčtiny a znamená číri, svieži vzduch, alebo čistá obloha. V gréckej mytológii to bola čistá essentia v ktorej žili a ktorú dýchali bohovia, ako analógia na smrteľníkov dýchajúcich vzduch. (taktiež personifikovaný v Gréckom božstve ako Aether, syn Erebusa a Nyx)

Slovo aether je príbuzné slovu vyjadrujúce spálenie, alebo v prenesenom význame horenie či lesknutie sa, príbuzné slovu Athiopes (Etiópčania), čo znamená ľudia so spálenou (čiernou) kožou..

Piaty element

V diele Tiaeus (stať 55c) Platón opisuje éter ako niečo, čo boh použil pri delinearizácii (zakriveniu, zvlneniu) vesmíru. Aristoteles, Platónov žiak v Akadémii, začlenil éter do systému klasických prvkov lónskej filozofie ako piaty element (quinta essentia) na princípe, že štyri pozemské prvky menili polohu a pohybovali sa prirodzene v priamych čiarach, líniách, ale na nebesiach to neplatilo, tam sa telesa pohybovali po kružniciach.

V Aristotelovskom systéme éter nemal žiadne vlastnosti (nebol ani studený, ani horúci, mokrý či suchý) nemohol sa meniť (mohol však zmeniť miesto) a prirodzene sa pohyboval v kruhoch a nevykonával žiadne neprirodzené pohyby.

Stredovekí akademickí filozofi pridali éteru vlastnosť meniť hustotu, čo znamenalo, že planéty boli považované za hustejšie ako to médium ktoré vypĺňalo zvyšok vesmíru. Robert Fludd, stredoveky učenec, prehlásil, že éter je ľahší (subtílnejší) ako svetlo. Fludd takisto cituje názory Plótinosa z tretieho storočia ktoré uvádzajú éter ako všetko prenikajúci a nehmotný.

Quinta essentia používaná v alchýmii

Quinta essentia, alebo piaty element bol názov ktorý používali stredoveký alchymisti pre látku podobnú, alebo takú istú, tej z ktorej sú zložené nebeské telesa. Zastavali názor, že trochu quintesencie je obsiahnutej aj vo veciach na zemi a preto veci zemské môžu byť priamo zasiahnuté tým čo sa deje na nebesiach. Tato teória bola rozvinutá v Lulliusovom Testamente zo začiatku štrnásteho storočia. Vtedy sa alchýmia zaoberala izoláciou a použitím piateho elementu.

Táto myšlienka sa rýchlo rozšírila Európou a stala sa populárnou medzi neskoršími alchymistami, hlavne tými čo boli zameraní na medicínu. Toto môžeme vidieť v Knihe o Quintesencii z pätnásteho storočia preloženej do angličtiny z kontinentálneho textu. V ňom je quintesencia používaná ako liek pre ľudské choroby a dokonca obsahuje návod ako ju pripraviť zo sedemkrát destilovaného alkoholu. Tento výraz sa časom stal synonymom so slovom elixír, medicína alebo samotným kameňom mudrcov.

Napriek tomu že špeciálna teória relativity ukázala, že v Maxvellovej rovnici nie je potrebný éter, vzniklo niekoľko moderných teórii o éteri. Moderny éter ma však veľmi málo spoločného s klasickým éterom od ktorého si požičal názov a tieto teórie sa dnes považujú za vedecky zastarané.

Externé odkazy

• Filit