Pyrus communis

Pyrus communis môže byť:

taxón zahŕňajúci európske pestované hrušky a v širšom zmysle aj niektoré s nimi príbuzné divé taxóny (napr. hrušku planú), po slovensky hruška obyčajná^[1]^[2], pozri hruška obyčajná
iný názov taxónu Pyrus pyraster^[1], po slovensky hruška planá, pozri hruška planá
zriedkavo alebo zastarano: iný názov niektorého z nasledujúcich taxónov:
- Pyrus bourgaeana^[3]
- Pyrus amygdaliformis^[4]
- Pyrus sinensis ^[4]
- Pyrus cordata ^[4]

Referencie

↑ ^a ^b MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 462-464.
↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 382.
↑ Pyrus. In: Flora Iberica (online)
↑ ^a ^b ^c Index Kewensis plantarum phanerogamarum : nomina et synonym omnium generum et specierum a linnaeo usque as annum MDCCLXXXV complectans nomine recepro auctore patria unicuique planta subjectis. 1895. vol. 2. pt. 2. S. 668

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[M-1] MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 462-464.

[2] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 382.

[FI2-3] Pyrus. In: Flora Iberica (online)

[IK-4] Index Kewensis plantarum phanerogamarum : nomina et synonym omnium generum et specierum a linnaeo usque as annum MDCCLXXXV complectans nomine recepro auctore patria unicuique planta subjectis. 1895. vol. 2. pt. 2. S. 668

[1]

[2]

[3]

[4]