Pupočníková krv je časť krvi novorodenca, ktorá ostáva v placente a pupočníku po jeho prestrihnutí. Pokým nie je pupočník prestrihnutý, táto krv je súčasťou neonatálnej cirkulácie. V niektorých pôrodníckych postupoch, ako aj pri pôrodoch do vody, je možné fyziologicky oddialiť prerušenie pupočníka a tak umožniť až do jeho dotepania pulzovanie pupočníkovej krvi do novorodenca (približne od 5 do 20 minút po pôrode dieťaťa). Význam takéhoto postupu pre zdravie dieťaťa sa však klinicky neoveroval. Ale aj keď nie je pupočník umelo prerušený, nastane v ňom fyziologické prerušenie prúdenia krvi v dôsledku stuhnutia gélovej substancie vnútri pupočníka (Whartonov gél).

Význam a využitie

Pupočníková krv sa dostala do pozornosti vedcov a lekárov v 70. rokoch, keď bolo zistené, že obsahuje významné množstvo krvotvorných kmeňových buniek, o ktorých sa dovtedy predpokladalo, že sa nachádzajú iba v kostnej dreni. Krvotvorné kmeňové bunky vytvárajú množiace sa skupiny progenitorových (nezrelých) krvných buniek, ktoré po svojom namnožení diferencujú na zrelé krvné bunky – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Tento jav sa nazýva hematopoéza alebo krvotvorba. Pri mnohých ochoreniach je krvotvorba narušená alebo úplne zlyháva. Vtedy je indikovaná tzv. transplantácia krvotvorných buniek.

Okrem krvotvorných kmeňových buniek sa v pupočníkovej krvi nachádzajú aj mezenchýmové kmeňové bunky a dokonca aj embryonálnym bunkám podobné kmeňové bunky. Tieto bunky majú schopnosť produkovať prekurzorové bunky pre akékoľvek tkanivo v organizme. Tomuto javu sa hovorí pluripotencia. Z odborného hľadiska vykazujú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi v porovnaní s kostnou dreňou väčší migračný potenciál, väčšiu kapacitu pre sebaobnovu a dlhodobú kultiváciu.^[1][2] Z praktického hľadiska je výhodou pupočníkovej krvi jej ľahká dostupnosť, odber bez rizika, možnosť zamrazenia (kryokonzervácia) a dlhodobého uskladnenia.

Záujem o použitie pupočníkovej krvi ako ďalšieho zdroja krvotvorných kmeňových buniek na transplantáciu vzrástol po jej prvom úspešnom použití v roku 1988 na liečbu Fanconiho anémie.^[3] Vo svete sa doteraz vykonalo už viac ako 35 000 transplantácií pupočníkovej krvi a tento počet každoročne narastá.^[4] V Japonsku a USA sa dnes pre detských pacientov používa častejšie pupočníková krv ako kostná dreň. Pupočníková krv sa používa pri liečbe viac ako 70 ochorení.^[5]

Odber pupočníkovej krvi

Odber pupočníkovej krvi vykonáva pôrodník alebo pôrodná asistentka ihneď po pôrode dieťaťa, po prestrihnutí jeho pupočnej šnúry, počas tzv. tretej doby pôrodnej. Hoci takmer 97% objemu pupočníkovej krvi sa nachádza v placente, krv sa odoberá zo žíl pupočnej šnúry, ktoré sú dobre dosiahnuteľné. V čase odberu pupočníkovej krvi je dieťa už v starostlivosti pediatra, preto odber nemôže nijakým spôsobom dieťa ohroziť.

Odber pupočníkovej krvi sa vykonáva s cieľom perspektívne využiť na transplantáciu pre potenciálneho pacienta. V súčasnosti môže byť pupočníková krv odoberaná a použitá na tri účely. Prvým je snaha pomôcť staršiemu chorému súrodencovi, ktorý trpí na ochorenie liečiteľné transplantáciou krvotvorných buniek. Takéto odbery sa nazývajú aj indikované alebo priame darcovstvo. V prípade vlastných súrodencov je až 25% pravdepodobnosť, že budú HLA-kompatibilní a tým pádom bude pupočníková krv vhodná na transplantáciu. Takejto transplantácii hovoríme súrodenecká alogénna transplantácia krvotvorných buniek. Druhý účel odberu pupočníkovej krvi je jej darovanie do verejnej banky. Darcovstvo pupočníkovej krvi je dobrovoľné a bezplatné. Matka – darkyňa musí spĺňať legislatívne a medicínske kritéria pre darcovstvo. Darovaná pupočníková krv je prostredníctvom medzinárodnej databázy BMDW^[6] určená pre akéhokoľvek pacienta na svete na tzv. nepríbuzenskú alogénnu transplantáciu krvotvorných buniek. Tretím účelom odberu je uskladnenie pupočníkovej krvi pre potenciálne vlastné použitie dieťaťom na tzv. autológnu transplantáciu krvotvorných buniek.

Banky pupočníkovej krvi

Spracovaním a dlhodobým skladovaním pupočníkovej krvi sa zaoberajú tzv. banky pupočníkovej krvi, ktoré môžu byť privátnymi, neziskovými alebo verejnými zdravotníckymi organizáciami. Privátne banky pupočníkovej krvi väčšinou zabezpečujú tzv. rodinný banking, čiže zamrazenie a uskladnenie pupočníkovej krvi výlučne pre dieťa, ktorému bola odobratá alebo pre jeho súrodencov. Táto služba je platená rodičmi. Verejné banky (registre) pupočníkovej krvi zabezpečujú spracovanie a uskladnenie pupočníkovej krvi od dobrovoľných darkýň. Túto krv poskytujú prostredníctvom medzinárodných databáz pacientom kdekoľvek vo svete na tzv. nepríbuzenské alogénne transplantácie krvotvorných buniek. Existujú aj zmiešané banky, ktoré kombinujú oba prístupy – ponúkajú službu privátneho uskladnenia pupočníkovej krvi výlučne pre vlastnú potrebu dieťaťa a zároveň poskytujú verejno-prospešnú službu a spravujú tzv. verejný register pupočníkovej krvi.

Na Slovensku odber, spracovanie a uskladnenie pupočníkovej krvi podlieha ustanoveniam zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý definuje prípravky obsahujúce kmeňové krvotvorné bunky z pupočníkovej krvi, kostnej drene a periférnej krvi ako transfúzne lieky. Na úpravu zákona č. 140/1998 Z.z. nadväzuje vyhláška č. 333/2005 Z.z. o požiadavkách na správnu prax prípravy transfúznych liekov. Všetky zdravotnícke zariadenia pripravujúce transfúzne lieky obsahujúce krvotvorné kmeňové bunky podliehajú dozoru a certifikácii zo strany príslušných štátnych inštitúcií.

Referencie

Externé odkazy

• Parent's guide to Cord Blood Foundation
• Cord Blood Forum
• Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek - Eurocord Slovakia
• Cord Blood Center Slovensko
• Vita 34 Slovakia
• Rodinná banka perinatálnych a mezenchymálnych buniek

Pozri aj

• Pôrod