Psitakosaurus
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Nadrad (superordo) dinosaury (Dinosauria) Rad (ordo) vtákopanvové dinosaury (Ornithischia) Infrarad (infraordo) ceratopsy (Ceratopsia) Čeľaď (familia) psitakosaury (Psittacosauridae) Rod (genus) psitakosaurus (Psittacosaurus)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vedy o Zemi

Psitakosaurus (lat. Psittacosaurus, doslova papagájovitý jašter) je vyhynutý rod vývojovo primitívneho rohatého dinosaura z rovnomennej čeľade Psittacosauridae. Žil pred 130 až 100 miliónmi rokov v spodnej kriede a hojne obýval oblasti súčasnej Ázie (Čína, Mongolsko, Rusko a možno aj Thajsko).

Psitakosaurus dorastal veľkosti dnešnej gazely, bol bipédny, bylinožravý a jeho charakteristickým znakom bol mocný, papagájovitý zobák. Išlo o vývojovo primitívneho rohatého dinosaura; s ostatnými rohatými dinosaurami, akým bol napríklad Protoceratops či Triceratops, ho však spájali niektoré podobnosti (napríklad rostrálna kosť).

Aj napriek tomu, že nie je známy širokej verejnosti ako jeho vzdialený príbuzný Triceratops, je jedným z najlepšie preskúmaných dinosaurov. Známy je vďaka pozostatkom vyše 400 jedincov od malých, čerstvo vyliahnutých mláďat, až po dospelé jedince (v niektorých prípadoch ide o kompletné kostry). Hojnosť jeho pozostatkov z neho navyše robí vedúcu fosíliu usadenín spodnokriedovej východnej Ázie.

Opis

Veľkostné porovnanie psitakosaura (druh P. mongoliensis) s človekom.

Rôzne druhy psitakosaura vedci rozlišujú podľa telesných proporcií a tvaru lebky. Jeho najznámejší druh – P. mongoliensis, vážil v priemere asi 20 kg a v dospelosti bol asi 2 metre dlhý. Niekoľko ďalších druhov sa svojou veľkosťou druhu P. mongoliensis približovalo (P. major, P. neimongoliensis a P. xinjiangensis), zatiaľ čo iné boli o niečo menšie (P. sinensis a P. meileyingensis). Jeho najmenším druhom je P. ordosensis, o 30 % menší než P. mongoliensis. Po P. mongoliensis boli najväčšími druhmi P. lujiatunensis a P. sibiricus.

Hlava psitakosaura.

Lebka psitakosaura bola v porovnaní s inými vtákopanvovými dinosaurami tej doby výrazne odlišná – bola vysoká a krátka. Orbity nachádzajúce sa na tvárovej časti lebky zaberali len 40 % z jej celkovej dĺžky, oveľa menej než u iných vtákopanvových dinosaurov. Prednú časť hornej čeľuste tvorila rostrálna kosť, ktorá spolu s tzv. predzubnou kosťou tvoriacou dolnú čeľusť tvorila mocný zobák. Ten bol pokrytý vrstvou keratínu a psitakosaurus ním mohol odhrýzať aj tvrdší rastlinný materiál.

Je známe, že psitakosaurus patrí medzi vývojovo najprimitívnejšie rohaté dinosaury, čo je ľahké rozoznať na jeho výzore – na hlave nemal rohy a bol bez badateľného kosteného goliera. S ostatnými rohatými dinosaurami ho však spájala rostrálna kosť a rohovinové kostné výrastky umiestnené po stenách líc.

Paleobiológia

Štetiny

Fosília jedinca psitakosaura, pozostávajúca prakticky z kompletnej kostry s pomiešanými kosťami lebky a štetinovitými útvarmi na chvoste.

Na výborne zachovanej kostre jedného jedinca psitakosaura z Číny (pravdepodobne pochádzajúcej zo súvrstvia I-sien (Yixian) v provincii Liao-ning) sa zachovalo zo sto až 16 centimetrov dlhých štetín. Tieto štetiny, tiahnúce sa stredom chvosta, boli podľa všetkého flexibilné a zrejme plnili defenzívnu úlohu. Je tiež možné, že u samcov boli pestro sfarbené a plnili úlohu lákania samíc. Podobnými štruktúrami mohli disponovať aj iné rohaté dinosaury, ktorým by sa hodili ako ochrana inak bezbrannej zadnej časti tela.

Potrava

Psitakosaury mali samobrúsiace zuby vhodné pre odhrýzanie cykasov a iných tuhých rastlín. Na rozdiel od neskorších rohatých dinosaurov nemali zuby vhodné na žuvanie a preto prehĺtali gastrolity (u jedného jedinca ich bolo nájdených vyše 50), ktoré im pomáhali potravu rozdrviť. Krokodíly, pštrosy a niektoré iné vtáky používajú takéto kamene dodnes.

Dejiny

Pomenovanie

Psitakosaura pomenoval v roku 1923 paleontológ a riaditeľ American Museum of Natural History (slov. Amerického prírodovedného múzea) Henry Fairfield Osborn v práci zverejnenej 19. októbra. Rodové meno Psittacosaurus, doslova „papagájí/papagájovitý jašter“ z gréckych výrazov psittakos (slovensky: papagáj) a sauros (slovensky: jašter) dostal podľa hranatej lebky so zobákom, ktorým sa podobal papagájovi.

Druhy

Osem druhov psitakosaura.

Psitakosaurus je veľmi dobre známy dinosaurus, doložený z nespočetne veľa kostí a kostier. Doteraz poznáme aspoň jedenásť druhov tohto rodu, ktoré obývali pred 130 až 100 miliónmi rokov prakticky celú vtedajšiu Áziu:

• Psittacosaurus mongoliensis (Mongolsko a Čína)
• Psittacosaurus sinensis (Čína)
• Psittacosaurus meileyingensis (Čína)
• Psittacosaurus xinjiangensis (Čína)
• Psittacosaurus neimongoliensis (Čína)
• Psittacosaurus ordosensis (Čína)
• Psittacosaurus mazongshanensis (Čína)
• Psittacosaurus sibiricus (Rusko (Sibír))
• Psittacosaurus lujiatunensis (Čína)
• Psittacosaurus major (Čína)
• Psittacosaurus gobiensis (Mongolsko)
• (?)Psittacosaurus sattayaraki (Thajsko)

Externé odkazy

• Rekonštrukcia výzoru rodu Psittacosaurus