Prusko Preußen 1525 – 1947 ↓ vlajka znak
Motto: Gott mit uns
Geografia Pruské kráľovstvo v roku 1870
Hlavné mesto	Kráľovec (1525 – 1701) Berlín (1701 – 1947)
Rozloha	348 702 (1907) 297 007(1939) km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	24 689 000 (1871) 41 915 040 (1939)
Jazyky	Nemčina
Náboženstvo	Protestantizmus, Katolicizmus, Judaizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Monarchia (do 1918) Republika (od 1918)
Predchádzajúce štáty: Nástupnícke štáty: Západné Nemecko (1949 – 1990) Nemecká demokratická republika Poľská ľudová republika

Prusko (nem. Preußen, poľ. Prusy; iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).

Historicky sa označenie Prusko na celý štát používalo až od roku 1701 resp. až od polovice 18. storočia, v súčasnej literatúre sa však používa už pre obdobie od vzniku štátu (1618) alebo od polovice 17. storočia. Okrem tohto použitia výrazu Prusko na označenie celého štátu existuje ešte Prusko v užšom zmysle, ktoré tvorilo len jedno z území tohto štátu – k tomu pozri Prusko (historické územie).

Význam Pruska je v tom, že v 19. storočí bolo najväčším nemeckým štátom a v roku 1871 sa stalo zjednotiteľom celého Nemecka (vznik Nemeckého cisárstva).

Obyvateľ sa volá Prus, pejoratívne: Prušiak^[1], zastarano: Prajz^[2], Prušák^[3].

Dejiny

V nasledujúcom texte, ak nie je uvedené inak, výraz Prusko označuje celý brandenbursko-pruský štát.

Prusko vzniklo tým, že v roku 1618 brandenburský kurfirst z rodu Hohenzollernovcov zdedil Pruské vojvodstvo (porov. Prusko (historické územie)). Dejiny Pruska sú teda pokračovaním dejín Brandenburska od roku 1618. Budovaniu zjednoteného brandenbursko-pruského štátu sa ako prvý venoval kurfirst Fridrich Wilhelm (1640 – 1688), ktorý zaviedol absolutizmus, centralizoval štátnu správu a vybudoval stálu armádu. Získal napríklad Zadné Pomoransko a Magdebursko (v roku 1648). Jeho nástupca Fridrich III. získal kráľovský titul pre územie dovtedajšieho Pruského vojvodstva (vzniklo teda Pruské kráľovstvo); získal ho síce len pre to, čo sa neskôr nazývalo Východné Prusko, ale neskôr a najmä v súčasnej literatúre sa výraz Pruské kráľovstvo začal v širšom zmysle používať aj na označenie celého Pruska.

V roku 1709 sa hlavným mesto Pruska stal Berlín. Z Pruska sa v tom čase stal typický vojenský štát. V roku 1720 Prusko získalo územie Predného Pomoranska. Za Fridricha II. Veľkého (1740 – 1786) Prusko viedlo vojnu o rakúske dedičstvo (1740 – 1748) a tri sliezske vojny proti Rakúsku (1740 – 1742, 1744 – 45 a 1756 – 1763), pričom Sliezsko od Rakúska nakoniec získalo. Prusko sa tým stalo európskou veľmocou. V roku 1744 Prusko získalo Východné Frízsko.

Prvým delením Poľska získalo Prusko od roku 1773 Západné Prusko, druhým delením Poľska získalo Prusko od roku 1793 tzv. Južné Prusko (dnešné stredné Poľsko) a tretím delením Poľska získalo od roku 1795 tzv. Nové Východné Prusko (územie východne od Východného Pruska). Deleniami Poľska sa teda územia Pruska zdvojnásobilo. Koncom 18. stor. bolo Prusko modernizované, stavali sa mestá, kanalizácie, podporovala sa ťažba uhlia a priemysel v Sliezsku.

Po porážke vo vojnách s Napoleonom v rokoch 1806 – 1807 (prvá prusko-francúzska vojna) Prusko stratilo niektoré územia (napr. Južné Prusko a Nové Východné Prusko a najmä všetky územia západne od Labe), bolo obsadené francúzskym vojskom a pruské vládnuce kruhy boli donútené zaviesť občianske reformy. V roku 1813 sa začala národnooslobodzovacia vojna Pruska proti francúzskej nadvláde.

Po celoeurópskej porážke Napoleona a Viedenskom kongrese (1815) Prusko získalo naspäť Poznansko (časť bývalého Južného Pruska) a väčšinu svojho územia na západ od Labe spred roku 1806 a okrem toho získalo severné Sasko, ďalšiu časť Pomoranska, Vesfálsko a Porýnie južne od Vestfálska.

V 19. storočí bolo Prusko súčasťou Nemeckého spolku (1815 – 1866, ale bez Západného a Východného Pruska), Nemeckého colného spolku (1834 – 1919) а Severonemeckého spolku (1867 – 1870). V prípade Nemeckého colného spolku a Severonemeckého spolku bolo Prusko hlavným iniciátorom ich vzniku. Vytvorenie Nemeckého colného spolku položilo základ na postupné ovládnutie celého Nemecka Pruskom.

Po porážke revolúcie v roku 1848, ktorá sa usilovala o zjednotenie Nemecka na demokratickom princípe, začal pruský predseda vlády Otto von Bismarck (1862 – 1890) v roku 1862 pracovať na násilnom zjednocovaní Nemecka. V roku 1864 získalo Prusko tzv. nemecko-dánskou vojnou Šlezvicko a Holštajnsko. V roku 1866 získalo Prusko vojnou s Rakúskom Hannoversko, Hessenské kurfirstvo, Nasavsko a Frankfurt nad Mohanom. Porážkou Rakúska a získaním vyššie uvedených území sa Prusko stalo najsilnejším nemeckým štátom. V rámci príprav na zjednotenie Nemecka Prusko v roku 1867 založilo Severonemecký spolok (pozri vyššie). Po porážke Francúzska v prusko-francúzskej vojne (1870 – 1871) bolo v roku 1871 vytvorené Nemecké cisárstvo (Nemecká ríša), pričom nemeckým cisárom sa stal pruský kráľ Viliam I. Z dôvodu veľkosti územia Pruska, počtu jeho obyvateľov a jeho hospodárskej sily malo Prusko, ako jedna z krajín Nemeckej ríše, v Nemeckej ríši vedúce postavenie; hodnosť nemeckého cisára sa spájala s úradom pruského kráľa a úrad ríšskeho kancelára s úradom pruského predsedu vlády. V nasledujúcom období sa v Prusku stále viac presadzoval militarizmus a expanzionistická politika, čo napokon bolo jednou z príčin prvej svetovej vojny (1914 – 1918).

Po porážke Nemeckej ríše v prvej svetovej vojne muselo Prusko odstúpiť územia Poľsku (väčšinu Západného Pruska a Poznanska, časť Sliezska), Eupen-Malmedy Belgicku, časť Šlezvicka Dánsku, Hlučínsko Česko-Slovensku; Gdansk, Oblasť Memelu a Územie Sárska sa dostali pod špeciálnu správu. Zároveň boli v roku 1918 boli Hohenzollernovci zvrhnutí a Prusko (naďalej súčasť Nemeckej ríše) prestalo byť monarchiou. Dostalo nový názov Slobodný štát Prusko. Do roku 1932 v ňom vládli prevažne sociálnodemokratické vlády, potom sa moci v Prusku ujali nacisti a Prusko už existovalo len formálne, pretože fakticky v ňom vládla ríšska vláda. Územia získané Nemeckom počas druhej svetovej vojny (aj tie, ktoré v minulosti patrili Prusku) boli len zriedkavo pričlenené k Prusku (ako napr. územie južne od Východného Pruska), väčšinou boli do Nemecka začlenené ako samostatné ríšske župy a podobne.

Po skončení druhej svetovej vojny Prusko de facto prestalo existovať už v roku 1945, de iure bolo zrušené Spojencami vo februári 1947. V roku 1945 bolo pruské územie rozdelené medzi dnešné Nemecko, Poľsko, Československo, Bielorusko, Rusko a Litvu.

Referencie

1. ↑ Prušiak. In: Slovník slovenského jazyka. dostupné online
2. ↑ Prajz. In: Slovník slovenského jazyka. dostupné online
3. ↑ Prušák. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí.dostupné online

Pozri aj

• Zoznam vládcov Pruska
• Vojna o rakúske dedičstvo

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)

Zdroje

• Preußen. In: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden Bd. 22. 21. völlig neu bearbeitete Aufl. Leipzig : F.A. Brockhaus, 2005-2006. ISBN 978-3-7653-4122-9.
• Preußen. In: FRIEDENTHAL, R. (ed.) et al.: Knaurs Konversationslexikon. Th. Knaur, 1932. s. 1260-1261.
• Preußen. In: Pierer's Universal-Lexikon, Bd.13, 1861, s. 488-519. dostupné online
• Preußen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Bd. 16, 1908, s. 294-335. dostupné online
• Königreich Preußen. In: Brockhaus Conversations-Lexikon Bd. 3., 1809, s. 489-493 dostupné online
• Statistisches Jahrbuch für das Deutsche Reich 1943, s. 7, 8. dostupné online
• Prusko. In: Pyramída, s. 4829.
• Prusko. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 789-790.
• Prusko. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 140.
• PARKER, P. et al. (eds.). Veľký atlas svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Reader´s Digest Výber, 2002. ISBN 80-88985-22-3. s. 196.
• SCHEMMEL, B. German States before 1945 . rulers.org, . Dostupné online. (po anglicky)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Preußen na nemeckej Wikipédii.