Prusi (baltský národ)

Baltské kmene cca r. 1200, najzápadnejšie kmene Prusov

Prusi (prusky a litovsky Prūsai, lotyšsky Prūši, poľsky Prusowie, nemecky Pruzzen či Prußen) sú niekdajšie etnikum baltského pôvodu, sídliace od začiatku nášho letopočtu v juhovýchodnom Pobaltí medzi ústiami Visly a Nemen, na území, ktoré sa v stredoveku nazývalo Prusko. Baltskí Prusi spolu s Jotvingami, sídliacimi ďalej vo vnútrozemí, patrili jazykovo k západnej, dnes celkom vymretej, vetve baltických jazykov.

Dejiny

Prusi zabíjajú sv. Vojtecha (výjav na dverách baziliky v poľskom Gniezdne)

Najstaršie nesporné písomné svedectvo o Prusoch je v tzv. Bavorskom geografe či cestopise Wulfstana z Hedeby z 9. storočia. Starí Prusi zostali aj po nástupe kresťanstva pohanmi a ani sa politicky neintegrovali. Hoci hovorili rovnakým jazykom, delili sa na rad menších kmeňov (Galindovia, Sambovia, Bartovia, Nadrovania a i.). Pokusy o ich christianizáciu zostali bezvýsledné, lebo Prusi považovali šírenie kresťanstva za zámienku a nástroj cudzej nadvlády - v roku 997 v dôsledku toho zabili pražského biskupa sv. Vojtecha, ktorý ich chcel pokrstiť.

V roku 1226 si pozval mazovské knieža Konrád I. na pomoc proti Prusom Rád nemeckých rytierov, ktorému sa vzápätí podarilo územia Prusov dobyť a založiť tu vlastný štát. Po neúspešnom povstaní v rokoch 1260 – 1272 boli baltskí Prusi sčasti vyhubení a nahradení nemeckými kolonistami, zvyšní boli pozvoľna germanizovaní. Od 14. storočia sa dochovali aj nemnohé písomné pamiatky pruského jazyka, jeho najrozsiahlejším svedectvom je preklad Lutherovho katechizmu vydaný roku 1561 v Kraľovci. Stará pruština definitívne vymrela na sklonku 17. storočia.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prusové na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.