Prokonzul (lat. proconsul, vo význame pro – consule = namiesto konzula) bol vysoký rímsky úradník v starom Ríme v období republiky.

Úrad sa vyvinul z funkcie konzula, ktorý bol najvyšším úradníkom v starovekom Ríme. Konzul mal civilné i vojenské povinnosti. Keď sa rozširovala Rímska ríša, konzul už nemohol súbežne plniť svoje civilné, ale predovšetkým vojenské povinnosti, pretože musel byť dlhodobo vzdialený z Ríma. Preto sa začalo predlžovať funkčné obdobie konzulov tak, že sa im predĺžila vojenská funkcia, dostali prokonzulské impérium a tak mohli plniť svoje vojenské povinnosti. Lucius Cornelius Sulla svojou ústavnou reformou nariadil, že konzul musí byť počas svojho funkčného obdobia v Ríme a až po skončení riadneho úradu sa mu mohlo predĺžiť funkčné obdobie a stával sa prokonzulom. Podľa potreby sa prokonzulom (mohlo ich byť viac) žrebovaním prideľovala konkrétna provincia (alebo niekoľko provincií), v ktorej plnili svoje vojenské povinnosti, prípadne si v osobitných prípadoch vyberali správu konkrétnej provincie (napr. Gaius Iulius Caesar si po skončení konzulátu v roku 59 pred Kr. vybral za svoje prokonzulské pôsobenie Zapádsku Galiu).