Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Väzobná fotografia Milady Horákové z roku 1949

Proces so skupinou Milady Horákovej, zvaný tiež proces s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike so skupinou Dr. Milady Horákovej či proces s Miladou Horákovou a spol., bol najväčší a najvýznamnejší vykonštruovaný politický bábkový proces v komunistickom Československu. Bol to jediný zo stoviek politických procesov z doby po februári 1948, v ktorom bola k smrti odsúdená a následne naozaj popravená žena.

Proces je označovaný ako najväčší, pretože na hlavnú skupinu boli nadviazané desiatky ďalších následných procesov po celom Česko-Slovensku a počet obžalovaných dosiahol čísla 639. Všetky tieto procesy tvorili dohromady jeden celok. Výsledkom hlavného procesu s Miladou Horákovou boli štyri justičné vraždy. Vrátane následných procesov však bolo udelených celkom 10 trestov smrti, 48 doživotných trestov a ďalšie tresty odňatia slobody v súhrnnej dĺžke 7830 rokov. Bol to ďalej prvý veľký politický proces, na ktorého príprave sa významne podieľali sovietski poradcovia (v tomto prípade poradcovia Lichačev a Makarov). Prvýkrát v ňom boli používané dopredu pripravené scenáre výpovedí.

Proces

Vlna politických procesov, začatých podľa sovietskeho vzoru v krajinách východného bloku, sa nemohla vyhnúť ani Československu. Kremeľ a sovietski poradcovia v Prahe žiadali „vzorový proces“, ktorý by patrične odstrašil všetky potenciálnych odporcov režimu. Z mnohých rôznych variant bola nakoniec ako hlava vymysleného sprisahania vybraná poslankyňa národne socialistickej strany Milada Horáková. Príprava procesu prebiehala úplne pod vplyvom sovietskych poradcov, ktorí mimo iného zaviedli aj tzv. otázkové protokoly, ktoré doteraz čs. Bezpečnosť nepoznala, a presadili aj špeciálnu prípravu obžalovaných, ktorí sa museli svoje vystúpenia pred súdom donekonečna učiť. Pred súdom stálo 31. mája 1950 trinásť obžalovaných – osem bývalých funkcionárov strany národne socialistickej (Horáková, Zemínová, Kleinerová, Buchal, Hejda, Nestával, Pecl, Přeučil), dvaja sociálni demokrati (Peška, Dundr), dvaja funkcionári strany ľudovej (Hostička, Křížek) a jeden obvinený z trockizmu (Kalandra). Žaloba ich vinila z toho, že z nenávisti k ľudovo demokratickému režimu pripravovali protištátny puč a rôzne teroristické akcie, a to v žolde špionážnych služieb USA, Anglicka, Francúzka a Juhoslávie.

Podľa prokurátora mali obžalovaní kalkulovať s vypuknutím svetovej vojny a mali preto vedome oslabovať obranu ČSR. Tato koncepcia zodpovedala Gottwaldovým slovám z novembra 1948, podľa ktorých sa „porazená reakcia uchýli k teroru, sprisahaniam a kalkuláciám s vojnovým konfliktom“. Skrz dôkladnú prípravu procesu sa však jeho priebeh občas vymkol z réžie organizátorov a vždy aspoň niektorí z obžalovaných (Horáková, Přeučil, Buchal, Kleinerová) sa pred súdom bránili a pokúšali sa vyvracať niektoré obvinenia. Proces prebiehal deväť dní; každý deň po ukončení jednaní sa schádzali pracovníci Bezpečnosti s prokurátorom a hodnotili priebeh procesu, pričom sa snažili odhadnúť správanie obvinených v ďalších dňoch, aj reakcie verejnosti na proces.

Proces bol totiž výnimočný aj svojim ohlasom. Po prvých troch dňoch bol súd doslova zaplavený rezolúciami z tovární, úradov a obcí. Všetky volali po prísnom potrestaní, väčšina po treste smrti. Bol to dôsledok inštrukcií aparátu strany, v ktorých mimo iného stálo:

Väzobná fotografia Jana Buchala z októbra 1949

„Široko podchyťte ohlas procesu. Nech prehovorí hlas ľudového hnevu. Pripravte schôdze závodov a prejavy, na ktorých náš ľud povie, že zosilí bdelosť, že zvýši svoje pracovné úsilie, že zvyšky rozvratnej reakcie rozdrvíme. V uzneseniach nech je žiadané spravodlivé a prísne potrestanie rozvratných zločincov.“ Občania tejto žiadosti vyhoveli. Súd dostal až 6300 rezolúcií, žiadajúcich smrť a plných výrazov ako „zlotřilá chamraď“, „zavilí zločinci“, „krvaví psi“. Prokurátor Josef Urválek pri súdnom procese: Tisíce prejavov, ktoré došli tomuto súdu zo všetkých vrstiev tohoto národa vyjadrujú nezmerný hnev nášho pracujúceho ľudu nad hanebnou činnosťou obžalovaných, vyjadrujú však i také… (pozri zvukový záznam z procesu) Do súdnej siene tak vstúpil nový prvok – organizovaný hnev ľudu. Zámerne pobúrenej atmosfére potom odpovedali aj rozsudky, vynesené 8. júna: štyria obžalovaní – Horáková, Buchal, Pecl a Kalandra – boli odsúdení k trestu smrti, ďalší štyria – Kleinerová, Nestával, Hejda a Přeučil – k doživotnému väzeniu a ostatých päť k väzeniu od 13 do 28 rokov.

Napriek tomu, že sa všetci odvolali, rozsudok bol potvrdený a neuspela ani žiadosť o milosť, ktorú podali odsúdení k trestu smrti prezidentovi Gottwaldovi. Napriek tomu, že svetová verejnosť vrátane známych vedcov (Albert Einstein, Bertrand Russell, John Desmond Bernal) a umelcov protestovala, Gottwald milosť neudelil a nechal tak popraviť aj ženu, matku šestnásť ročnej dcéry. Rozsudok bol vykonaný 27. júna 1950. Krátko potom sa konali tzv. následné procesy, ktoré prebiehali aj v ďalších mestách ČSR; v 35 procesoch bolo súdených 639 osôb, udelených 10 trestov smrti a 48 doživotných trestov.

Všetkých deväť odsúdených k dlhoročným trestom strávilo vo väzení najmenej desať rokov; v roku 1960 boli po amnestii prepustení F. Zemínová, A. Kleinerová a Z. Peška, roku 1962 J. Hejda a o rok neskôr boli podmienene prepustení J. Nestával, F. Přeučil, B. Hostička a J. Křížek. V. Dundr zomrel vo väzení r. 1957.

Obžalovaní

Busta Milady Horákovej na Vyšehradskom cintoríne

• JUDr. Milada Horáková (1901), úradníčka, bývalá poslankyňa strany československých národných socialistov (trest smrti)
• Jan Buchal (1913), štábny strážmajster SNB (trest smrti)
• Vojtěch Dundr (1879), penzista, bývalý ústredný tajomník československé sociálne demokratické strany (15 rokov)
• JUDr. Jiří Hejda (1895), bývalý továrnik (doživotie)
• JUDr. Bedřich Hostička (1914), tajomník československé strany ľudovej (28 rokov)
• Záviš Kalandra (1902), marxistický novinár (trest smrti)
• Antonie Kleinerová (1901), dôchodkyňa, bývalá poslankyňa strany československých národných socialistov (doživotie)
• JUDr. Jiří Křížek (1895), advokát (22 rokov)
• JUDr. Josef Nestával (1900), úradník (doživotie)
• JUDr. Oldřich Pecl (1903), bývalý majiteľ baní, právnik (trest smrti)
• Prof. JUDr. Zdeněk Peška (1900), univerzitný profesor (25 rokov)
• František Přeučil (1907), nakladateľ (doživotie)
• Františka Zemínová (1882), redaktorka, poslankyňa strany československých národných socialistov (20 rokov)