Prirodzený jazyk alebo ľudský jazyk je jazyk používaný spoločnosťou, ktorý slúži na komunikáciu. Je založený na artikulovaných zvukoch a zreteľnej gramatickej stavbe. Vznikol v priebehu vývoja ľudskej existencie. Opakom je umelý jazyk.

Podľa Čermáka (2007, s. 14) je prirodzený jazyk „predovšetkým možnosť (opakovateľnej) komunikácie medzi aspoň dvoma partnermi, založenej na systéme, ktorý je komplexný, dynamický a ktorý umožňuje svoje znaky podľa daných pravidiel kombinovať.“

Prirodzený jazyk existuje minimálne v dvoch modalitách: audio-orálny jazyk (hovorený jazyk) a vizuálno-motorický jazyk (posunkový jazyk), a to navzdory tomu, že používateľov hovoreného jazyka je väčšina, a že sa ľudia ako druh špecificky vyvíjali k tomu, aby mohli komunikovať pomocou hlasového ústroja (Slánska Bímová - Okrouhlíková, 2008, s. 46).

Referencie

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• ČERMÁK, F. Jazyk a jazykověda. 3. vyd. Praha : Univerzita Karlova, 2007. ISBN 978-80-246-0154-0.
• SLÁNSKA BÍMOVÁ, P. – OKROUHLÍKOVÁ, L. Rysy přirozených jazyků. Český znakový jazyk jako přirozený jazyk. Lexikografie. Slovníky českého znakového jazyka. 2. vyd. Praha : ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-91-8.